REPUBLIKY
č.
460/1992 Zb.,
ako vyplýva zo
zmien a doplnení
vykonaných ústavným
zákonom č. 244/1998 Z. z.,
ústavným zákonom č.
9/1999 Z. z.,
ústavným zákonom č.
90/2001 Z. z.,
ústavným zákonom č.
140/2004 Z. z.
a ústavným zákonom
č. 323/2004 Z. z.
ISBN
80-89052-20-7
OBSA
H
ÚSTAVA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
P
R E A M B U L A
..........................................................................
3
P R V Á H L A V A
........................................................................ 4 P rvý
oddi e l
Základné
ustanovenia
(Čl. 1 až 7a)
.......................................................................................
4 D ruhý oddi el
Štátne
symboly
(Čl. 8 a 9)
...........................................................................................
6
T r
e t í o d d i e l
Hlavné
mesto Slovenskej republiky
(Čl.
10)
..............................................................................................
7
D
RUH Á H LA V A ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY
............................................ 8 P rvý oddiel
Všeobecné
ustanovenia
(Čl. 11 až 13)
.....................................................................................
8 D ruhý oddi el
Základné
ľudské práva a slobody
(Čl. 14 až 25)
.....................................................................................
9 Tre t í oddi e l
Politické
práva
(Čl. 26 až 32)
...................................................................................
14 Š t vrt ý oddi el
Práva
národnostných menšín a etnických skupín
(Čl. 33 a 34)
....................................................................................
17 P i a ty oddi e l
Hospodárske,
sociálne a kultúrne práva
(Čl. 35 až 43)
...................................................................................
18
Š
i e st y oddi el
Právo na
ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
(Čl.
44 a 45)
....................................................................................
21 S i e dmy oddie l
Právo
na súdnu a inú právnu ochranu
(Čl.
46 až 50)
...................................................................................
22 Ô smy oddi el
Spoločné
ustanovenia k prvej a druhej hlave
(Čl.
51 až 54)
...................................................................................
24
T
R E T I A H L A V A
................................................................ 25 P rvý oddi e
l
Hospodárstvo
Slovenskej republiky
(Čl.
55 až 59)
...................................................................................
25 D ruhý oddi el
Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky
(Čl.
60 až 63)
...................................................................................
27
Š
TV RTÁ H LA VA ÚZEMNÁ SAMOSPRÁVA (Čl. 64 až 71)
...................................................................................
29
P
IA TA HLA V A ZÁKONODARNÁ MOC
.............................................................. 32 P rvý oddi e l
Národná
rada Slovenskej republiky
(Čl.
72 až 92)
...................................................................................
32 D ruhý oddi el
Referendum
(Čl.
93 až 100)
.................................................................................
41
Š
IESTA H LA V A VÝKONNÁ MOC
......................................................................... 43 P
rvý oddi e l
Prezident
Slovenskej republiky
(Čl.
101 až 107)
...............................................................................
43
D
ruhý oddi el
Vláda
Slovenskej republiky
(Čl.
108 až 123)
...............................................................................
50
S
IEDMA H LA V A SÚDNA MOC
................................................................................
55 P rvý oddi e l
Ústavný
súd Slovenskej republiky
(Čl.
124 až 140)
...............................................................................
55 D ruhý oddi el
Súdy
Slovenskej republiky
(Čl.
141 až 148)
...............................................................................
65 Súdna rada Slovenskej republiky (Čl. 141a)
.........................................................................................
65
Ô
S MA H LA V A PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
............................................... 70 P rvý oddi e l
Prokuratúra
Slovenskej republiky
(Čl.
149 až 151)
...............................................................................
70 D ruhý oddi el
Verejný
ochranca práv
(Čl.
151a)
.........................................................................................
71
D
EV IA TA H LA V A PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA (Čl.
152 až 156)
...............................................................................
72
***
ÚSTAVNÝ ZÁKON
č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády
Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
(Čl.
1 až 4)
.......................................................................................
77
P REA MBU LA
My
národ slovenský,
pamätajúc na politické a
kultúrne dedičstvo
svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o
národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského
duchovného dedičstva
a historic
kého odkazu Veľkej
Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva
národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných
menšín a etnických
skupín žijúcich na území
Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej
spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie
demokratickej formy vlády, záruk
slobodného
prosperity, |
života,
|
rozvoja
|
duchovnej
|
kultúry
|
a
hospodárskej |
| teda
my občania
Slovenskej republiky |
| u
z n á š a m e |
s
a |
| prostredníctvom
svojich zástupcov |
| n a
|
t
e j t o |
ú
s t a v e : |
P
RV Á H LAV A
Pr
vý od d i e l
Základné
ustanovenia
Čl. 1
- (1)
- Slovenská republika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani
náboženstvo.
- (2)
- Slovenská
republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva,
medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
Čl.
2
- (1)
- Štátna moc pochádza
od občanov,
ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
- (2)
- Štátne orgány môžu
konať
iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
- (3)
- Každý
môže konať,čo
nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, abykonal niečo,
čo zákon neukladá.
