About Intellectual Property IP Training Respect for IP IP Outreach IP for… IP and... IP in... Patent & Technology Information Trademark Information Industrial Design Information Geographical Indication Information Plant Variety Information (UPOV) IP Laws, Treaties & Judgments IP Resources IP Reports Patent Protection Trademark Protection Industrial Design Protection Geographical Indication Protection Plant Variety Protection (UPOV) IP Dispute Resolution IP Office Business Solutions Paying for IP Services Negotiation & Decision-Making Development Cooperation Innovation Support Public-Private Partnerships AI Tools & Services The Organization Working with WIPO Accountability Patents Trademarks Industrial Designs Geographical Indications Copyright Trade Secrets WIPO Academy Workshops & Seminars IP Enforcement WIPO ALERT Raising Awareness World IP Day WIPO Magazine Case Studies & Success Stories IP News WIPO Awards Business Universities Indigenous Peoples Judiciaries Genetic Resources, Traditional Knowledge and Traditional Cultural Expressions Economics Finance Intangible Assets Gender Equality Global Health Climate Change Competition Policy Sustainable Development Goals Frontier Technologies Mobile Applications Sports Tourism PATENTSCOPE Patent Analytics International Patent Classification ARDI – Research for Innovation ASPI – Specialized Patent Information Global Brand Database Madrid Monitor Article 6ter Express Database Nice Classification Vienna Classification Global Design Database International Designs Bulletin Hague Express Database Locarno Classification Lisbon Express Database Global Brand Database for GIs PLUTO Plant Variety Database GENIE Database WIPO-Administered Treaties WIPO Lex - IP Laws, Treaties & Judgments WIPO Standards IP Statistics WIPO Pearl (Terminology) WIPO Publications Country IP Profiles WIPO Knowledge Center WIPO Technology Trends Global Innovation Index World Intellectual Property Report PCT – The International Patent System ePCT Budapest – The International Microorganism Deposit System Madrid – The International Trademark System eMadrid Article 6ter (armorial bearings, flags, state emblems) Hague – The International Design System eHague Lisbon – The International System of Appellations of Origin and Geographical Indications eLisbon UPOV PRISMA UPOV e-PVP Administration UPOV e-PVP DUS Exchange Mediation Arbitration Expert Determination Domain Name Disputes Centralized Access to Search and Examination (CASE) Digital Access Service (DAS) WIPO Pay Current Account at WIPO WIPO Assemblies Standing Committees Calendar of Meetings WIPO Webcast WIPO Official Documents Development Agenda Technical Assistance IP Training Institutions COVID-19 Support National IP Strategies Policy & Legislative Advice Cooperation Hub Technology and Innovation Support Centers (TISC) Technology Transfer Inventor Assistance Program WIPO GREEN WIPO's Pat-INFORMED Accessible Books Consortium WIPO for Creators WIPO Translate Speech-to-Text Classification Assistant Member States Observers Director General Activities by Unit External Offices Job Vacancies Procurement Results & Budget Financial Reporting Oversight
Arabic English Spanish French Russian Chinese
Laws Treaties Judgments Browse By Jurisdiction

Act No. 71/1967 Coll. on Administrative Procedures (as amended up to Act No. 204/2011 Coll.), Slovakia

Back
Superseded Text.  Go to latest Version in WIPO Lex
Details Details Year of Version 2011 Dates Adopted: June 29, 1967 Type of Text Framework Laws Subject Matter Enforcement of IP and Related Laws, Other

Available Materials

Main Text(s) Related Text(s)
Main text(s) Main text(s) Slovak Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (v znení zákona č. 204/2011 Z.z.)         English Act No. 71/1967 Coll. on Administrative Procedures (as amended up to Act No. 204/2011 Coll.)        
 
Download PDF open_in_new
 Act No. 71/1967 Zb. on Administrative Procedures (as amended up to Act No. 204/2011 Coll.)

Act no.71 from June 29, 1967

on Administrative Proceedings (Administrative Code)

The National Assembly of the Czechoslovak Socialist Republic passed the following Act:

Chapter I Preliminary provisions

Part I Scope of the Act

§ 1

(1) This Act shall govern the proceedings in which the rights, the legitimate interests and the duties of the citizens and organizations regarding the public administration are decided by the National Councils, Ministries and other central public administrative authorities, the Slovak National Council bodies and other public administration bodies. (2) Furthermore this Act shall govern the practices of the public organizations bodies where the Act has authorized them to decide on the rights, the legitimate interests and the duties of the citizens and organizations regarding the public administration. (3) The term "administrative authorities" used in the text that follows shall mean the authorities under subsection 1 and 2 above.

§ 2

The provisions of this Act shall not apply: a) to the practices where the administrative authorities decide on legal relations of the organizations, employees and functionaries if these relations relate to their subordination to the authority which makes the decision and to the practices where the administrative authorities decide on legal relations in connection with the management of economic activities of the organizations,

b) to the examination and settling of complaints and motions lodged by the citizens and organizations subject to special regulations. However if it is clear from the complaint or from the motion that they represent, entirely or partially, a proposal pursuant to this Act, the provisions hereunder shall apply.

Part 2 Basic principles governing the proceedings

§ 3

(1) In the course of the proceedings the administrative authorities must respect the law and other legal regulations. They must protect the interests of the State and the society, the rights and the interests of the citizens and organizations and require, in a consistent manner, the fulfillment of their duties. (2) In the course of the proceedings the administrative authorities must proceed in close collaboration with the citizens and the organizations and make them always possible to plead their rights and their interests in an efficient manner, in particular to give their view on the evidence and to make proposals. The administrative authorities must provide the citizens and the organizations with guidance and help in order not to prejudice their rights due to the lack of knowledge of law. (3) The administrative authorities must deal with any matter subject to the proceedings in a diligent and responsible manner, to settle the matter in a timely manner and without undue delay and use the most suitable means which lead to the accurate settlement of the matter. If the nature of the matter allows its amicable settlement, the administrative authority must make all reasonable efforts to settle the matter amicably. The administrative authorities must ensure the administrative proceedings to be economic and without uselessly bothering the citizens and the organizations. (4) The decisions of the administrative authorities must be based on the face of affairs which was reliably determined. The proceedings must be held in a way which would reinforce the confidence of the citizens in the justice, so that the decisions taken are persuasive and cause the citizens and the organizations to fulfill their duties of their own accord.

(5) The provisions of basic principles governing the proceedings shall apply also to the issue of certificates, opinions, viewpoints, recommendations and other similar acts.

§ 4

(1) The parties (§ 14) shall cooperate with the administrative authorities during the whole course of the proceedings. (2) All the parties have the same rights and duties in the course of the proceedings.

Chapter II Administrative authorities and parties

Part 1 Jurisdiction

§ 5

(1) The jurisdiction with regard to the nature of the matter is reserved to the administrative authorities specified by special legislation, otherwise the proceedings shall be held in front of National Councils. (2) Unless otherwise provided by special legislation the proceedings in first instance shall be held in front of the District National Councils.

§ 6

(1) In case the competence for the proceedings is reserved to a National Council, the proceedings shall be held in front of the respective department, where there is no such a department established, the proceedings shall be held in front of the respective commission and where there is no such a commission established, proceedings shall be held in front of a board established at the National Council. The provisions of § 39 subsection 3 and § 54 subsection 3 of the National Councils Act shall hereby not be affected. (3) The special legislation shall determine which matters shall be reserved to the authority of the Administrative Commissions at the National Councils.

§ 7

(1) In case of proceedings which involve an activity of a party the jurisdiction, with regard to the place of proceedings, shall be governed by the place where the activity was performed. In case the proceedings involve real estate, the jurisdiction shall be governed by the place where the real estate is located. (2) In all the other cases the jurisdiction, with regard to the place of proceedings, shall be governed by the party´s permanent residence. In case the party is an organisation, the seat of the organisation or its unit on a lower level shall be relevant. If the party´s residence (seat) is outside the Czechoslovak Socialist Republic, the jurisdiction shall be governed by his last permanent residence (seat) in the Czechoslovak Socialist Republic. (3) If there are more administrative authorities competent with regard to the place of proceedings and unless otherwise agreed by the competent authorities, the proceedings shall be held in front of the administrative authority which initiated the proceedings as first. (4) If there are more administrative authorities competent with regard to the place of proceedings and if all of them refuse to carry out the proceedings, the administrative authority on a higher level which is immediately superior shall determine the authority which shall be charged with the proceedings. (5) If the jurisdiction, with regard to the place of proceedings, may not be determined under the subsections above, the central body of public administration competent with regard to the nature of the matter, shall determine the authority which shall be charged with the proceedings.

