Ú S T A V A
S L O V E N S K E J
R E P U B L I K Y
č. 460/1992 Zb.
v znení
ústavného zákona č. 244/1998 Z. z.,
ústavného zákona č. 9/1999 Z. z.,
ústavného zákona č. 90/2001 Z. z.,
ústavného zákona č. 140/2004 Z. z.,
ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.,
ústavného zákona č. 463/2005 Z. z.,
ústavného zákona č. 92/2006 Z. z.,
ústavného zákona č. 210/2006 Z. z.,
ústavného zákona č. 100/2010 Z. z.,
ústavného zákona č. 356/2011 Z. z.,
ústavného zákona č. 232/2012 Z. z.,
ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. a
ústavného zákona č. 306/2014 Z. z.
P R E A M B U L A
My, národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti
zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej
Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území
Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života,
rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my, občania Slovenskej republiky,
u z n á š a m e s a
prostredníctvom svojich zástupcov
n a t e j t o ú s t a v e :
2
P R V Á H L A V A
P r v ý o d d i e l
Základné ustanovenia
Čl. 1
(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na
nijakú ideológiu ani náboženstvo.
(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného
práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich
volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby
konal niečo, čo zákon neukladá.
Čl. 3
(1) Územie Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.
Čl. 4
(1) Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky
sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika chráni a zveľaďuje toto
bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech
svojich občanov a nasledujúcich generácií.
(2) Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území
Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo
potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do
spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a prírodnú minerálnu vodu balenú do
spotrebiteľských obalov na území Slovenskej republiky a na poskytnutie humanitárnej
pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú
spotrebu a vody na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví
zákon.
3
Čl. 5
(1) Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon.
(2) Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli.
Čl. 6
(1) Na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.
(2) Používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.
Čl. 7
(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho
zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto
zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.
(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná
a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon
časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty
Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná
zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický
poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie
vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy,
medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných
organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných
zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred
ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné
zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Čl. 7a
Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov
žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy
s materskou krajinou.
4
D r u h ý o d d i e l
Štátne symboly
Čl. 8
Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať
a štátna hymna.
Čl. 9
(1) Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý
strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.
(2) Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho,
modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny
znak Slovenskej republiky.
(3) Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo
ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.
(4) Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa
blýska.
(5) Podrobnosti o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví
zákon.
T r e t í o d d i e l
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Čl. 10
(1) Hlavným mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
(2) Postavenie Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.
5
D R U H Á H L A V A
ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
P r v ý o d d i e l
Všeobecné ustanovenia
Čl. 11
zrušený
Čl. 12
(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú
neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.
(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez
ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie,
národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod
alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.
(3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek
ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné
práva a slobody.
Čl. 13
(1) Povinnosti možno ukladať
a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv
a slobôd,
b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto
ústavou len zákonom.
(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky
prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel.
Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
6
D r u h ý o d d i e l
Základné ľudské práva a slobody
Čl. 14
Každý má spôsobilosť na práva.
Čl. 15
(1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
(2) Nikto nesmie byť pozbavený života.
(3) Trest smrti sa nepripúšťa.
(4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života
v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Čl. 16
(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len
v prípadoch ustanovených zákonom.
(2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.
Čl. 17
(1) Osobná sloboda sa zaručuje.
(2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať
zmluvný záväzok.
(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch
ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania,
vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí
zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od
prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.
(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá
osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe
alebo o jej prepustení na slobodu.
(5) Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe
rozhodnutia súdu.
(6) Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej
zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do
24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
(7) Skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu je možné iba na
písomný príkaz súdu.
7
Čl. 18
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám
vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej
služby,
c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného
nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,
d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných,
e) menšie obecné služby na základe zákona.
Čl. 19
(1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena.
(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života.
(3) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Čl. 20
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy,
nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva
a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických
osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo
právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so
všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie
poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.
(4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
(5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok
nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku,
mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon.
8
Čl. 21
(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto
v ňom býva.
(2) Domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na
písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
(3) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na
ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak
sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto
zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej
správy.
Čl. 22
(1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana
osobných údajov sa zaručujú.
(2) Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností
a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom;
výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ
podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Čl. 23
(1) Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.
(2) Každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto
územie slobodne opustiť.
(3) Slobody podľa odsekov 1 a 2 môžu byť obmedzené zákonom, ak je to nevyhnutné
pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv
a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
(4) Každý občan má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana
nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.