Čl. 3
(1) Územie
Slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.
(2) Hranice
Slovenskej republiky sa môžu meniť
len ústavným
zákonom.
Čl. 4
Nerastné bohatstvo, jaskyne,
podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky.
Čl. 5
- (1)
- Nadobúdanie a stratu
štátneho občianstva
Slovenskej republiky ustanoví zákon.
- (2)
- Nikomu
nemožno odňať štátne
občianstvo Slovenskej republiky
proti jeho vôli.
Čl. 6
- (1)
- Na území Slovenskej
republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk.
- (2)
- Používanie
iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon.
Čl.
7
- (1)
- Slovenská republika
môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť
do štátneho
zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o
vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí
referendom.
- (2)
- Slovenská republika
môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon
časti svojich práv na Európske
spoločenstvá
a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú
prednosť
pred zákonmi
Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.
- (3)
- Slovenská republika
sa môže s cieľom
zachovať
mier,
bezpečnosť a
demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou
zaradiť
do organizácie
vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.
- (4)
- Na
platnosť
medzinárodných
zmlúv o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv,
medziná
rodných zmlúv vojenskej
povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike
členstvo v medzinárodných
organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy,
medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a
medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky.
- (5)
- Medzinárodné
zmluvy o ľudských
právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie
je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť
pred zákonmi.
Čl. 7a
Slovenská republika podporuje
národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí,
podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.
D
r uh ý od di e l
Štátne
symboly
Čl. 8
Štátnymi symbolmi Slovenskej
republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať
a štátna hymna.
Čl. 9
- (1)
- Štátny
znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte
dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom
vŕšku modrého trojvršia.
- (2)
- Štátna vlajka
Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho,
modrého a červeného.
Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak
Slovenskej republiky.
- (3)
- Štátnu
pečať
Slovenskej
republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu
umiestnený nápis Slovenská republika.
- (4)
- Štátnou hymnou
Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.
- (5)
- Podrobnosti
o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní ustanoví zákon.
Tr
e tí odd i e l
Hlavné mesto
Slovenskej republiky
Čl. 10
(1) Hlavným
mestom Slovenskej republiky je Bratislava.
(2) Postavenie
Bratislavy ako hlavného mesta Slovenskej republiky ustanoví zákon.
D
RUH Á H LA V A
ZÁKLADNÉ
PRÁVA A SLOBODY
Pr
vý od d i e l
Všeobecné
ustanovenia
Čl. 11
zrušený
Čl. 12
- (1)
- Ľudia
sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú
neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné
a nezrušiteľné.
- (2)
- Základné práva a
slobody sa zaručujú
na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu
pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny
pôvod, príslušnosť k
národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho
nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať
alebo
znevýhodňovať.
- (3)
- Každý má právo
slobodne rozhodovať o
svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a
všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.
- (4)
- Nikomu
nesmie byť
spôsobená ujma na
právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a
slobody.
Čl. 13
(1) Povinnosti
možno ukladať
a) zákonom alebo na
základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,
b)
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo
zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády
podľa čl. 120 ods. 2.
- (2)
- Medze základných
práv a slobôd možno upraviť
za podmienok
ustanovených touto ústavou len zákonom.
- (3)
- Zákonné obmedzenia
základných práv a slobôd musia platiť
rovnako pre
všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.
- (4)
- Pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať
na ich podstatu a
zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť
len na ustanovený
cieľ.
D r uh ý od
di e l
Základné
ľudské práva a slobody
Čl. 14
Každý má spôsobilosť na
práva.
Čl. 15
- (1)
- Každý má právo na
život. Ľudský
život je hodný ochrany už pred narodením.
- (2)
- Nikto
nesmie byť
pozbavený
života.
- (3)
- Trest
smrti sa nepripúšťa.
- (4)
- Podľa
tohto článku
nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s
konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.
Čl.
16
- (1)
- Nedotknuteľnosť osoby
a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených
zákonom.
- (2)
- Nikoho
nemožno mučiť ani
podrobiť
krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestu.
Čl. 17
(1) Osobná
sloboda sa zaručuje.
- (2)
- Nikoho nemožno
stíhať
alebo
pozbaviť
slobody inak, ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody
len pre neschopnosť dodržať zmluvný
záväzok.
- (3)
- Obvineného
alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len
v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť
ihneď oboznámená
s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín
prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48
hodín a pri obzvlášť
závažných
trestných činoch
do 72 hodín od prevzatia vypočuť
a
rozhodnúť
o väzbe alebo
- o jej prepustení na
slobodu.
- (4)
- Obvineného
možno zatknúť
iba na odôvodnený
písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť
do 24 hodín
odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri
obzvlášť
závažných
trestných činoch
do 72 hodín od prevzatia vypočuť
a
rozhodnúť
- o väzbe alebo o jej
prepustení na slobodu.