§ 8

Upon the party's request or if approved by the party the administrative authority competent under § 7 subsection 2 may assign the matter for its settlement to another administrative authority competent with regard to the place of the proceedings at the same level, provided the party has its workplace or temporary residence within the jurisdiction of this administrative authority. The assignment must be approved by the other parties and by the authority to which the matter should be assigned.

Part 2 Exclusion of employees or members of the administrative authority

§ 9

(1) The exclusion of the employees of the administrative authority from the examination and the decision on the matter shall operate in all those cases in which there is a doubt concerning their own unbiased approach, with regard to their attitude towards the matter, the parties or their representatives. (2) The exclusion from the examination and the decision on the matter in front of administrative authorities shall apply also to the person who took part on the proceedings as an employee of an administrative authority of a different level.

§ 10

The party shall notify the administrative authority on the facts suggesting to exclude an employee of the administrative authority (§ 9) as soon as it learns of their existence.

§ 11

(1) As soon as an employee the administrative authority learns the facts suggesting to exclude him from the proceedings (§ 9) he shall notify without delay his immediate superior, the head of the administrative authority shall communicate the fact to the head of the superior administrative authority and the head of the department at the National Council shall communicate the fact to the National Council Secretary. (2) The biased administrative authority employee shall take only those actions which may not be delayed.

§ 12

(1) The decision on the exclusion of the administrative authority employee shall be taken by the authority to which the reasons for his exclusion were notified (§ 11 subsection 1). Where the decision on the administrative authority employee's exclusion was taken, the authority must take the

necessary measures to ensure the proceedings to be continued in a dull manner. (2) The decision on the exclusion of the administrative authority employee is not subject to a separate appeal.

§ 13

(1) The causes of exclusion of the administrative authority employee from the examination and decision of the matter (§ 9) apply also to the member of a committee (administrative committee) at the National Council charged with the proceedings. (2) As soon as the member of a committee (administrative committee) at the National Council learns the facts suggesting to exclude him from the proceedings he shall notify without delay the National Council board which shall take the decision in the matter of exclusion of the member of the committee (administrative committee) from the proceedings. (3) Where the committee (administrative committee) may not constitute the quorum due to the exclusion of its members form the proceedings, the proceedings shall be held in front of the National Council board, unless the general assembly takes other measures to ensure the continuity of the proceedings. (4) The provisions of § 10, § 11 subsection 2 and § 12 subsection 2 apply per analogiam.

Part 3 Parties

§ 14

(1) The person whose rights, legitimate interests and duties are the subject matter of the proceedings or whose rights, legitimate interests and duties may be directly affected by the decision shall be party to the proceedings. Furthermore any person claiming that his rights, legitimate interests and duties may be directly affected by the decision shall be party to the proceedings until the contrary is proved. (2) The person whose status of the party to the proceedings is recognized by special legislation shall also be party to the proceedings.

§ 15

The party may act independently to the extent to which it is capable to assume rights and obligations through its own actions.

Part 4 Representation

§ 16

(1) The party which may not act independently shall be represented by its statutory representative; if there is no such a statutory representative and if it is necessary in order to plead his rights, the administrative authority shall appoint a curator. (2) The administrative authority shall appoint a curator also to act on behalf of the person whose residence is unknown or to whom it was impossible to deliver the documents to his address abroad and who has not appointed a representative. The same applies to the party which suffers from mental disease or by a different perturbance which hinders his capacity to act and which has no statutory representative.

§ 17

(1) The parties, their statutory representatives and their custodians may be represented by an attorney-at-law or by another representative chosen by them. (2) An organization shall act through its bodies or through its representative. (3) A voluntary organization may represent its member upon his own request. An appointed member or employee of the organization shall then act on behalf of the organization. (4) The authorization to represent the party must be proved by a power of attorney in written form or by a power of attorney in form of minutes. The administrative authority may not require to prove authorization to act on behalf of the party in undoubted cases. (5) Where more participants have submitted a common proposal, they shall elect a common representative for the delivery of documents, otherwise the administrative authority shall appoint this representative.

Chapter III Course of the Proceedings

Part 1 General Provisions

§ 18 Opening of the proceedings

(1) The proceedings shall initiate upon the party's proposal or upon the administrative authority's motion. (2) The proceedings shall be deemed initiated upon receipt of the party's proposal by the administrative authority competent to take the relevant decision. In case of proceedings held upon the administrative authority's motion, the proceedings shall be deemed initiated on the date when the first action was taken towards the party. (3) The administrative authority shall inform all the known parties that the proceedings were opened. Where the parties or their residences are unknown or where required by special legislation, the information on the opening of the proceedings shall be published in form of a decree.

§ 19 Proposal

(1) The proposal may be submitted either in written form or verbally in form of minutes. The proposal may also be submitted by cable, this proposal, containing the proposed decision must be integrated in writing or verbally (in form of minutes) within 3 days from its submission. (2) The contents of the proposal shall be examined. The proposal must determine clearly who is its author, what is its subject matter and what is the proposed decision. Special legislation may specify other requirements. (3) In case the proposal lacks some of the prescribed essentials, the administrative authority shall help the party to remove the deficiencies or it shall invite it to remove them within a stipulated period, advising it what the implications of the default are for the ulterior developments of the proceedings.

(4) The proposal shall be submitted to the authority competent with regard to the nature of the matter and to the place of the proccedings (§ 5 through to § 7). If the proceedings are held in front of a National Council, the proposal may be submitted to the Municipal (Sub-District) National Council, provided the party has its residence or his workplace in its jurisdiction. (5) Upon the party's request the receipt of the proposal must be confirmed.

§ 20 Assignment

Where the administrative authority is not competent to take the decision, it must forward the proposal without undue delay to the competent administrative authority and notify the party thereof. Under the risk of delay the administrative authority must take all the necessary actions, in particular those which are susceptible to prevent the imminent damage.

§ 21 Verbal process

(1) The administrative authority shall order the verbal process to be held if the nature of the matter so requires, in particular if it would contribute to clear the matter up or if required by special legislation. If an inspection is to be part of the verbal process, the verbal process is usually held in the place of inspection. (2) The administrative authority shall invite all the parties asking them to present their comments and make their proposals. Special legislation shall determine the cases in which the comments and objections made subsequently shall not be considered, the participants must be explicitly warned of this fact. (3) Unless otherwise provided by special legislation or by the administrative authority the verbal process is closed to public.

§ 22 Minutes

(1) The verbal proposals and the important questions pertinent to the proceedings, in particular the evidence provided, the viewpoints of the

parties, the verbal process and the voting shall be recorded in minutes to be taken by the administrative authority. (2) The minutes must clearly indicate the authority which held the proceedings, the place and the date of the proceedings, its subject matter, the participants and the course of the proceedings, the proposals which were submitted and the measures taken; the minutes on voting must include the resolution and the results of the voting. (3) The minutes shall be signed by all the persons who took part on the proceedings after it is read to all the participants, as well as by the employee of the administrative authority charged with the proceedings. The minutes on voting shall be signed by all the members of the administrative authority present. The refusal to sign the minutes, the reasons of the refusal and the objections regarding the contents of the minutes shall also be recorded.

§ 23 Access to documentation

(1) The parties and their representatives are entitled to access the documentation other than voting minutes and make abstracts therefrom. (2) The administrative authority may allow the access to the documentation also to other persons, who must justify their request. (3) The administrative authority must ensure that the access to the documentation does not result in a disclosure of a State, business or service secret or violation of the reticence duty imposed or recognized by the law.

Personal delivery § 24

(1) The important documents, in particular the decisions, shall be delivered to the addressee's own hands. (2) In case the addressee of the document to be delivered personally was not reached in spite of his presence at the address, the delivering authority shall advise him in an appropriate manner to be available on a specific day and hour when a new attempt to deliver shall be made. In case this new attempt to deliver the document is not successful, the delivering authority shall deposit the document at the post office or at the local National

Council notifying the address accordingly in an appropriate manner. Should the addressee fail to take delivery of the document within three days from its deposit, the last day of this period shall be deemed to be the delivery date, even if the addressee was not aware of the documents being deposited. (3) Should the addressee refuse to take delivery of the documents without any reason, it shall be deemed delivered on the day when the delivery was refused, the delivering authority must warn the addressee thereof. (4) If the party resident or having its seat abroad has a custodian or a representative in this country, the document shall be delivered to the custodian or the representative.