(5) Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
Čl. 24
(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto
právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez
náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.
(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď
spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi,
zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.
(3) Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú
svoje orgány, ustanovujú svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva
a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.
9
(4) Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak
ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku,
zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Čl. 25
(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví
rozsah brannej povinnosti.
(2) Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho
svedomím alebo náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
T r e t í o d d i e l
Politické práva
Čl. 26
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo
iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať
informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví
zákon.
Čl. 27
(1) Petičné právo sa zaručuje. Každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo
veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej
samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
(2) Petíciou nemožno vyzývať na porušovanie základných práv a slobôd.
(3) Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.
Čl. 28
(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.
(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na
verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre
bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy.
10
Čl. 29
(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa
združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.
(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa
v nich.
(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených
zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu
verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia
sú oddelené od štátu.
Čl. 30
(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo
slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky majú právo voliť a byť volení
do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie
ustanovené zákonom.
(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním.
Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným
funkciám.
Čl. 31
Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia
umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Čl. 32
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval
demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak
činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
Š t v r t ý o d d i e l
Práva národnostných menšín a etnických skupín
Čl. 33
Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť
nikomu na ujmu.
11
Čl. 34
(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické
skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny
alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich
materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať
vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za
podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických
skupín.
(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám
zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti
Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.
P i a t y o d d i e l
Hospodárske, sociálne a kultúrne práva
Čl. 35
(1) Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo
podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
(2) Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo
činností.
(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje
občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
(4) Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre
cudzincov.
Čl. 36
Zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon
im zabezpečuje najmä
a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú
životnú úroveň,
b) ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní,
c) ochranu bezpečnosti a zdravia pri práci,
d) najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času,
e) primeraný odpočinok po práci,
f) najkratšiu prípustnú dĺžku platenej dovolenky na zotavenie,
g) právo na kolektívne vyjednávanie.
12
Čl. 37
(1) Každý má právo sa slobodne združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych
a sociálnych záujmov.
(2) Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových
organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné.
(3) Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu
hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku
alebo práv a slobôd druhých.
(4) Právo na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví zákon. Toto právo nemajú
sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci
a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.
Čl. 38
(1) Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu
zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky.
(2) Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu
v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 39
(1) Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na
zabezpečenie základných životných podmienok.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 40
Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania
právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.
Čl. 41
(1) Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika
manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú
pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.
(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných
vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.
13
(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od
rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.
(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Čl. 42
(1) Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú
hranicu ustanoví zákon.
(2) Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných
školách, podľa schopností občana a možnosti spoločnosti aj na vysokých školách.
(3) Zriaďovať iné školy ako štátne a vyučovať v nich možno len za podmienok
ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie poskytovať za úhradu.
(4) Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc
štátu.
Čl. 43
(1) Sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky tvorivej
duševnej činnosti chráni zákon.
(2) Právo prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených
zákonom.
Š i e s t y o d d i e l
Právo na ochranu životného prostredia
a kultúrneho dedičstva
Čl. 44
(1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.
(3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné
prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu
a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne
rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.
14
Čl. 45
Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.
S i e d m y o d d i e l
Právo na súdnu a inú právnu ochranu
Čl. 46
(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.
(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy,
môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd.
(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.
(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Čl. 47
(1) Každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe alebo blízkej osobe.
(2) Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi
alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom.
(3) Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
(4) Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má
právo na tlmočníka.
Čl. 48
(1) Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví
zákon.
(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov
a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Čl. 49
Len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na
právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.
15
Čl. 50
(1) Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd
nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(3) Obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby
a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(4) Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno pozbaviť nijakým
spôsobom.
(5) Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(6) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Ô s m y o d d i e l
Spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave
Čl. 51
(1) Domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto
ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.
(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností
v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný
zákon.
Čl. 52
(1) Kde sa v prvej a druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým
štátny občan Slovenskej republiky.
(2) Cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody
zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom.
(3) Kde sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním
každý človek, ak ide o práva a slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne
občianstvo.
Čl. 53
Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie
politických práv a slobôd. Azyl možno odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými
ľudskými právami a slobodami. Podrobnosti ustanoví zákon.
16
Čl. 54
Zákon môže sudcom a prokurátorom obmedziť právo na podnikanie a inú
hospodársku činnosť a právo uvedené v čl. 29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej
samosprávy vo funkciách, ktoré určí aj právo uvedené v čl. 37 ods. 4, príslušníkom
ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia
s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na ochranu
života a zdravia, môže zákon obmedziť právo na štrajk.