- (5)
- Do väzby možno
vziať
iba z dôvodov a
na čas ustanovený zákonom a na
základe rozhodnutia súdu.
- (6)
- Zákon ustanoví, v
ktorých prípadoch možno prevziať
osobu do ústavnej
zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať
bez jej súhlasu.
Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť
súdu, ktorý o
tomto umiestnení rozhodne do piatich dní.
- (7)
- Skúmanie
duševného stavu osoby obvinenej z trestného či-nu je možné iba na písomný
príkaz súdu.
Čl. 18
- (1)
- Nikoho nemožno
poslať
na nútené práce
alebo nútené služby.
(2) Ustanovenie
odseku 1 sa nevzťahuje
na
a) práce ukladané
podľa zákona osobám vo výkone trestu
odňatia slobody alebo osobám
vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody,
b) vojenskú službu alebo inú
službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,
c) službu vyžadovanú na základe
zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy,
zdravie alebo značné
majetkové hodnoty,
d) konanie uložené
zákonom
na ochranu života,
zdravia alebo práv iných, e) menšie obecné služby na základe zákona.
Čl. 19
- (1)
- Každý má právo na
zachovanie ľudskej
dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
- (2)
- Každý má právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
- (3)
- Každý
má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
Čl. 20
- (1)
- Každý
má právo vlastniť
majetok.
Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Dedenie sa zaručuje.
- (2)
- Zákon ustanoví,
ktorý ďalší
majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný
na zabezpečovanie
potrieb spoločnosti,
rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť
iba vo
vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon
tiež môže ustanoviť,
že určité
veci môžu byť
iba vo
vlastníctve občanov
alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike.
- (3)
- Vlastníctvo
zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
na ujmu práv
iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon
vlastníckeho práva nesmie poškodzovať
ľudské zdravie,
prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
- (4)
- Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere
a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Čl.
21
- (1)
- Obydlie je
nedotknuteľné.
Nie je dovolené doňvstúpiť bez
súhlasu toho, kto v ňom býva.
- (2)
- Domová prehliadka je
prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na písomný a odôvodnený
príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.
- (3)
- Iné
zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom
dovoliť
iba vtedy,
keď
je to v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na
odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj
na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu
byť
zákonom
dovolené aj vtedy, keďje to nevyhnutné na plnenie
úloh verejnej správy.
Čl. 22
- (1)
- Listové tajomstvo,
tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa
zaručujú.
- (2)
- Nikto
nesmie porušiť
listové tajomstvo
ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí
alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré
ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných
telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.
Čl. 23
(1) Sloboda
pohybu a pobytu sa zaručuje.
- (2)
- Každý, kto sa
oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie
slobodne opustiť.
- (3)
- Slobody
podľa odsekov 1 a 2 môžu
byť obmedzené zákonom, ak je to
nevyhnutné pre bezpečnosť
štátu, udržanie
verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na
vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody.
- (4)
- Každý občan
má právo na slobodný vstup na územie Slovenskej republiky. Občana
nemožno nútiť,
aby opustil vlasť,
a nemožno ho vyhostiť.
- (5)
- Cudzinca
možno vyhostiť
iba v prípadoch
ustanovených zákonom.
Čl. 24
- (1)
- Sloboda myslenia,
svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo
zahŕňa aj možnosť
zmeniť náboženské
vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť
bez náboženského
vyznania. Každý má právo verejne prejavovať
svoje
zmýšľanie.
- (2)
- Každý
má právo slobodne prejavovať
svoje
náboženstvo alebo vieru buďsám, buďspoločne s inými, súkromne alebo
verejne,
bohoslužbou, náboženskými
úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať
sa na jeho
vyučovaní.
- (3)
- Cirkvi a náboženské
spoločnosti
spravujú svoje záležitosti samy, najmä zriaďujú svoje orgány, ustanovujú
svojich duchovných, zabezpečujú vyučovanie náboženstva a zakladajú
rehoľné a iné cirkevné inštitúcie
nezávisle od štátnych orgánov.
- (4)
- Podmienky
výkonu práv podľa
odsekov 1 až 3 možno obmedziť
iba zákonom, ak
ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného
poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Čl.
25
- (1)
- Obrana Slovenskej
republiky je povinnosťou a vecou cti občanov.
Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.
- (2)
- Nikoho
nemožno nútiť,
aby vykonával vojenskú službu, ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo
náboženským vyznaním. Podrobnosti ustanoví zákon.
Tr
e tí odd i e l
Politické
práva
Čl. 26
(1) Sloboda
prejavu a právo na informácie sú zaručené.
- (2)
- Každý má právo
vyjadrovať
svoje názory
slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným
spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať
a
rozširovať
idey a
informácie bez ohľadu na hranice štátu.
Vydávanie tlače
nepodlieha povoľovaciemu
konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na
povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3)
Cenzúra sa
zakazuje.