§ 25

(1) The documents addressed to the authorities or the organizations shall be delivered to the employees authorized to take delivery of the documents on behalf of the authority or the organization. If there are no such employees, the document to be delivered personally shall be delivered to the person authorized to act on behalf of the authority or the organization. (2) The documents addressed to the attorneys-at-law shall be delivered to their office. (3) If the party has appointed a representative for the whole proceedings, the documents shall be delivered only to the representative. However in case the party should carry out some tasks regarding the proceedings personally, the documents shall be delivered both to the representative and the party.

§ 26 Delivery by public notice

(1) The information shall be delivered in form of a public notice if the parties themselves or their residence are unknown or if so required by special legislation. (2) The delivery by public notice shall be made by the exposure of the document for 15 days in the usual place. The last day of this period shall be deemed to be the date of delivery.

Time periods § 27

(1) Unless a time period is determined by this Act or by special legislation and if necessary the administrative authority shall determine a reasonable period to carry out the tasks being part of the proceedings. (2) The day when the fact relevant for the start of the period occurred shall not be counted towards the period´s duration. The time periods determined in weeks, months or years shall expire on the day which has the same name as the day when the fact relevant for the start of the period occurred. Where there is no such a date during that month, the period expires on the last day of the month. If the period should end on the day which is not a business day, the period shall expire on the first business day that follows. (3) The period shall be observed if the proposal is submitted personally at the address of the administrative authority under § 19 subsection 4 or if the proposal is handed over to the post office within the last day of the period. (4) In case of doubt the term shall be deemed respected unless proved otherwise.

§ 28

(1) The administrative authority shall forgive the default if there are serious reasons and if so requested by the party within 15 days from the date on which the reason for the default ceased to exist and provided he recovers the default within this period. The administrative authority may recognize suspensive effect of the request. (2) The default may not be forgiven if one year has elapsed from the day when the act should have been carried out. (3) The decision regarding the request to forgive the default shall not be subject to appeal.

§ 29 Suspension of the proceedings

(1) The administrative authority shall suspend the proceedings upon opening of the proceedings on the preliminary matter (§ 40) or if the party was asked to remedy the shortcomings of a proposal within a stipulated period (§ 19 subsection 3).

(2) Furthermore the administrative authority may suspend the proceedings for a maximum period of 30 days if the parties agree to ask for the suspension for serious reasons. (3) The decision on the suspension of the proceedings shall not be subject to appeal. (4) The administrative authority shall resume the proceedings in its own discretion or upon the motion of one of the parties immediately after the impediments causing the suspension cease to exist or immediately after the expiry of the period under subsection 2. (5) The time periods hereunder shall be suspended for the duration of the proceedings suspension.

§ 30 Ceasing of the proceedings

The administrative authority shall cause the proceedings to cease in case the party withdraws its proposal to initiate the proceedings, provided the other parties agree therewith or in case the grounds for the proceedings initiated by the administrative authority ceased to exist.

§ 31 Proceedings expenses

(1) The proceedings expenses arisen to the administrative authority shall be borne by this authority. The expenses arisen to the party shall be born by the party. (2) The administrative authority may cause the parties, the witnesses and the experts to reimburse the expenses arisen to the administrative authority by their fault, furthermore it may cause them to reimburse the expenses arisen to the other participants by their fault. (3) The administrative authority shall reimburse the witness the expenses in cash and the salary which he proves to have lost. The claim must be made within 3 days from the examination, otherwise it shall expire. (4) The expenses related to the presentation of a document or to the inspection arisen to a person other than a party shall be reimbursed by the administrative authority.

(5) The reimbursement of expenses in cash and the provision of remuneration to the experts and translators shall be governed by special legislation.1)

Part 2 Establishment of the evidence necessary to take the decision

Evidence necessary for the decision § 32

(1) The administrative authority must determine, in an accurate and comprehensive manner, the face of affairs and therefore to provide the evidence necessary for the decision making. When providing the evidence the administrative authority shall not be bound by the suggestions of the parties. (2) The evidence necessary to take the decision shall consist mainly in proposals, suggestions and opinions of the parties, proofs, statements under oath, as well as in facts generally known or known to the authority because of its activity. The extent and the methods for the establishment of the evidence shall be determined by the administrative authority. (3) Upon the administrative authority request the public authorities and the socialist organizations must communicate the facts which are relevant for the proceedings and for the decision.

§ 33

(1) A party is entitled to suggest the evidence to be furnished, including the additional evidence and to inquire the witnesses and the experts during the verbal process and the inspection. (2) The administrative authority must provide the parties with the opportunity to express their view regarding the supporting evidence and the methods of its establishment prior to the decision and, if appropriate, to suggest some additional evidence to be provided.

§ 34 Furnishing of proofs

(1) The proofs may be furnished using any mean suitable to determine and to clear up the actual face of affairs and which is in compliance with the law. (2) The proofs shall mainly consist in examination of the witnesses, expert's opinions, documents and inspection. (3) A party shall be bound to suggest the proofs which are known to it in order to support its propositions. (4) The furnishing of proofs is reserved to the administrative authority. (5) The administrative authority evaluates the proofs in its own discretion, each proof shall be evaluated separately and then all of them in their mutual context. (6) The facts generally known or which are known to the administrative authority from its official activity must not be proved.

§ 35 Witnesses

(1) No citizen may refuse to be examined as a witness, he must state the truth and must not leave unrelated any of the facts. (2) The person who would disclose State, business or service secret or violate the reticence duty imposed or recognized by the law may not be examined as a witness, unless the relevant authority or the person whose interest is protected by the reticence duty relieves the person off this duty. (3) The person who would cause risk of penal prosecution for himself or for his close persons may refuse to be examined as a witness, the definition of close persons is set forth in the Civil Code.2)

(4) The administrative authority shall instruct the witness prior to his examination on his right to refuse to be examined, on his duty to state the truth and not leave unrelated any of the facts and also on legal implications of a false and incomplete statement.3)

§ 36 Experts

If an assessment made by an expert is necessary to evaluate the facts important for the decision, the administrative authority shall appoint an expert pursuant to the appropriate legal rules.4)

§ 37 Documents

(1) The administrative authority may impose to a party or to a citizen (organization) holding a document necessary for the evidence purposes, to deliver such a document. (2) A document may be refused and may not be required for the same reasons for which a witness may refuse to give the statement or a statement may not be required from him.

§ 38 Inspection

(1) The owner of an asset or its user must deliver to the administrative authority the asset subject to inspection or he must make the asset available for an on-site inspection. (2) The inspection may be refused and may not be required for the same reasons for which a witness may refuse to give the statement or a statement may not be required from him. (3) In case of an on-site inspection the administrative authority shall invite a party and the person authorized to dispose of the asset subject to inspection.

§ 39 Statement under oath

(1) Unless otherwise provided by special legislation the administrative authority may replace the evidence by a statement under oath made by a party. (2) The administrative authority shall not allow a statement under oath if contrary to public interest or if it would upset the equality of the parties. A statement under oath may not replace an expert's opinion. (3) The party may not make a false statement under oath. The administrative authority must instruct the party on legal implications of a false statement under oath.5)

§ 40 Preliminary issues

(1) If an issue arises during the proceedings on which a final decision by the competent authority was pronounced, this decision shall be binding upon the administrative authority. Otherwise the administrative authority may come to its own conclusion on the issue or it initiates the proceedings in front of this competent authority. (2) The administrative authority may not come to a conclusion, as part of the preliminary issues, on whether a criminal act, a trespass or a contravention was committed, by whom they were committed or on personal status of a person if the decision on this issue is reserved to the court.

Part 3 Organization of the proceedings and their course

§ 41 Summons

(1) The administrative authority shall summon those persons, whose personal presence is unavoidable during the discussions on the matter. (2) The summons issued by the administrative authority must include a warning on legal implications if the person fails to show up.

§ 42 Forced summons

(1) A party or a witness which fails to show up in spite or repeated summons and whose absence causes the impossibility to continue the proceedings without any due excuse or without having serious reasons to do so, may be brought to the proceedings by force. (2) The administrative authority shall ask the Police to bring the party or the witness to the proceedings by force. In case of members of Slovak Army or members of Public Armed Forces the request shall be addressed to their officer.