17
T R E T I A H L A V A
P r v ý o d d i e l
Hospodárstvo Slovenskej republiky
Čl. 55
(1) Hospodárstvo Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky.
(2) Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví
zákon.
Čl. 56
(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky.
Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne
predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada
Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 57
Slovenská republika je colným územím.
Čl. 58
(1) Finančné hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom.
Štátny rozpočet sa prijíma zákonom.
(2) Príjmy štátneho rozpočtu, pravidlá rozpočtového hospodárenia, vzťahy medzi
štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví zákon.
(3) Štátne účelové fondy zapojené na štátny rozpočet Slovenskej republiky sa zriaďujú
zákonom.
Čl. 59
(1) Dane a poplatky sú štátne a miestne.
(2) Dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.
18
D r u h ý o d d i e l
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky
Čl. 60
(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly
hospodárenia s
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej
republiky alebo vláda,
b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami
štátu, verejnoprávnych inštitúcií, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí,
vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických
osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou
účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou
účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
právnických osôb založených obcami alebo právnických osôb založených vyššími
územnými celkami,
c) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa
poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci
rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia,
d) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami
a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami
právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.
(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu
uvedenom v odseku 1 na
a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy
Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo
zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami, právnické osoby zriadené
vyššími územnými celkami, na právnické osoby s majetkovou účasťou obcí a právnické
osoby
s majetkovou účasťou vyšších územných celkov,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby,
v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby
s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou
účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.
Čl. 61
(1) Na čele najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov
najvyššieho kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť zvolený
každý občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.
19
(3) Tá istá osoba môže byť zvolená za predsedu a podpredsedu najvyššieho
kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich sedemročných obdobiach.
(4) Funkcie predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné
s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným
pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom
orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej,
literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl. 62
Najvyšší kontrolný úrad predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch
kontrolnej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky a vždy, keď o to požiada Národná
rada Slovenskej republiky.
Čl. 63
Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej
činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.
20
Š T V R T Á H L A V A
ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA
Čl. 64
Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší
územný celok.
Čl. 64a
Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky
Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti
ustanoví zákon.
Čl. 65
(1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených
zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných
príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce
a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno
domáhať len v medziach zákona.
Čl. 66
(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného
záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný
celok. Podmienky ustanoví zákon.
(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
Čl. 67
(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce,
miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo
orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na
území vyššieho územného celku ustanoví zákon.
(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu
územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom
ustanoveným zákonom.
21
Čl. 68
Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre
samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné
nariadenia.
Čl. 69
(1) Orgánmi obce sú
a) obecné zastupiteľstvo,
b) starosta obce.
(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na
štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa
uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným
hlasovaním.
(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na
základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné
obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec
navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví
zákon.
(4) Orgány vyššieho územného celku sú
a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,
b) predseda vyššieho územného celku.
(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho
územného celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode
vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na
základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt
v územnom obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho
volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania
predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.
Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku,
vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.
Čl. 70
Zákon ustanoví predpoklady a spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy
orgánov mesta.
Čl. 71
(1) Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh
miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
22
(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej
územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne
záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok
zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.
23
P I A T A H L A V A
ZÁKONODARNÁ MOC
P r v ý o d d i e l
Národná rada Slovenskej republiky
Čl. 72
Národná rada Slovenskej republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným
orgánom Slovenskej republiky.
Čl. 73
(1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri
roky.
(2) Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho
svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.
Čl. 74
(1) Poslanci sú volení vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným
hlasovaním.
(2) Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov
a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3) Podrobnosti o voľbách poslancov ustanoví zákon.
Čl. 75
(1) Na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje
po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak,
aby sa uvádzali do života.“
(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Čl. 76
Platnosť voľby poslancov overuje Národná rada Slovenskej republiky.
Čl. 77
(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného
ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca
Európskeho parlamentu.
24
(2) Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky, jeho mandát
poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl. 78
(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno
poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej
republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho
mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej
republiky.
(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je
povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovi
Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Mandátový
a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá,
poslanec musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl. 79
Poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone
svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.
Čl. 80
(1) Poslanec môže interpelovať vládu Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej
republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti.
Poslanec musí dostať odpoveď do 30 dní.