- (4)
- Slobodu prejavu a
právo vyhľadávať a
šíriť
informácie možno
obmedziť
zákonom, ak ide o
opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť
štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
- (5)
- Orgány
verejnej moci majú povinnosť
primeraným
spôsobom poskytovať
informácie o
svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
Čl.
27
- (1)
- Petičné
právo sa zaručuje.
Každý má právo sám alebo s inými obracať
sa vo veciach
verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a
orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.
- (2)
- Petíciou nemožno
vyzývať
na porušovanie
základných práv a slobôd.
- (3)
- Petíciou
nemožno zasahovať
do
nezávislosti súdu.
Čl. 28
- (1)
- Právo
pokojne sa zhromažďovať
sa
zaručuje.
- (2)
- Podmienky
výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných
miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti,
majetku alebo pre bezpečnosť
štátu.
Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať
povolením
orgánu verejnej správy.
Čl. 29
- (1)
- Právo
slobodne sa združovať
sa
zaručuje. Každý má právo spolu s
inými sa združovať v
spolkoch, spoločnostiach
alebo iných združeniach.
- (2)
- Občania
majú právo zakladať politické
strany a politické hnutia a združovať
sa v nich.
- (3)
- Výkon práv
podľa odsekov 1 a 2 možno
obmedziť
len v prípadoch
ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre
bezpečnosť štátu,
na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a
slobôd iných.
- (4)
- Politické
strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú
oddelené od štátu.
Čl. 30
- (1)
- Občania
majú právo zúčastňovať sa
na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo
voliť
a byť volení
do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.
- (2)
- Voľby
sa musia konať
v lehotách
nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.
- (3)
- Volebné právo je
všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu
volebného práva ustanoví zákon.
- (4)
- Občania
majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Čl. 31
Zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a
ochraňovať
slobodnú
súťaž politických síl v
demokratickej spoločnosti.
Čl. 32
Občania majú právo
postaviť
sa na odpor proti
každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok
základných ľudských
práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť
ústavných orgánov a
účinné použitie zákonných
prostriedkov sú znemožnené.
Š
tvrtý odd ie l
Práva
národnostných menšín a etnických skupín
Čl. 33
Príslušnosť
ku
ktorejkoľvek
národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť
nikomu na ujmu.
Čl. 34
- (1)
- Občanom
tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo etnické skupiny sa
zaručuje všestranný rozvoj, najmä
právo spoločne
s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať
vlastnú kultúru,
právo rozširovať
a
prijímať
informácie v ich
materinskom jazyku, združovať
sa v
národnostných združeniach, zakladať
a
udržiavať
vzdelávacie a
kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
- (2)
- Občanom
patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok
ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie
si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie v ich
jazyku,
b) právo
používať
ich jazyk v úradnom
styku, c) právo zúčastňovať
sa na riešení vecí
týkajúcich sa národnostných
menšín a etnických skupín.
(3) Výkon
práv občanov
patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť
k ohrozeniu
zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej
ostatného obyvateľstva.
Pi
aty od di el
Hospodárske,
sociálne a kultúrne práva
Čl. 35
- (1)
- Každý
má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu
naň,akoaj
právopodnikať
a
uskutočňovať inúzárobkovú
činnosť.
- (2)
- Zákon
môže ustanoviť
podmienky a
obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo
činností.
- (3)
- Občania
majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje
občanov, ktorí nie z vlastnej
viny nemôžu toto právo vykonávať. Podmienky ustanoví zákon.
- (4)
- Zákon môže
ustanoviť
odchylnú úpravu
práv uvedených v odsekoch 1 až 3 pre cudzincov.
Čl. 36
Zamestnanci majú právo na
spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje
najmä a) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila
dôstojnú životnú úroveň, b) ochranu proti
svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania a
diskri
minácii v zamestnaní, c)
ochranu bezpečnosti
a zdravia pri práci, d)
najvyššiu prípustnú dĺžku pracovného času, e)
primeraný odpočinok
po práci,
f) najkratšiu
prípustnú dĺžku
platenej dovolenky na zotavenie,
g) právo na
kolektívne vyjednávanie.
Čl. 37
- (1)
- Každý má právo sa
slobodne združovať s
inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.
- (2)
- Odborové organizácie
vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať
počet
odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať
niektoré z nich v
podniku alebo v odvetví, je neprípustné.
- (3)
- Činnosť odborových
organizácií a vznik a činnosť
iných združení na
ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť
zákonom, ak ide o
opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
bezpečnosti
štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých.
- (4)
- Právo
na štrajk sa zaručuje. Podmienky ustanoví
zákon. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl
a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov.
Čl.
38
- (1)
- Ženy, mladiství a
osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a
osobitné pracovné podmienky.
- (2)
- Mladiství a osoby
zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných
vzťahoch a na pomoc pri príprave
na povolanie.
(3) Podrobnosti
o právach podľa
odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 39
- (1)
- Občania
majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri
nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
- (2)
- Každý, kto je v
hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na
zabezpečenie
základných životných podmienok.