§ 43 Preliminary measures

(1) The administrative authority may order, prior to the termination of the proceedings and to the extent necessary to ensure the purpose of the proceedings is met: a) that the parties perform an action or abstain from an action or suffer an action performed by others, b) to provide for the matters which must be destroyed or which must be made unuseful or which are necessary for the furnishing of evidence. (2) The administrative authority shall annul the preliminary measure as soon as the reasons for its implementation cease to exist, otherwise the measure shall cease to be effective from the effective date of the decision on the matter. (3) The appeal against the decision ordering preliminary measures shall have no suspensive effects.

§ 44 Request to carry out a processual act

(1) The administrative authorities perform the processual acts within their own jurisdiction. (2) In case the administrative authority may not perform an act within its own jurisdiction or if there are other reasons to do so, it may address a request to another administrative authority on the same level or on a lower level to carry the act for it. (3) The addressee of the request must accommodate the request within the limits of its own powers within 15 days, unless the request specifies a longer period.

§ 45 Measures in case of violation of the order

(1) The person who complicates the course of the proceedings, mainly by failing to show up upon the administrative authority's request without any motivation to do so, by disturbing the course of the proceedings in spite of being reprimanded not to do so, by refusing to give the statement, deliver a document or enable the inspection, may be penalized by the administrative authority by a fine up to 200 Kčs. In case of members of the Slovak Army and members of the Public Armed Forces the matter shall be forwarded to be settled pursuant to disciplinary rules.

(2) The person who has seriously violated the order may be expulsed from the place of discussion by the administrative authority. If the party was expulsed the proceedings may be held in his absence. (3) The administrative authority who inflicted the fine may also forgive it.

Part 4 Decision

§ 46

The decision must be in compliance with the law and other legal regulations, must be pronounced by the competent authority, must be based on the reliable determination of the face of affairs and must contain the required essentials.

§ 47 Essentials of a decision

(1) The decision must contain the verdict, its motivation and the instructions on the appeal. The instructions are not required if the claims of all the parties to the proceedings are fully accomodated. (2) The verdict shall consist of the decision on the matter and the provision of the legal rule based on which the decision was taken and, if appropriate, also an order to refund the expenses incurred during the proceedings. If a decision imposes a duty to fulfill a certain obligation upon one of the parties, the administrative authority shall assign the party a period which may not be shorter than the period provided by special legislation. (3) The motivation shall state what facts were relevant for the decision and what were the considerations which influenced the process of evaluation of the evidence and of using the legal rules based on which the decision was taken. (4) The instructions on the appeal must indicate whether the decision is final or whether it is appealab le, the time periods for the appeal, the authority and the place to which the appeal shall be addressed. (5) The written copy of the decision must indicate the authority who issued the decision, the date of the decision, the names and the surnames of the parties. The decision must bear an official seal with the name, surname

and the position of the authorised person. Special legislation may specify other essentials of a decision. (6) Writing, calculations and other apparent errors in the decision in written form may be corrected by the administrative authority in any moment at its own discretion and the parties to the proceedings shall be notified thereof.

§ 48 Amicable agreement

(1) If allowed by the nature of the matter and if approved by the administrative authority the parties may come to an amicable settlement of the dispute. The administrative authority shall refuse the approval if the conciliation is contrary to the legislation or to the public interest. (2) The amicable agreement approved by the administrative authority shall be enforceable.

§ 49 Time periods for the decisions

(1) In simple maters, in particular if the decision may be based on the documents submitted by a party, the administrative authority shall decide immediately. (2) In other cases and unless special legislation provides otherwise the administrative authority shall decide the matter within 30 days from the opening date of the proceedings. If the case is of a particularly complicated nature the decision must be pronounced within 60 days from the opening date. If, due to the nature of the matter, the decision may be reached neither within this time period, the period may be extended by the appealing authority (the authority who shall decide on the appeal). In case the administrative authority may not decide within 30 or within 60 days respectively, the authority must inform the party and state the reasons thereof.

§ 50 Measure against inaction

If allowed by the nature of the matter and if no other remedy is available, the administrative authority who would otherwise be competent to decide

on the appeal shall decide the matter on its own in case the administrative authority competent to pronounce the decision failed to open the proceedings in spite of being obliged to do so or if it failed to pronounce the decision within the time period specified in § 49 subsection 2.

§ 51 Promulgation of the decision

(1) The decision shall be notified to the party by delivering of its written copy. The date of receipt of the decision shall be deemed to be the promulgation date. (2) The party personally present at the proceedings may be notified on the decision by a verbal statement. The date of the verbal statement shall be deemed to be the promulgation date only if the party waived his right to have the written copy of the decision delivered.

§ 52 Effectiveness and enforceability of the decision

(1) A decision which is not appealable shall be effective. (2) A decision shall be enforceable is it is unappealable or if the appeal shall not have suspensive effects.

Chapter four Examination of the decisions

Part 1 Appeal

§ 53

Unless otherwise provided by the law and unless a party has waived his right to appeal, either in writing or verbally including the waiver in the minutes the party may appeal against the decision of the administrative authority.

§ 54

(1) The appeal shall be lodged with the administrative authority which pronounced the decision being appealed. (2) Unless other time period is specified by special legislation the appeal must be lodged within 15 days from the decision promulgation date. (3) In case the party, based on an incorrect instruction or not being instructed at all, fails to apply for a remedy within the stipulated period, it is presumed that the period was complied with if the appeal was lodged within 3 months from the decision promulgation date.

§ 55

(1) Unless otherwise provided by special legislation the appeal lodged in due time shall have suspensive effects. (2) If an urgent public interest so requires or if there is a risk that by suspending the enforcement of the decision a party to the proceedings or another person suffers an irreparable damage, the administrative authority may revoke the suspensive effects; the urgency must be duly motivated. The suspensive effects may not be revoked if so stipulated by special legislation. (3) The decision revoking the suspensive effects shall be unappealable.

§ 56

The administrative authority which pronounced the decision appealed shall notify the other parties on the appeal that was lodged, shall ask them to give their statements and if necessary it shall complete the proceedings by providing new evidence.

§ 57

(1) The administrative authority which pronounced the appealed decision may settle the appeal on its own, provided it accommodates entirely the appeal lodged and provided the decision does not involve a party other than the appellant or if approved by other parties to the proceedings. (2) If the appeal is not settled by the administrative authority which pronounced the appealed decision, it shall forward the appeal, together with the results of the completed proceedings and the files to the appellate authority within 30 days from the date of receipt of the appeal.

§ 58

(1) The appeal shall be settled by the authority on a higher level which is immediately superior to the authority which pronounced the appealed decision. (2) In case of proceedings held in front of National Committees the appeal shall be settled by the respective Department at the National Committee on a higher level, unless the appeal is settled by the Administration Committee at the National Committee6) on a higher level established under special legislation or a Commission at this National Committee.7)

(3) An appeal lodged against a decision pronounced by a body of the Regional National Committee shall be settled by the appropriate central body of public administration. In Slovakia this body shall be the appropriate body of the Slovak National Council within its own powers. (4) If a state-owned organization pronounced a decision within the administration proceedings the appeal shall be settled by the administrative authority having control of the organization.

§ 59

(1) The appellate authority shall examine the appealed decision in its globality; if necessary the proceedings shall be completed and the shortcomings, if any, shall be removed. (2) If reasons exist to do so the appellate authority shall amend the decision or declare it null and void, otherwise the appeal shall be rejected and the decision confirmed. (3) The appellate authority shall declare the decision null and void and the matter shall be resubmitted to the administrative authority by which it was pronounced in order to open a new discussion and to make a new decision, if this procedure is more suitable with regard to the swiftness and economy of the proceedings. The administrative authority shall be bound by the opinion of the appellate authority.

§ 60

The appellate authority must examine also those appeals which are submitted after the due date or which are not allowed, in order to

determine whether there are any grounds for a renewal of the proceedings or amendment or annulment of the decision beyond the appeal proceedings; otherwise it shall be rejected.