(2) O odpovedi na interpelácie sa v Národnej rade Slovenskej republiky koná
rozprava, ktorú možno spojiť s hlasovaním o dôvere.
Čl. 81
Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej
rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do
rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká
dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej
rady Slovenskej republiky.
25
Čl. 81a
Mandát poslanca zaniká
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný
trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho
prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Čl. 82
(1) Národná rada Slovenskej republiky zasadá stále.
(2) Ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident
Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak
tak neurobí, Národná rada Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň po vyhlásení výsledkov
volieb.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť svoje zasadanie.
Dĺžka prerušenia nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku. Počas prerušenia zasadania
vykonávajú svoju pôsobnosť predseda, podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej
republiky.
(4) Počas prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže
zvolať schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak
vždy, ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.
(5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného
obdobia alebo jej rozpustením.
Čl. 83
(1) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.
(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady
Slovenskej republiky aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto
prípade zvolá schôdzu do siedmich dní.
(3) Schôdze Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.
(4) Neverejné schôdze sa môžu konať len v prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo
v prípade, že sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou
všetkých poslancov.
Čl. 84
(1) Národná rada Slovenskej republiky je schopná uznášať sa, ak je prítomná
nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov.
26
(2) Na platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, ak táto ústava neustanovuje inak.
(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na
prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu
s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní
o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta a na
vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých
poslancov.
Čl. 85
Na požiadanie Národnej rady Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády
Slovenskej republiky alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť na jej schôdzi,
alebo na schôdzi jej orgánu.
Čl. 86
Do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí najmä:
a) uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b) ústavným zákonom schvaľovať zmluvu o vstupe do štátneho zväzku Slovenskej
republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto zmluvy,
c) rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda,
d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a
základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými
zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej
republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi
zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je
potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide
o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,
e) zriaďovať zákonom ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
f) rokovať o programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať činnosť
vlády a rokovať o dôvere vláde alebo jej členom,
g) schvaľovať štátny rozpočet, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet,
h) rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej
politiky,
i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
j) uznášať sa o vypovedaní vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva
zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a po
skončení vojny o uzavretí mieru,
k) vysloviť súhlas na vyslanie ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak nejde
o prípad uvedený v čl. 119 písm. p),
l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej
republiky.
27
Čl. 87
(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej republiky, poslanci
a vláda Slovenskej republiky.
(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada
Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký
zákon vyhlásený.
(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady
Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej
republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta
Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj
bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov,
medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods.
2 ustanoví zákon.
Čl. 88
(1) Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi
prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej
poslancov.
(2) Na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný
súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Čl. 89
(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní
Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.
(2) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky
a) zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
b) podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony,
c) prijíma sľub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
d) vyhlasuje voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej
republiky a voľby do orgánov územnej samosprávy,
e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky,
f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
(3) Predseda Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí
volebného obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového predsedu.
Čl. 90
(1) Predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným
hlasovaním ich volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou
hlasov všetkých poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný
Národnej rade Slovenskej republiky.
28
(2) Ustanovenie čl. 89 ods. 3 platí aj pre podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky.
Čl. 91
Činnosť Národnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda
a podpredsedovia.
Čl. 92
(1) Národná rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako svoje
iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.
(2) Rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.
D r u h ý o d d i e l
Referendum
Čl. 93
(1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi
alebo o vystúpení z tohto zväzku.
(2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu.
(3) Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny
rozpočet.
Čl. 94
Každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej rady Slovenskej
republiky, má právo sa zúčastniť na referende.
Čl. 95
(1) Referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada
aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to
do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný
súd Slovenskej republiky návrh na
rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej
republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície
občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo
s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1
neplynie.
29
Čl. 96
(1) Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení
referenda môžu podávať poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej
republiky.
(2) Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej
republiky.
Čl. 97
(1) Referendum sa nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do
Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Referendum sa môže konať v deň volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 98
(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina
oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov
referenda.
(2) Návrhy prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako
zákon.
Čl. 99
(1) Výsledok referenda môže Národná rada Slovenskej republiky zmeniť alebo zrušiť
svojím ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
(2) Referendum v tej istej veci možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od
jeho vykonania.
Čl. 100
Spôsob vykonania referenda ustanoví zákon.
30
Š I E S T A H L A V A
VÝKONNÁ MOC
P r v ý o d d i e l
Prezident Slovenskej republiky
Čl. 101
(1) Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú
republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných
orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je
viazaný príkazmi.