(3) Podrobnosti
o právach podľa
odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 40
Každý má právo na ochranu
zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú
zdravotnú starostlivosť
a na zdravotnícke
pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Čl. 41
- (1)
- Manželstvo,
rodičovstvo a rodina sú pod
ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a
mladistvých.
- (2)
- Žene v tehotenstve
sa zaručuje
osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných
vzťahoch a zodpovedajúce pracovné
podmienky.
- (3)
- Deti narodené v
manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.
- (4)
- Starostlivosť o
deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú
výchovu a starostlivosť. Práva rodičov
možno obmedziť
a maloleté deti
možno od rodičov
odlúčiť proti
vôli rodičov
len rozhodnutím súdu na základe zákona.
(5)
Rodičia, ktorí sa starajú o deti,
majú právo na pomoc štátu.
- (6)
- Podrobnosti
o právach podľa
odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.
Čl. 42
- (1)
- Každý
má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví
zákon.
- (2)
- Občania
majú právo na bezplatné vzdelanie v základných školách a stredných školách,
podľa schopností občana
a možnosti spoločnosti
aj na vysokých školách.
- (3)
- Zriaďovať iné
školy ako štátne a vyučovať
v nich možno len
za podmienok ustanovených zákonom; v takýchto školách sa môže vzdelávanie
poskytovať
za úhradu.
- (4)
- Zákon
ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na
pomoc štátu.
Čl. 43
- (1)
- Sloboda vedeckého
bádania a umenia sa zaručuje. Práva na výsledky
tvorivej duševnej činnosti
chráni zákon.
- (2)
- Právo
prístupu ku kultúrnemu bohatstvu sa zaručuje za podmienok ustanovených
zákonom.
Š
i e sty odd i e l
Právo na
ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva
Čl. 44
(1) Každý
má právo na priaznivé životné prostredie.
- (2)
- Každý je povinný
chrániť
a zveľaďovať životné
prostredie a kultúrne dedičstvo.
- (3)
- Nikto nesmie nad
mieru ustanovenú zákonom ohrozovať
ani
poškodzovať
životné
prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
- (4)
- Štát
dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o
účinnú starostlivosť o
životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným
druhom voľne
rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
- (5)
- Podrobnosti
o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví
zákon.
Čl. 45
Každý má právo na včasné
a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
S i e d my od
d i e l
Právo
na súdnu a inú právnu ochranu
Čl. 46
- (1)
- Každý sa môže
domáhať
zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
- (2)
- Kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa
obrátiť
na súd, aby
preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných práv a slobôd.
- (3)
- Každý má právo na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
- (4)
- Podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Čl.
47
- (1)
- Každý
má právo odoprieť
výpoveď, ak by ňou spôsobil
nebezpečenstvo
trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.
- (2)
- Každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi
verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.
(3)
Všetci
účastníci sú si v konaní
podľa
odseku 2 rovní.
- (4)
- Kto
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na
tlmočníka.
Čl.
48
- (1)
- Nikoho nemožno
odňať
jeho zákonnému
sudcovi. Príslušnosť
súdu ustanoví
zákon.
- (2)
- Každý má právo, aby
sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno
vylúčiť
len v prípadoch
ustanovených zákonom.
Čl. 49
Len zákon ustanoví, ktoré
konanie je trestným činom
a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za
jeho spáchanie.
Čl. 50
(1) Len
súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.
- (2)
- Každý, proti komu sa
vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
- (3)
- Obvinený má právo,
aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu
obhajoby a aby sa mohol obhajovať
sám alebo
prostredníctvom obhajcu.
- (4)
- Obvinený
má právo odoprieť
výpoveď; tohto práva ho nemožno
pozbaviť
nijakým spôsobom.
- (5)
- Nikoho nemožno
trestne stíhať
za čin,
za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto
zásada nevylučuje
uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.
- (6)
- Trestnosť činu
sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin
spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
Ôsmy
od d ie l
Spoločné
ustanovenia k prvej a druhej hlave
Čl. 51
- (1)
- Domáhať sa
práv uvedených v čl.
35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.
44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia
vykonávajú.
- (2)
- Podmienky
a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností
včase vojny, vojnového stavu,
výnimočného
stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.
Čl. 52
- (1)
- Kde sa v prvej a
druhej hlave tejto ústavy používa pojem „občan“, rozumie sa tým štátny
občan Slovenskej republiky.
- (2)
- Cudzinci požívajú v
Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody
zaručené touto ústavou, ak nie sú
výslovne priznané iba občanom.
- (3)
- Kde
sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „občan“, rozumie sa ním každý
človek, ak ide o práva a
slobody, ktoré táto ústava priznáva bez ohľadu na štátne občianstvo.
Čl. 53
Slovenská republika poskytuje
azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a
slobôd. Azyl možno odoprieť
tomu, kto konal v
rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.
Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 54
Zákon môže sudcom a prokurátorom
obmedziť
právo na podnikanie
a inú hospodársku činnosť a
právo uvedené v čl.