§ 61

(1) A decision of a central body of public administration (the respective body of the Slovak National Council) pronounced in first instance is subject to appeal. The appeal must be lodged with the authority which pronounced the decision within 15 days from its promulgation date. The appeal lodged in due time shall have suspensive effects. (2) The appeal shall be settled by the Chief Officer of the central body of public administration (the body of the Slovak National Council) based on the motion of a special Committee established by the Chief Officer. The decision shall be final and not subject to appeal. (3) The provisions governing the appeal proceedings shall apply also on the appeal made against a decision of a central body of public administration.

Part II Renewal of the proceedings

§ 62

(1) The proceedings held in front of the administrative authority concluded by a final decision shall be renewed upon the party's request in the following cases: a) if new facts or evidence arose which could have had a significant impact on the decision and which could not be considered during the proceedings without the party's involvement, b) the decision was dependent on the evaluation of a preliminary issue which was decided otherwise by the competent authority, c) due to irregular practices of the administrative authority the party was denied the possibility to take part on the proceedings, provided the fact could have had a significant impact on the decision and the remedy could not have been done during the appeal proceedings, d) the decision was pronounced by an authority excluded from the proceedings (§ 9 and § 13), provided the fact could have had a significant

impact on the decision and the remedy could not have been done during the appeal proceedings, e) the decision is based on the evidence which turned out to be untrue or the decision was achieved through a criminal act. (2) The administrative authority shall order the renewal of the proceedings for reasons specified under subsection 1 provided there is a general interest to reexamine the decision. (3) The renewal of the proceedings is excluded if the decision included an approval in favor of the party to initiate civil action or labor action or if a decision was pronounced on the personal status of a party and the party acquired the rights in good faith.

§ 63

(1) The renewal shall be allowed (if requested by the party) or ordered by the administrative authority which decided the matter in the last instance. (2) The application for the renewal of the proceedings must specify the reasons of the renewal and the facts proving that the application was submitted in due time. (3) The application shall be filed with the administrative authority specified in subsection 1 within 3 months from the date the party learned the facts causing renewal, but not later than 3 years from the decision's effective date. The same time period applies to the renewal ordered by the administrative authority. The default from the time limits (§ 28) may not be forgiven. (4) The renewal shall be allowed or ordered after three years have elapsed from the decision's effective date only if the decision was achieved through a criminal act. (5) The decision allowing or ordering the renewal is subject to appeal. The decision has suspensive effects provided the appealed decision has not yet been executed.

§ 64

(1) The new proceedings on the matter shall be held in front of the administrative authority which pronounced the decision to which the reasons for the renewal relate. If the reason for the renewal relates both to the decision of administrative authority on the first and the second level,

new proceedings shall be held in front of the administrative authority on the first level. (2) In case the reason for the renewal relates solely to the proceedings in front of the appellate authority, the decision on the renewal shall be joined to the new decision on the matter. (3) A new decision on the matter shall result in an annulment of the original decision. (4) An appeal may be lodged against the new decision on the matter.

Part III Examination of the decision beyond the appeal proceedings

§ 65

(1) A decision which is final may be examined by the administrative authority on a higher level which is immediately superior to the authority which pronounced the decision, based upon its own or a someone else's motion (§ 58). In case of a decision of a central body of public administration (Slovak National Council body) the examination shall be carried out by its Chief Officer based on a motion of a Special Committee established by the latter (§ 61 subsection 2). (2) The administrative authority competent to examine the decision shall amend the decision or declare it null and void if it is contrary to the law, generally binding legal rules or a generally binding decree, keeping in mind to prejudice the rights acquired in good faith as little as possible. (3) When examining the decision the administrative authority must base its assumptions on the face of affairs and circumstances existing when the decision was pronounced. Therefore it may not amend or declare null and void a decision if following the date of its pronunciation a change occurred with regard to the relevant circumstances on which the original decision was based.

§ 66

A motion by a party to carry out an examination of the decision may be fully accommodated also by the administrative authority which pronounced the decision (in case of proceedings in front of National Committees the examination may be entrusted to the superior body of the National

Committee at the same level), provided the decision does not involve another party to the proceedings or if so approved by the other parties.

§ 67

(1) The decision which included an approval in favor of the party to initiate civil action or labor action or a decision which was pronounced on the personal status of a party may not be amended or declared null and void beyond the appeal proceedings if the party acquired the rights in good faith. (2) If pursuant to the valid legislation a court has made a motion to examine a decision pronounced by an administrative authority, the administrative authority may not amend the decision or declare it null and void beyond the appeal proceedings, unless it fully accommodates all the parties to the proceed ings.

§ 68

(1) An administrative authority may not amend the decision or declare it null and void beyond the appeal proceedings if three years have elapsed from the appealed decision's effective date. (2) The decision which amends a decision or declares it null and void beyond the appeal proceedings is subject to appeal.

Part IV Proceedings on the Attorney General's Protest

§ 69

(1) If a protest was lodged by the Attorney General with the administrative authority which pronounced the decision, the authority may declare the protested decision null and void or replace it by a decision which is in compliance with the law. (2) If the administrative authority does not fully accommodate the protest on its own, it must submit the protest, together with the files, to the administrative authority on a higher level which is immediately superior to the authority in question for its decision (§ 58). The protest and the files must be submitted within the time period stipulated in the protest or within

30 days if no period was assigned. If the decision was made by a central body of public administration (Slovak National Council body) the protest shall be submitted to the Council Chief Officer who shall decide on the basis of a proposal made by a special committee established by the latter (§ 61 subsection 2). (3) The decision on the Attorney General's protest shall be delivered to the Attorney General and to the parties. (4) The parties may appeal against the decision on the Attorney General's protest.

Part V Examination of the decisions pronounced by the administrative authorities

by a Court

§ 70

Special legislation stipulates in which cases the Courts shall examine the decisions made by the administrative authorities.

Chapter five Enforcement of the decisions

Part I Common provisions

§ 71

(1) In case a party fails to fulfill, within the stipulated period, an obligation imposed upon it by a decision which is enforceable (§ 52 subsection 2) or by an amicable agreement approved by the administrative authority or by a list of defaulted payments prepared by the administrative authority (hereinafter referred to only as "the decision"), the fulfillment shall be enforced. If no time period for the fulfillment was specified in the decision, it shall be determined by the authority charged with enforcement. This period may not be shorter than the one specified by special legislation. (2) The list of defaulted payments is enforceable if it was prepared on the basis of a decision which is enforceable or on the basis of the debtor's

payment obligation with no specific decision taken under special legislation. (3) The decision may be enforced within 3 years from the end of the time period relevant for the fulfillment of the obligation that was imposed (subsection 1).

§ 72

(1) The enforcement takes place upon the motion of a party to the proceedings or upon the motion of the administrative authority which pronounced the decision, approved the amicable agreement or prepared the list of defaulted payments in the first instance (administrative authority enforcing the fulfillment). If this authority does not have the powers to enforce the decision on its own, it shall forward the matter to the authority competent under § 73. (2) A party or the administrative authority enforcing the fulfillment may apply for an enforcement of the decision with a Court.

§ 73

(1) The decision pronounced by a National Committee shall be enforced by a Department at the District National Committee competent with regard to the nature of the matter in question. If the decision was taken by a Sub- District National Committee, it shall be enforced by a Department at this National Committee. The Municipal National Committee shall enforce the decision only if authorized by the competent Department at the District National Committee. (2) Unless the special legislation provides that the enforcement is reserved to the administrative authority which pronounced the decision, the decisions of the administrative authority other than National Committees shall be enforced by a Department at the District National Committee competent with regard to the nature of the matter in question.

§ 74

The authority charged with the enforcement of the decision must notify the party involved that the enforcement was initiated. If a time period is

assigned for the fulfillment of the obligations (§ 71 subsection 1) it shall be indicated in the notice.

§ 75

(1) The administrative authority charged with enforcement may suspend the enforcement upon the motion of the party, a third party or at its own discretion. If the National Committee is charged with enforcement of a decision taken by another administrative authority, it must first ask for the viewpoint of the administrative authority. (1) The administrative authority charged with enforcement may desist from enforcement upon the motion of the party or at its own discretion, if the following occurs: a) the enforced claim expired or its enforcement became unfounded, b) the decision on which the enforcement is based (§ 71 subsection 1) was declared null and void, c) the fulfillment of the obligation is enforced by a Court, d) the enforcement of the decision is inadmissible, e) a right was successfully enforced on the asset concerned which makes the enforcement of the decision impossible. (3) The suspension in the enforcement of a decision protested by the Attorney General shall be governed by the provisions of the Act on Attorney General.8)

§ 76

(1) The single actions and measures pertinent to the enforcement may be objected. (2) The objections have suspensive effects only if: a) they are aimed to object the extension of the time period or the decision to desist from the enforcement, b) they are aimed to object against the enforcement in case of enforcement by dismantlement, c) they object that the enforced claim has already been settled or that the period for fulfillment has not yet expired, d) if they object a right on the asset concerned and the right makes the enforcement impossible.