(2) Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným
hlasovaním na päť rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do
Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej
republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa
odovzdávajú predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od
vyhlásenia volieb.
(4) Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných
hlasov oprávnených voličov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov
voličov, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja
kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta
zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.
(5) Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných
hlasov, prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva
kandidovať vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb
získal ďalší najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti,
druhé kolo volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do
siedmich dní nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.
(6) Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa
o ňom hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
zúčastnených voličov.
(7) Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred
Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky
napoludnie v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
(8) Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá
svoj sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli
vyhlásené výsledky volieb.
(9) O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej
republiky.
(10) Podrobnosti o voľbách prezidenta ustanoví zákon.
31
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky
alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade
dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej
republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky
neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky
neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila
vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace
spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase
opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej
republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť
počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového
stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky
v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje
ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády
odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov
a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva
rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje
generálov,
i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie
formou individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je
Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných
zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť
vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od
doručenia schváleného zákona,
p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky
a o závažných politických otázkach,
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie
potrebné na plnenie svojich úloh,
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu
a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného
súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
32
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
prijíma sľub sudcov,
u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3.
(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j),
ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho podpíše predseda vlády
Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie
prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.
(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia
výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny,
vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.
(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže
ustanoviť zákon.
Čl. 103
(1) Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je
voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40
rokov.
(2) Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich obdobiach.
(3) Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby
sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia
úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia,
predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak,
aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.
(4) Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen
vlády Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa
zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.
(5) Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú
činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť.
(6) Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa
skončí dňom doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu
Slovenskej republiky.
(7) Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa
funkcie prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 104
(1) Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Budem dbať
o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej
33
republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať
ústavu a ostatné zákony.“
(2) Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby
prezidenta.
Čl. 105
(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je
zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak
prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa
čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže
v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na
predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta
podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu
Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný
súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia
sa skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.
Čl. 106
(1) Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým
hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady
Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého
najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho
vyhlásenia.
(2) Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala
nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov.
(3) Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú
radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom
prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady
Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní
od jej rozpustenia.
(4) Podrobnosti o odvolaní prezidenta ustanoví zákon.
Čl. 107
Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu.
O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou
väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na
Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto
funkciu opätovne získať.
34
D r u h ý o d d i e l
Vláda Slovenskej republiky
Čl. 108
Vláda Slovenskej republiky je vrcholným orgánom výkonnej moci.
Čl. 109
(1) Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu,
s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom,
s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou,
s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva
podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy
vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl. 110
(1) Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu vlády môže byť vymenovaný každý občan Slovenskej republiky,
ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 111
Na návrh predsedu vlády prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších
členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže
vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 112
Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti
budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak,
aby sa uvádzali do života.“
Čl. 113
Vláda je povinná do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred Národnú radu
Slovenskej republiky, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.
Čl. 114
(1) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru.
35
(2) Vláda môže kedykoľvek požiadať Národnú radu Slovenskej republiky
o vyslovenie dôvery.
(3) Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci
s hlasovaním o dôvere vláde.
Čl. 115
(1) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne
jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
(2) Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním
jej funkcie až do vymenovania novej vlády.
(3) Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím,
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti
až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m),
n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom
prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Čl. 116
(1) Člen vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej
republiky.
(2) Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi Slovenskej republiky.
(3) Národná rada Slovenskej republiky môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému
členovi vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.
(4) Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi Slovenskej republiky aj
predseda vlády.
(5) Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
(6) Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády,
prezident Slovenskej republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok
odstúpenie vlády.
(7) Ak prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena vlády,
určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal.
Čl. 117
Vláda podá demisiu vždy po ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady
Slovenskej republiky; vláda však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.
Čl. 118
(1) Vláda je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
(2) Na prijatie uznesenia vlády je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov vlády.
36
Čl. 119
Vláda rozhoduje v zbore
a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej
republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na
vládu prezident Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm.
a) na jej jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej
medzinárodnej zmluvy, na ktorú je
potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených
zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených
síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení
a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej
pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase
s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel
humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií,
o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov
z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas
60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
Čl. 120
(1) Na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vláda vydávať nariadenia.
(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie
Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich
členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie
medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.
(3) Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
(4) Nariadenie vlády sa musí vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
37
Čl. 121
Vláda má právo udeľovať amnestiu vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví
zákon.