29 ods. 2, zamestnancom štátnej správy a územnej samosprávy vo funkciách, ktoré
určí aj právo uvedené v
čl. 37 ods. 4, príslušníkom
ozbrojených síl a ozbrojených zborov aj práva uvedené v čl. 27 a 28, pokiaľ súvisia
s výkonom služby. Osobám v povolaniach, ktoré sú bezprostredne nevyhnutné na
ochranu života a zdravia, môže zákon obmedziť
právo na štrajk.
TRETIA
H LA V A
Pr
vý od d i e l
Hospodárstvo
Slovenskej republiky
Čl. 55
- (1)
- Hospodárstvo
Slovenskej republiky sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky
orientovanej trhovej ekonomiky.
- (2)
- Slovenská
republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví
zákon.
Čl.
56
- (1)
- Národná banka
Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka
Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať
všeobecne záväzné
právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.
- (2)
- Najvyšším riadiacim
orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.
(3) Podrobnosti
podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Čl. 57
Slovenská republika je colným
územím.
Čl. 58
- (1)
- Finančné
hospodárenie Slovenskej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom.
Štátny rozpočet
sa prijíma zákonom.
- (2)
- Príjmy štátneho
rozpočtu,
pravidlá rozpočtového
hospodárenia, vzťahy
medzi štátnym rozpočtom a rozpočtami územných celkov ustanoví
zákon.
- (3)
- Štátne
účelové fondy zapojené na štátny
rozpočet
Slovenskej republiky sa zriaďujú zákonom.
Čl. 59
(1) Dane
a poplatky sú štátne a miestne.
(2) Dane
a poplatky možno ukladať
zákonom alebo na
základe zákona.
D r uh ý od
di e l
Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky
Čl. 60
(1) Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s
a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa
zákona schvaľuje
Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda,
b) majetkom, záväzkami,
finančnými prostriedkami, majetkovými
právami a pohľadávkami
štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej
republiky,
c) majetkom, finančnými
prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré
získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,
d) majetkom, záväzkami,
finančnými prostriedkami, majetkovými
právami a pohľadávkami,
za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e) majetkom,
finančnými
prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými
prostriedkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo
fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym
majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo
zahraničia.
(2) Kontrolná
pôsobnosť
najvyššieho
kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v
odseku 1 na
a) vládu Slovenskej republiky,
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na
orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj
právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy
alebo iné štátne orgány,
c) obce a vyššie územné celky,
právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími územnými
celkami,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne
inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú
účasť
verejnoprávne
inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,
e) Fond národného majetku
Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou
Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické
osoby.
Čl. 61
- (1)
- Na čele
najvyššieho kontrolného úradu je predseda. Predsedu a podpredsedov najvyššieho
kontrolného úradu volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
- (2)
- Za predsedu a
podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu môže byť
zvolený každý
občan Slovenskej republiky, ktorý
je voliteľný
do Národnej rady Slovenskej republiky.
- (3)
- Tá istá osoba môže
byť zvolená za predsedu a
podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich sedemročných obdobiach.
- (4)
- Funkcie
predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné
s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s
obdobným pracovným vzťahom, spodnikateľskou
činnosťou, sčlenstvom vriadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou
okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo
umeleckej činnosti.
Čl. 62
Najvyšší kontrolný úrad
predkladá najmenej raz do roka správy
o výsledkoch kontrolnej
činnosti Národnej rade Slovenskej
republiky a vždy, keďo
to požiada Národná rada Slovenskej republiky.
Čl. 63
Postavenie, pôsobnosť,
vnútorné organizačné
členenie a základné pravidlá
kontrolnej činnosti
najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.
Š
TV RTÁ H LA VA
ÚZEMNÁ
SAMOSPRÁVA
Čl. 64
Základom územnej samosprávy je
obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.
Čl. 64a
Obec a vyšší územný celok sú
samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce
osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 65
- (1)
- Obec a vyšší územný
celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.
- (2)
- Obec
a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných
príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky
sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku.
Štátnych dotácií sa možno domáhať
len v medziach
zákona.
Čl.
66
- (1)
- Obec má právo
združovať
sa s inými obcami
na zabezpečenie
vecí spoločného
záujmu; rovnaké právo združovať
sa s inými
vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.
(2) Zlúčenie,
rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.
Čl. 67
- (1)
- Územná samospráva sa
uskutočňuje
na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom,
referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi
vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na
území vyššieho územného celku ustanoví zákon.
- (2)
- Povinnosti a
obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku
ukladať
zákonom a na
základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.
- (3)
- Štát
môže zasahovať
do činnosti
obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.
Čl. 68
Vo veciach územnej samosprávy a
na zabezpečenie
úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok
vydávať
všeobecne záväzné
nariadenia.
Čl. 69
- (1)
- Orgánmi
obce sú
a) obecné
zastupiteľstvo, b)
starosta obce.