(3) The objections are settled by the authority charged with enforcement. The decision of the authority is unappealable.

§ 77

When enforcing a decision only those means which are specified by law may be used. The enforcement shall be based on those means which aggrieve the party the least possible and which can still lead to the objective.

Part II Enforcement of a monetary performance

§ 78

(1) The enforcement of a decision imposing a monetary performance shall either occur by withholding of an amount from the salary or by an order to settle the claim. (2) The administrative authority shall order to withhold a certain amount from the salary to the institution which is paying salary to the debtor or another form of remuneration or a compensation in stead of the income. (3) The administrative authority shall order to settle the claim by ordering the person obliged to the debtor to pay the sum to the administrative authority, up to the amount due. (4) The enforcement of a decision by an order to settle the claim using the funds deposited on an account held with a financial institution shall be carried out by debiting the account of the debtor by the sum due. In cases where both the debtor and the creditor are socialist organizations, the decision shall be enforced pursuant to regulations governing payment system based on a collection order9) issued by the creditor. In all the other cases the enforcement of the decision shall be based on an order of the administrative authority issued pursuant to subsection 3. (5) When enforcing the decision by withholding of an amount from the salary or by an order to settle the claim the provisions of the Code of Civil Action shall apply per analogiam.

Part III

Enforcement of a non-monetary performance

§ 79

(1) A decision imposing a non-monetary performance shall be enforced by an alternate performance, by inflicting of fines and by direct enforcement of the obligation that was imposed. (2) The alternate performance consists in carrying out the work and the operations imposed at the obligated party's risk and expense, provided the work or the operations may be carried out by another person. (3) If the alternate performance is not possible or suitable with regard to the nature of the matter, the obligation imposed shall be enforced by inflicting of fines. The total of the fines inflicted may not exceed 500 Kčs in case of a person and 20.000 Kčs in case of an organization. (4) A direct enforcement of the claim shall be carried out mainly by vacating of the apartment, nonresidential premises, real estate or its part, by sequestration of an asset or a document or by bringing the person in front of the authority by force. (5) When enforcing the claim by vacating premises the provisions of the Code of Civil Actions shall apply per analogiam.11) The enforcement of the claim by sequestration of an asset or a document requires the presence of a Municipal National Council representative or of another major person. The administrative authority enforcing a claim may ask the Police to bring the person in front of the authority by force. In case of members of Slovak Army or members of Public Armed Forces the request shall be addressed to their officer.

§ 80

(1) The employee charged with enforcement of a decision shall carry out the single tasks according to a written order issued by the authority specified under § 73 subsections 1 and 2. He must always prove his entitlement by such an order. (2) If the party to the proceedings proves that the enforced claim has already been settled or that the authority does not insist in enforcement or that the enforcement was suspended or interrupted or that objections with suspensive effects were lodged, the employee charged with enforcement shall refrain from the action.

Chapter VI Transitory and final provisions

§ 81

When administering the proceedings the administrative authority must respect the immunities and the privileges recognized by international treaties signed by the Czechoslovak Socialist Republic or by Czechoslovak legislation.12)

§ 82

(1) The provisions hereunder apply also to the pending proceedings opened prior to the effective date of this Act. (2) In case a decision became effective prior to the effective date of this Act the renewal of the proceedings may be allowed if the decision was not achieved through a criminal act. The decision may also be subject to examination beyond the appeal proceedings only if less than three years have elapsed from the decision's effective date. (3) If an administrative execution was initiated prior to the effective date of this Act, it shall continue pursuant to the hitherto existing legislation.

§ 83

The following legislation shall be rescinded: 1. Decree of the Government n° 91/1960 on administrative proceedings; 2. § 28 subsection 1 of the Act n° 60/1961 on the tasks of National Committees when ensuring the socialist order; 3. § 15 subsection 4 sentence 2 of the Act n° 60/1965 on Attorney General.

§ 84

The provisions of special legislation valid on the effective date of this Act governing administrative proceedings shall not be affected, with the exception of the provisions stipulating that the appeals against the decisions of National Committees shall be settled by the bodies of this

National Committee. The same applies to the jurisdiction, with regard to the nature of the matter, reserved to the Municipal National Committees specified by special legislation prior to the effective date of this Act.

§ 85

This Act comes into effect on January 1, 1968.

Notes: 1) Act on experts and translators (Act n° 36/1967 Coll.) and Decree implementing the Act on experts and translators (Decree n° 37/1967 Coll.) 2) § 116 of the Civil Code 3) § 6 of the Act on the tasks of National Committees when ensuring the socialist order (Act n° 60/1961 Coll.) 4) Act on experts and translators (Act n° 36/1967 Coll.) and Decree implementing the Act on experts and translators (Decree n° 37/1967 Coll.) 5) § 6 of the Act on the tasks of National Committees when ensuring the socialist order (Act n° 60/1961 Coll.) 6) § 57 of the Act on National Committees (Act n° 69/1967 Coll.) 7) § 54 subsection 3 of the Act on National Committees (Act n° 69/1967 Coll.) 8) § 16 subsection 1 of the Act on Attorney General (Act n° 60/1965 Coll.) 9) Decree on payment system and settlement of claims through the accounts held by organizations (Decree n° 85/1966 Coll.) 10) § 276 through to § 320 of the Code of Civil Action 11) § 340 through to § 344 of the Code of Civil Action 12) Decree on Vienna Convention on Diplomatic Relations (Decree n° 157/1964 Coll.)

 
Download PDF open_in_new
 Act No. 71/1967 Zb. on Administrative Procedures (as amended up to Act No. 204/2011 Coll.)

71/1967 Zb. ZÁKON

z 29. júna 1967

o správnom konaní (správny poriadok) Zmena: 215/2002 Z.z. Zmena: 527/2003 Z.z. Zmena: 122/2006 Z.z. Zmena: 445/2008 Z.z. Zmena: 204/2011 Z.z.

Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:

Prvá časť ÚVODNÉ USTANOVENIA

Oddiel 1 Rozsah pôsobnosti

§ 1

(1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

§ 2

Zrušený od 1.1.2004 Oddiel 2

Základné pravidlá konania § 3

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby

mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

(3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

(6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.

(7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

§ 4

(1) Účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.

(2) Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania.

Druhá časť SPRÁVNE ORGÁNY, ÚČASTNÍCI KONANIA A ZÚČASTNENÉ OSOBY

Oddiel 1

Príslušnosť

§ 5

Na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

§ 6

(1) Ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.

(2) Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

(3) Osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo inak označené kolektívne orgány (ďalej len "komisia").

§ 7

(1) V konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.

(2) Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa odseku 1 ani podľa osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom podľa osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.

(3) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.

(4) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční.

(5) Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť podľa predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční.

§ 8

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný podľa § 7 ods. 2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.

Oddiel 2 Vylúčenie zamestnancov alebo členov správneho orgánu

§ 9

(1) Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.

(2) Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.

§ 10

Účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie.

§ 11

(1) Len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu.

(2) Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

§ 12

(1) O tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.

(2) Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania nemožno podať samostatné odvolanie.

§ 13

(1) Z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.

(2) Len čo sa člen komisie dozvie o skutočnosti nasvedčujúcej jeho vylúčenie, oznámi to bezodkladne predsedovi komisie, ktorý rozhodne, či je člen komisie z konania vylúčený. Predseda komisie oznámi bezodkladne skutočnosť nasvedčujúcu jeho vylúčenie komisii, ktorá rozhodne, či je z konania vylúčený.

(3) Ustanovenia § 10, § 11 ods. 2 a § 12 ods. 2 platia obdobne.

Oddiel 3 Účastník konania a zúčastnená osoba

§ 14

(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

§ 15

Účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 15a

(1) Osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na konaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len "zúčastnená osoba").

(2) Zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke, navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe viac práv.

Oddiel 4 Zastupovanie

§ 16

(1) Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka.

(2) Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.

§ 17

(1) Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2) Právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

(3) Splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.