Čl. 122
Ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Čl. 123
Ministerstvá a iné orgány štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu
vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto
všeobecne záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
38
S I E D M A H L A V A
SÚDNA MOC
P r v ý o d d i e l
Ústavný súd Slovenskej republiky
Čl. 124
Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Čl. 125
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných
ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými
zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli
ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi,
s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej
republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so
zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne
záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou,
s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak
o nich nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť
účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak
ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska
škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi
uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich
mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou,
s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide
o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak
neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od
vyhlásenia rozhodnutia.
(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne
záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.
39
(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich
častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo
veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný
súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.
(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje
spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je
všeobecne záväzné.
Čl. 125a
(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je
potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident
Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na
rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom;
ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade
s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl. 125b
(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na
základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95
ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident
Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda,
ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej
republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia;
ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na
základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95
ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Čl. 126
(1) Ústavný súd rozhoduje kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej
správy, ak zákon neustanovuje, že tieto spory rozhoduje iný štátny orgán.
(2) Ústavný súd rozhoduje v sporných prípadoch o tom, či je daná kontrolná
pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Čl. 127
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak
namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
40
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku
1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa
odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo
slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie,
zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné,
prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred
porušením.
(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,
koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu
alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Čl. 127a
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti
neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému
zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom
spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do
veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím
alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak
porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať
v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
Čl. 128
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná.
Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje
spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho
vyhlásenia.
Čl. 129
(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení
mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
(2) Ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej
republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej
samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
(3) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach
proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.
41
(4) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení
činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými
zákonmi.
(5) Ústavný súd rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti
prezidentovi Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady.
(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo
núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade
s ústavou alebo s ústavným zákonom.
(7) Ústavný súd rozhoduje o sťažnosti proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej
republiky podľa čl. 154d ods. 2.
(8) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre
všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú.
Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie.
Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 130
(1) Ústavný súd začne konanie, ak podá návrh
a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b) prezident Slovenskej republiky,
c) vláda Slovenskej republiky,
d) súd,
e) generálny prokurátor,
f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa
čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa výkonu súdnictva,
g) verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1, ak ich
ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva
a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
h) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2,
i) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a,
j) každý, kto namieta kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej
republiky v prípade ustanovenom v čl. 126 ods. 2.
(2) Zákon ustanoví, kto má právo podať návrh na začatie konania podľa čl. 129.
Čl. 131
(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl.
125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 136
ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave
svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa
uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa
zamietne.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa
uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
42
Čl. 132
zrušený
Čl. 133
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí ak
rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej republike povinnosť
v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu.
Čl. 134
(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.
(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky
na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky
navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej
republiky vymenovať.
(3) Za sudcu ústavného súdu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky,
ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má
vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá
istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
(4) Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem chrániť neporušiteľnosť prirodzených
práv človeka a práv občana, chrániť princípy právneho štátu, spravovať sa ústavou, ústavnými
zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a rozhodovať podľa svojho najlepšieho
presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
(5) Zložením sľubu sa sudca ústavného súdu ujíma svojej funkcie.
Čl. 135
Na čele ústavného súdu je jeho predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu
a podpredsedu vymenúva zo sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.
Čl. 136
(1) Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne stíhať,
a to ani po zániku jeho funkcie.
(2) Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu,
príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu
ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu. Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do
väzby bez súhlasu ústavného súdu.
(3) Ústavný súd dáva súhlas na vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.
Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej
43
republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu
prokurátorovi.
Čl. 137
(1) Ak je vymenovaný sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo
politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto
funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým
pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá
vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou
okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej
činnosti.
(3) Dňom, keď sa sudca ujíma svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát
a členstvo vo vláde Slovenskej republiky.
Čl. 138
(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením
predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho
mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol
právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako
jeden rok alebo
d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 139
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je
odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie
z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.
Čl. 140
Podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení
jeho sudcov ustanoví zákon.