- (2)
- Obecné
zastupiteľstvo
tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na
štvorročné
obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby
poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
- (3)
- Starostu obce volia
obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné
obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a
zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím
volebného obdobia ustanoví zákon.
- (4)
- Orgány vyššieho
územného celku sú
a)
zastupiteľstvo
vyššieho územného celku,
b) predseda
vyššieho územného celku.
- (5)
- Zastupiteľstvo vyššieho územného celku
tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku.
Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho
územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby
poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného,
rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
- (6)
- Predsedu
vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom
obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho
volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob
odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia
ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho
územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší
územný celok navonok.
Čl. 70
Zákon ustanoví predpoklady a
spôsob vyhlásenia obce za mesto; upraví aj názvy orgánov mesta.
Čl.
71
- (1)
- Na obec a vyšší
územný celok možno zákonom preniesť
výkon
určených úloh miestnej štátnej
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
- (2)
- Pri
výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať
v rámci svojej
územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach
všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na
vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví
zákon.
P
IA TA H LAV A
ZÁKONODARNÁ
MOC
Pr
vý od d i e l
Národná rada
Slovenskej republiky
Čl. 72
Národná rada Slovenskej
republiky je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom Slovenskej republiky.
Čl. 73
- (1)
- Národná rada
Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
- (2)
- Poslanci
sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú
osobne podľa
svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní
príkazmi.
Čl.
74
- (1)
- Poslanci sú volení
vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním.
- (2)
- Za poslanca možno
zvoliť
občana,
ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky.
(3) Podrobnosti
o voľbách poslancov ustanoví zákon.
Čl. 75
- (1)
- Na schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa poslanec zúčastňuje
po prvý raz, skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a
svedomie vernosť Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť
v záujme jej
občanov. Budem
dodržiavať
ústavu a
ostatné zákony a pracovať
tak, aby sa
uvádzali do života.“
- (2)
- Odmietnutie
sľubu alebo sľub s výhradou má za následok
stratu mandátu.
Čl. 76
Platnosť
voľby
poslancov overuje Národná rada Slovenskej republiky.
Čl. 77
- (1)
- Funkcia
poslanca je nezlučiteľná
s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka
ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho
parlamentu.
- (2)
- Ak
bol poslanec vymenovaný za člena vlády Slovenskej
republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie
nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl.
78
- (1)
- Za hlasovanie v
Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca
stíhať,
a to ani po zániku jeho mandátu.
- (2)
- Za výroky pri výkone
funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej
orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho
mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej
republiky.
- (3)
- Poslanca nemožno
trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať
ho do väzby bez
súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej
republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je
počas trvania poslaneckého
mandátu vylúčené.
V takomto prípade počasďalšieho výkonu poslaneckého
mandátu premlčacia
doba neplynie.
- (4)
- Ak bol poslanec
pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je
povinný to ihneď
oznámiť
predsedovi
Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej
rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí
byť ihneďprepustený.
- (5)
- Ak
je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.
Čl. 79
Poslanec môže
odoprieť
svedectvo vo
veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal
byť poslancom.
Čl. 80
- (1)
- Poslanec
môže interpelovať
vládu Slovenskej
republiky, člena
vlády Slovenskej republiky alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej
správy vo veciach ich pôsobnosti. Poslanec musí dostať
odpoveďdo 30 dní.
- (2)
- O odpovedi na interpelácie sa
v Národnej rade Slovenskej republiky koná rozprava, ktorú možno
spojiť
s hlasovaním o
dôvere.
Čl. 81
Poslanec sa môže svojho mandátu
vzdať osobným vyhlásením na schôdzi
Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak
urobiť písomne do rúk predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom
doručenia písomného rozhodnutia o
vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 81a
Mandát poslanca zaniká a)
uplynutím volebného obdobia, b) vzdaním sa mandátu, c) stratou
voliteľnosti, d) rozpustením Národnej
rady Slovenskej republiky, e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1, f) dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol posla
nec odsúdený za úmyselný trestný
čin alebo ktorým bol poslanec
odsúdený za trestný čin,
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu
odňatia slobody.
Čl. 82
(1) Národná
rada Slovenskej republiky zasadá stále.
- (2)
- Ustanovujúcu schôdzu
Národnej rady Slovenskej republiky zvolá prezident Slovenskej republiky tak,
aby sa uskutočnila
do 30 dní od vyhlásenia výsledkov volieb. Ak tak neurobí, Národná rada
Slovenskej republiky sa zíde tridsiaty deň
po vyhlásení
výsledkov volieb.
- (3)
- Národná rada
Slovenskej republiky môže uznesením prerušiť
svoje zasadanie.
Dĺžka prerušenia nesmie
presiahnuť
štyri mesiace v
roku. Počas
prerušenia zasadania vykonávajú svoju pôsobnosť
predseda,
podpredsedovia a výbory Národnej rady Slovenskej republiky.