(4) Ak niekoľko účastníkov konania urobilo spoločné podanie, zvolia si spoločného splnomocnenca pre doručovanie; inak ho určí správny orgán. Proti rozhodnutiu o určení spoločného splnomocnenca na doručovanie sa nemožno odvolať.

Tretia časť PRIEBEH KONANIA

Oddiel 1 Všeobecné ustanovenia

§ 18

Začatie konania (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na

podnet správneho orgánu.

(2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

(3) O začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

§ 19

Podanie

(1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Možno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne alebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.

(2) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.

(3) Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

(4) Podanie sa podáva na vecne a miestne príslušnom orgáne (§ 5 až 7).

(5) Na žiadosť účastníka konania musí sa prijatie podania potvrdiť.

§ 20

Postúpenie

Ak správny orgán nie je príslušný na rozhodnutie, je povinný podanie bez meškania postúpiť príslušnému správnemu orgánu a upovedomiť o tom účastníka konania. Ak je nebezpečenstvo z omeškania, správny orgán urobí nevyhnutné úkony, najmä na odvrátenie hroziacej škody.

§ 21

Ústne pojednávanie (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.

(3) Ústne pojednávanie je neverejné, pokiaľ osobitný zákon alebo správny orgán neustanovia inak.

§ 22

Zápisnica

(1) O ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu.

(2) Zo zápisnice musí byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali; v zápisnici o hlasovaní sa uvedie aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania.

(3) Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie, zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

§ 23

Nazeranie do spisov (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú

právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

(2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti. 1)

(3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.

(4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.

Doručenie do vlastných rúk § 24

(1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.

(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu

doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(4) Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

§ 25

(1) Písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom a právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.

(2) Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

(3) Ak nemožno doručiť písomnosť podnikateľovi - fyzickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej miesta podnikania uvedenú v živnostenskom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa podnikateľ - fyzická osoba o tom nedozvie.

(4) Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive, ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky na pošte a nemá pridelený priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5) Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.

§ 26

Doručenie verejnou vyhláškou (1) Doručenie verejnou vyhláškou použije správny orgán v

prípade, keď účastníci konania alebo ich pobyt nie sú mu známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon.

(2) Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka.

Lehoty

§ 27

(1) Ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v konaní primeranú lehotu, pokiaľ ju neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

(2) Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.

(4) V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§ 28

(1) Správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

(2) Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden rok.

(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty sa nemožno odvolať.

§ 29

Prerušenie konania (1) Správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o

predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v

určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(2) Správny orgán môže tiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania.

(3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(4) Správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2.

(5) Pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 30

Zastavenie konania (1) Správny orgán konanie zastaví, ak

a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,

c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,

d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,

e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,

f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,

g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,

i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,

j) tak ustanoví osobitný zákon.

(2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.

(3) Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.

§ 31

Trovy konania (1) Trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu, znáša tento

orgán. Trovy, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník. Trovy, ktoré v konaní vznikli zúčastnenej osobe, znáša zúčastnená osoba.

(2) Správny orgán môže účastníkom konania, zúčastneným osobám, svedkom a znalcom uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli správnemu orgánu ich zavinením; môže im tiež uložiť, aby nahradili trovy, ktoré vznikli ich zavinením, ostatným účastníkom konania.

(3) Správny orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok treba uplatniť do 3 dní po výsluchu, inak zaniká.

(4) Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, uhrádza správny orgán.

(5) Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými právnymi predpismi.

Oddiel 2 Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie

Podklad rozhodnutia § 32

(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

(3) Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

§ 33

(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať

dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

§ 34

Dokazovanie

(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

§ 35

Svedkovia

(1) Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.

(2) Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.

(3) Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.

(4) Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

§ 36

Znalci

Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.

§ 37

Listiny

(1) Správny orgán môže uložiť účastníkovi konania alebo inej osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, aby ju predložil.

(2) Predloženie listiny nemožno žiadať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

§ 38

Ohliadka

(1) Vlastník alebo užívateľ veci je povinný predložiť správnemu orgánu predmet ohliadky alebo strpieť ohliadku na mieste.

(2) Ohliadku nemožno vykonať alebo môže sa odoprieť z dôvodov, pre ktoré nesmie byť vyslúchnutý alebo je oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

(3) Na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

§ 39

Čestné vyhlásenie (1) Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné

vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

(2) Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3) V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 40

Predbežné otázky

(1) Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2) Správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

Oddiel 3 Zabezpečenie priebehu a účelu konania

§ 41

Predvolanie

(1) Správny orgán predvolá osoby, osobná účasť ktorých pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2) V predvolaní správny orgán upozorní na právne následky nedostavenia sa.

§ 42

Predvedenie

(1) Účastník konania alebo svedok, ktorý sa bez náležitého ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov na opätovné predvolanie nedostaví na správny orgán a bez osobnej účasti ktorého nemožno konanie uskutočniť, môže byť predvedený.

(2) Predvedenie vykoná Policajný zbor na základe písomnej žiadosti správneho orgánu.

§ 43

Predbežné opatrenia (1) Správny orgán môže pred skončením konania v rozsahu

nevyhnutne potrebnom pre zabezpečenie jeho účelu

a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli;

b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sa majú zničiť alebo urobiť nepotrebnými, alebo ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.

(2) Správny orgán predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3) Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá

odkladný účinok.

§ 44

Dožiadanie

(1) Správne orgány vykonávajú procesné úkony v obvode svojej pôsobnosti.

(2) Ak správny orgán nemôže vykonať niektorý procesný úkon v obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnený dožiadať o jeho vykonanie iný správny orgán toho istého alebo nižšieho stupňa.

(3) Dožiadaný správny orgán je povinný v medziach svojej pôsobnosti dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia lehota.

§ 45

Poriadkové opatrenia (1) Tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez

závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže správny orgán uložiť poriadkovú pokutu do 165 eur, a to aj opakovane.

(2) Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže správny orgán tiež vykázať z miesta pojednávania; ak je vykázaný účastník konania, môže sa konať v jeho neprítomnosti.

(3) Správny orgán, ktorý poriadkovú pokutu uložil, môže ju odpustiť.

Oddiel 4 Rozhodnutie

§ 46

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

§ 47

Náležitosti rozhodnutia (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o

odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

(4) Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.

(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

(6) Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

(7) Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

§ 48

Zmier

(1) Ak to pripúšťa povaha veci, môžu účastníci konania medzi sebou so schválením správneho orgánu uzavrieť zmier. Správny orgán zmier neschváli, ak odporuje právnym predpisom alebo všeobecnému záujmu.

(2) Proti schválenému zmieru sa nemožno odvolať. Schválený zmier je vykonateľný.

§ 49

Lehota pre rozhodnutie (1) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na

podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

§ 50

Opatrenia proti nečinnosti Ak to dovoľuje povaha veci a ak nápravu nemožno dosiahnuť inak,

správny orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodnúť o odvolaní, sám vo veci rozhodne, pokiaľ správny orgán príslušný na rozhodnutie nezačal konanie, hoci je na to povinný alebo pokiaľ nerozhodol v lehote ustanovenej v § 49 ods. 2.

§ 51

Oznámenie rozhodnutia (1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením

písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(2) Účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

(3) Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný doklad, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prevzatia dokladu. Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prijatia prvého poskytnutého plnenia.

§ 52

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia (1) Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať

rozklad), je právoplatné.

(2) Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.

Štvrtá časť PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ

Oddiel 1 Odvolacie konanie

§ 53

Proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.

§ 54

(1) Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.

(3) Pokiaľ účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo pre to, že nebol poučený vôbec, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(4) Účastník konania môže odvolanie vziať späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.

§ 55

(1) Pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.

(2) Ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

(3) Proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať.

§ 56

Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

§ 57

(1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia.

(2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

§ 58

(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán, ktorý ju zriadil alebo založil.

(3) Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.

§ 59

(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

(2) Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

(4) Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 60

Odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

§ 60a

Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.

§ 61

(1) Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.

(2) O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(3) Ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na

konanie o rozklade.

Oddiel 2 Obnova konania

§ 62

(1) Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak

a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;

b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;

c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;

e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

(2) Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

(3) Obnova konania nie je prípustná, ak bol rozhodnutím účastníkovi konania udelený súhlas na občianskoprávne alebo pracovnoprávne konanie, alebo ak sa rozhodlo vo veci osobného stavu a účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

§ 63

(1) Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni.