44
D r u h ý o d d i e l
Súdy Slovenskej republiky
Čl. 141
(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky volí a odvoláva Súdna rada Slovenskej
republiky zo svojich členov. Členmi Súdnej rady Slovenskej republiky sú
a) deviati sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky a za člena Súdnej rady Slovenskej
republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná, má
vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Výkon funkcie predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky je nezlučiteľný
s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným
pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom
v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
(4) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú
osobu možno zvoliť za predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, zvoliť alebo vymenovať
za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
(5) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí
a) zabezpečovať plnenie úloh verejnej kontroly súdnictva,
b) prijímať stanovisko, či kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej
spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne,
c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie
sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,
d) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,
e) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a návrhy na ich odvolanie,
f) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali
pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
g) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov
disciplinárnych senátov,
h) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu
štátneho rozpočtu a predkladať Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu
rozpočtu súdov,
45
i) dohliadať, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že
funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas trvania funkcie sudcu,
j) vydávať zásady sudcovskej etiky v spolupráci s orgánmi sudcovskej samosprávy,
k) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.
(6) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(7) Činnosť Súdnej rady Slovenskej republiky riadi a organizuje jej predseda.
(8) Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky môže predložiť ústavnému súdu návrh
na začatie konania vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 týkajúcich sa
výkonu súdnictva.
(9) Súdna rada Slovenskej republiky prijíma stanovisko podľa odseku 5 písm. b) na
základe podkladov od štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností
a vyjadrenia kandidáta na vymenovanie za sudcu; podrobnosti ustanoví zákon.
(10) O strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu
sudcu bude vykonávať riadne, počas výkonu funkcie sudcu rozhoduje disciplinárny senát;
ustanovenia čl. 154d ods. 1 až 3 tým nie sú dotknuté.
(11) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky,
o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o
zastupovaní predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky, o organizácii a o vzťahoch k
orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy, ako aj o spôsobe
dohliadania, či sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že
funkciu sudcu bude vykonávať riadne po celý čas výkonu funkcie, ustanoví zákon.
Čl. 142
(1) Súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný
sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia
z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.
Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok,
o ktorom rozhoduje vždy sudca.
(3) Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Čl. 143
(1) Sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.
(2) Podrobnejšiu úpravu sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred
nimi ustanoví zákon.
(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány
sudcovskej samosprávy.
46
Čl. 144
(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo
jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému
zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh
na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý
v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Čl. 145
(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej
rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do
Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov, má vysokoškolské právnické
vzdelanie a spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu
bude vykonávať riadne. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup,
ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá
osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za
podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.
(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa
svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.
Čl. 145a
(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je
povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je
nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, vrátane funkcie predsedu Súdnej rady
Slovenskej republiky, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom,
s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom
alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou
hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej,
pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej
republiky.
47
Čl. 146
Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej
republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom
bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
Čl. 147
(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu
odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak
bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre
čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do
Národnej rady Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady
Slovenskej republiky odvolá aj sudcu, ktorý nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti,
ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, na základe právoplatného
uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 154d ods. 1 alebo na základe
právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa čl. 154d ods. 2 zamietol.
(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže
sudcu odvolať,
a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne
vykonávať sudcovské povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.
Čl. 148
(1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia
disciplinárneho senátu.
(2) Dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu nesmie zasahovať do nezávislého
výkonu súdnictva. Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie, podmienky na dočasné
pridelenie sudcu a ďalšie podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu ustanoví
zákon.
(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.
(4) Za rozhodovanie nemožno sudcu ani prísediaceho sudcu z radov občanov stíhať,
a to ani po zániku ich funkcie.
(5) Proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania sudcu môže dotknutý sudca podať
sťažnosť, o ktorej rozhoduje generálny prokurátor.
48
Ô S M A H L A V A
PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
P r v ý o d d i e l
Prokuratúra Slovenskej republiky
Čl. 149
Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických
a právnických osôb a štátu.
Čl. 150
Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident
Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 151
Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov
a organizácii prokuratúry ustanoví zákon.
D r u h ý o d d i e l
Verejný ochranca práv
Čl. 151a
(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán Slovenskej republiky, ktorý v rozsahu
a spôsobom ustanoveným zákonom chráni základné práva a slobody fyzických osôb
a právnických osôb v konaní pred orgánmi verejnej správy a ďalšími orgánmi verejnej moci,
ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom. V zákonom
ustanovených prípadoch sa verejný ochranca práv môže podieľať na uplatnení zodpovednosti
osôb pôsobiacich v orgánoch verejnej moci, ak tieto osoby porušili základné právo alebo
slobodu fyzických osôb a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci poskytnú
verejnému ochrancovi práv potrebnú súčinnosť.