(2) V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.

(3) Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť.

(4) Po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia možno podať návrh na obnovu konania alebo obnovu konania nariadiť len vtedy, ak sa rozhodnutie dosiahlo trestným činom.

(5) Proti rozhodnutiu o obnove konania možno podať odvolanie (rozklad). Rozhodnutie o povolení alebo nariadení obnovy má odkladný účinok, pokiaľ sa napadnuté rozhodnutie ešte nevykonalo.

§ 64

(1) Nové konanie vo veci uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia sa dôvod obnovy konania týka; ak sa dôvod obnovy konania týka rozhodnutia správnych orgánov prvého i druhého stupňa, nové konanie uskutoční správny orgán prvého stupňa.

(2) Pokiaľ sa dôvod obnovy konania týka iba konania pred odvolacím orgánom, spojí sa rozhodnutie o obnove konania s novým rozhodnutím vo veci.

(3) Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

(4) Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať (podať rozklad).

Oddiel 3 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

§ 65

(1) Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

(2) Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

(3) Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

§ 66

Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť aj správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

§ 67

Rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania dal súhlas na občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon alebo ktorým sa rozhodlo vo veci osobného stavu, nemožno mimo odvolacieho konania zrušiť

alebo zmeniť, ak účastník konania nadobudol práva dobromyseľne.

§ 68

(1) Správny orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(2) Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa možno odvolať (podať rozklad). Ak správny orgán oznámil, že začal preskúmavať rozhodnutie mimo odvolacieho konania, na preskúmanie a na rozhodnutie o odvolaní sa nevzťahuje lehota podľa odseku 1.

Oddiel 4 Konanie o proteste prokurátora

§ 69

(1) Ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

(2) Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

(3) Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.

(4) Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

Oddiel 5 Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom

§ 70

Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.

Piata časť VÝKON ROZHODNUTÍ

Oddiel 1 Spoločné ustanovenia

§ 71

(1) Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné (§ 52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov (ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

(2) Výkaz nedoplatkov možno vykonať, ak bol zostavený na základe vykonateľného rozhodnutia alebo na základe povinnosti dlžníka ustanovenej zákonom zaplatiť bez vydania osobitného rozhodnutia.

(3) Výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

§ 72

(1) Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov (vymáhajúci správny orgán). Pokiaľ tento orgán nie je sám na výkon rozhodnutia oprávnený, postúpi vec orgánu príslušnému podľa § 73.

(2) Účastník konania alebo vymáhajúci správny orgán alebo ten, o kom to ustanovuje zákon, môžu podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.

§ 73

Výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

§ 74

Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkovi konania, ktorého sa výkon týka, začatie výkonu rozhodnutia; ak treba určiť lehotu na plnenie (§ 71 ods. 1), uvedie sa v tomto oznámení.

§ 75

(1) Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka konania alebo z vlastného, prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.

(2) Na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia od výkonu upustí, ak

a) vymáhaný nárok zanikol alebo sa jeho vymáhanie stalo bezpredmetným,

b) podklad pre výkon rozhodnutia (§ 71 ods. 1) bol zrušený,

c) splnenie tej istej povinnosti vymáha súd,

d) výkon rozhodnutia je neprípustný,

e) na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, úspešne sa uplatnilo právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa.

(3) O zastavení výkonu rozhodnutia, proti ktorému prokurátor podal protest, platia ustanovenia zákona o prokuratúre.

§ 76

(1) Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.

(2) Námietky majú odkladný účinok len vtedy,

a) ak smerujú proti povoleniu odkladu alebo upusteniu od výkonu rozhodnutia,

b) ak smerujú proti začatiu výkonu rozhodnutia pri výkone rozhodnutia vyprataním,

c) ak sa v nich uplatňuje, že vymáhané plnenie sa už vykonalo alebo že ešte neuplynula lehota na plnenie,

d) ak sa v nich uplatňuje na predmet, ktorého sa výkon rozhodnutia týka, právo, ktoré výkon rozhodnutia nepripúšťa.

(3) O námietkach rozhoduje orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o námietkach sa nemožno odvolať.

§ 77

(1) Výkon rozhodnutia možno uskutočniť len prostriedkami uvedenými v zákone. Pri výkone rozhodnutia sa použije prostriedok, ktorý účastníka konania čo najmenej postihuje a vedie ešte k cieľu.

(2) Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.

Oddiel 2 Vymáhanie peňažných plnení

§ 78

(1) Výkon rozhodnutia ukladajúceho peňažné plnenie sa uskutočňuje zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky alebo predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti.

(2) Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto vypláca dlžníkovi mzdu, inú odmenu za prácu alebo náhradu za pracovný príjem.

(3) Prikázanie pohľadávky správny orgán vykoná tak, že tomu,

voči komu má dlžník pohľadávku, prikáže, aby pohľadávku do výšky dlžnej sumy zaplatil správnemu orgánu.

(4) Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu dlžníka.

(5) Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Oddiel 3 Vymáhanie nepeňažných plnení

§ 79

(1) Rozhodnutie ukladajúce nepeňažné plnenie sa vykoná náhradným výkonom, ukladaním peňažných pokút alebo priamym vynútením uloženej povinnosti.

(2) Náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný ako povinný.

(3) Ak náhradný výkon nie je podľa povahy veci možný alebo účelný, vymáha sa splnenie povinnosti uloženej rozhodnutím postupným ukladaním pokút; jednorazovo uložená pokuta nesmie prevýšiť sumu 1659 eur.

(4) Priame vynútenie povinnosti sa vykoná najmä vyprataním bytu, nebytového priestoru, nehnuteľnosti alebo jej časti, odňatím veci alebo listiny a predvedením osoby.

(5) Pri vynútení povinnosti vyprataním sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Výkon rozhodnutia odňatím veci alebo listiny sa uskutoční za prítomnosti plnoletej osoby.

§ 80

(1) Zamestnanec poverený uskutočnením výkonu rozhodnutia robí jednotlivé úkony podľa písomného príkazu, ktorý vydá orgán uvedený v § 73. Týmto príkazom je povinný sa preukázať.

(2) Ak účastník konania preukáže, že vymáhaná povinnosť bola už splnená alebo že sa na vymáhaní netrvá, alebo že uskutočnenie výkonu rozhodnutia bolo odložené alebo zastavené, alebo že boli podané námietky, ktoré majú odkladný účinok, zamestnanec poverený uskutočnením výkonu rozhodnutia úkon neurobí.

Šiesta časť PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 81

Správny orgán je povinný v konaní dbať na imunity a výsady

priznávané medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, alebo zákonmi.

§ 82

(1) Ustanovenia tohto zákona platia aj pre konanie neskončené pred začatím jeho účinnosti.

(2) Pokiaľ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred začiatkom účinnosti tohto zákona, možno povoliť obnovu konania, ak sa rozhodnutie nedosiahlo trestným činom, alebo preskúmať rozhodnutie mimo odvolacieho konania len vtedy, ak odo dňa, keď sa rozhodnutie stalo právoplatným, neuplynuli tri roky.

(3) Ak sa pred začiatkom účinnosti tohto zákona začala správna exekúcia, dokončí sa podľa doterajších predpisov.

§ 83

Zrušujú sa:

1. vládne nariadenie č. 91/1960 Zb. o správnom konaní;

2. § 28 ods. 1 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku;

3. § 15 ods. 4 druhá veta zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre.

§ 84 [Komentár]

Nedotknuté zostávajú ustanovenia osobitných právnych predpisov platných k začiatku účinnosti tohto zákona, ktoré upravujú správne konanie, avšak s výnimkou ustanovenia, že o odvolaní proti rozhodnutiam orgánov národného výboru rozhodujú orgány toho istého národného výboru. Nedotknutá zostáva aj vecná príslušnosť miestnych národných výborov založená k začiatku účinnosti tohto zákona osobitnými právnymi predpismi.

§ 85

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.

Zákon č. 215/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2002.

Zákon č. 527/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.

Zákon č. 122/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2006.

Zákon č. 445/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.

Zákon č. 204/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2011.

Novotný v.r. Laštovička v.r.

Lenárt v.r. ____________________

1) Zákon č. 564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.


Legislation Supersedes (1 text(s)) Supersedes (1 text(s)) Is superseded by (2 text(s)) Is superseded by (2 text(s))
No data available.

WIPO Lex No. SK082