(2) Verejný ochranca práv môže predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky
návrh na začatie konania podľa čl. 125, ak všeobecne záväzný právny predpis porušuje
základné právo alebo slobodu priznanú fyzickej osobe alebo právnickej osobe.
(3) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie
piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej
republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby
dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani
politického hnutia.
49
(4) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým
bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení
výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.
(5) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu
zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať
povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.
(6) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti,
o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany, o predkladaní návrhov na
začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky podľa čl. 130 ods. 1 písm. g)
a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.
50
D E V I A T A H L A V A
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 152
(1) Ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú
v Slovenskej republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť a zrušovať ich môžu
príslušné orgány Slovenskej republiky.
(2) Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným
na vyhlasovanie zákonov.
(3) O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky
podľa návrhu osôb uvedených v čl. 130.
(4) Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Čl. 153
Na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom
ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom
medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.
Čl. 154
(1) Slovenská národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona č. 143/1968 Zb.
o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť ako
Národná rada Slovenskej republiky podľa tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej
rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady.
(2) Vláda Slovenskej republiky vymenovaná podľa čl. 122 ods. 1 písm. a) ústavného
zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii v znení neskorších predpisov sa
považuje za vládu vymenovanú podľa tejto ústavy.
(3) Predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor
Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostávajú
vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy.
(4) Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších
právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa
tejto ústavy.
Čl. 154a
Voľbu prezidenta Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona vyhlási
predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona
vydaného podľa čl. 101 ods. 10.
51
Čl. 154b
(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na
návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň
vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa
pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto
ústavného zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl. 154c
(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred
nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú
súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Čl. 154d
(1) Predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude
vykonávať riadne, sa vzťahujú aj na sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom
2014. O prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti podľa prvej vety
sudcu ustanoveného do funkcie pred 1. septembrom 2014 rozhoduje na základe podkladov od
štátneho orgánu plniaceho úlohy ochrany utajovaných skutočností a vyjadrenia sudcu Súdna
rada Slovenskej republiky uznesením. Podrobnosti o rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej
republiky o prijatí stanoviska o splnení predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú
záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, vrátane spôsobu vyjadrenia sudcu
k podkladom, ustanoví zákon.
(2) Proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 možno podať
sťažnosť, o ktorej rozhodne ústavný súd; podrobnosti ustanoví zákon.
(3) Ak sudca ustanovený do funkcie pred 1. septembrom 2014 nespĺňa predpoklady
sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, podľa
právoplatného uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 alebo podľa
právoplatného rozhodnutia ústavného súdu, ktorým sťažnosť podľa odseku 2 zamietol, Súdna
rada Slovenskej republiky navrhne prezidentovi odvolať sudcu. Nesplnenie predpokladov
sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude vykonávať riadne, je
dôvodom na odvolanie sudcu.
(4) Funkcia predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky ustanoveného podľa
doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia účinnosti tohto ústavného zákona. Predseda
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je členom Súdnej rady Slovenskej republiky do
skončenia funkčného obdobia tých členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli
zvolení sudcami Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov.
52
(5) Členovia Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení sudcami Slovenskej republiky,
zvolení Národnou radou Slovenskej republiky, vymenovaní prezidentom Slovenskej
republiky a vymenovaní vládou Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov sa
považujú za členov Súdnej rady Slovenskej republiky podľa tohto ústavného zákona; na ich
členstvo sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Čl. 155
Zrušujú sa:
1. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej
vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky,
2. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej
národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády
Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej
národnej rady,
3. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky.
Čl. 156
Táto Ústava Slovenskej republiky nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, okrem čl. 3
ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, čl. 84 ods.
3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide
o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie
generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky, ktoré nadobudnú účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných
pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.
Ústavný zákon č. 244/1998 Z. z. nadobudol účinnosť 5. augusta 1998.
Ústavný zákon č. 9/1999 Z. z. nadobudol účinnosť 27. januára 1999.
Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a,
čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2002.
Ústavný zákon č. 140/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 18. marca 2004.
Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol účinnosť 1. júna 2004 okrem čl. I prvého
bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.
Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.
Ústavný zákon č. 92/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. apríla 2006.
Ústavný zákon č. 210/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. mája 2006.
Ústavný zákon č. 100/2010 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2011.
Ústavný zákon č. 356/2011 Z. z. nadobudol účinnosť 25. októbra 2011.
Ústavný zákon č. 232/2012 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2012.
Ústavný zákon č. 161/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. septembra 2014.
Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.