- (4)
- Počas
prerušenia zasadania predseda Národnej rady Slovenskej republiky môže
zvolať
schôdzu Národnej
rady Slovenskej republiky aj pred určeným termínom. Urobí tak vždy,
ak o to požiada vláda Slovenskej republiky alebo najmenej pätina poslancov.
- (5)
- Zasadanie
Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného
obdobia alebo jej rozpustením.
Čl. 83
- (1)
- Schôdze Národnej
rady Slovenskej republiky zvoláva jej predseda.
- (2)
- Predseda Národnej
rady Slovenskej republiky zvolá schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky
aj vtedy, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. V takomto prípade
zvolá schôdzu do siedmich dní.
(3)
Schôdze
Národnej rady Slovenskej republiky sú verejné.
- (4)
- Neverejné
schôdze sa môžu konať
len v
prípadoch, ktoré ustanoví zákon, alebo v prípade, že sa na tom uznesie
Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
Čl.
84
- (1)
- Národná rada
Slovenskej republiky je schopná uznášať
sa, ak je
prítomná nadpolovičná
väčšina všetkých jej poslancov.
- (2)
- Na platné uznesenie
Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny prítomných poslancov, ak
táto ústava neustanovuje inak.
- (3)
- Na vyslovenie
súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie
zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný
súhlas nadpolovičnej
väčšiny všetkých poslancov.
- (4)
- Na
prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie
uznesenia o ľudovom
hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na
prezidenta a na vypovedanie vojny inému štátu je potrebný súhlas
aspoň
trojpätinovej
väčšiny všetkých poslancov.
Čl. 85
Na požiadanie Národnej rady
Slovenskej republiky alebo jej orgánu sa člen vlády Slovenskej republiky
alebo vedúci iného orgánu štátnej správy musí zúčastniť
na jej schôdzi
alebo na schôdzi jej orgánu.
Čl. 86
Do pôsobnosti Národnej rady
Slovenskej republiky patrí najmä: a) uznášať
sa na ústave,
ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú,
b) ústavným zákonom
schvaľovať
zmluvu o vstupe do
štátneho zväzku Slovenskej republiky s inými štátmi a o vypovedaní takejto
zmluvy,
c) rozhodovať
o návrhu na
vyhlásenie referenda, d)
pred ratifikáciou vyslovovať
súhlas s
medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných
slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami
vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej
republike členstvo
v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami
všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný
zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň
rozhodovať
o tom, či
ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5,
e) zriaďovať
zákonom
ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy,
f) rokovať
o programovom
vyhlásení vlády Slovenskej republiky, kontrolovať
činnosť vlády
a rokovať
o dôvere vláde
alebo jej členom,
g) schvaľovať
štátny
rozpočet, preverovať
jeho plnenie a
schvaľovať
štátny
záverečný účet,
h) rokovať
o základných
otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky,
i) voliť
a
odvolávať
predsedu a
podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a troch
členov Súdnej rady Slovenskej
republiky,
j) uznášať
sa o vypovedaní
vojny, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z
medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a
po skončení
vojny
o uzavretí mieru, k)
vysloviť
súhlas na vyslanie
ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky,
ak nejde o prípad
uvedený v čl.
119 písm. p),
l) vysloviť
súhlas s
prítomnosťou
zahraničných
ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.
Čl. 87
- (1)
- Návrh
zákona môžu podať
výbory Národnej
rady Slovenskej republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky.
- (2)
- Ak prezident
Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej
republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí
byť taký zákon vyhlásený.
- (3)
- Zákon podpisuje
prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a
predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po
opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta
Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon
sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.
- (4)
- Zákon
nadobúda platnosť vyhlásením.
Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných
aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.
Čl.
88
- (1)
- Návrh na vyslovenie
nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi prerokuje Národná rada
Slovenskej republiky vtedy, keďo to požiada najmenej pätina
jej poslancov.
- (2)
- Na
vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky alebo jej členovi je potrebný súhlas
nadpolovičnej
väčšiny všetkých poslancov.
Čl.
89
- (1)
- Predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky volí a odvoláva v tajnom hlasovaní Národná rada
Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
poslancov. Predseda je zodpovedný len Národnej rade Slovenskej republiky.
- (2)
- Predseda
Národnej rady Slovenskej republiky
a) zvoláva a
riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,
b) podpisuje
ústavu, ústavné zákony a zákony,
c) prijíma
sľub poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky,
d) vyhlasuje voľby
do Národnej rady Slovenskej republiky, voľbu prezidenta Slovenskej
republiky a voľby
do orgánov územnej samosprávy,
e) vyhlasuje ľudové hlasovanie o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky, f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví
zákon.
- (3)
- Predseda
Národnej rady Slovenskej republiky ostáva vo funkcii aj po uplynutí
volebného obdobia, kým si Národná rada Slovenskej republiky nezvolí nového
predsedu.
Čl.
90
- (1)
- Predsedu Národnej
rady Slovenskej republiky zastupujú podpredsedovia. Tajným hlasovaním ich volí
a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
poslancov. Podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky je zodpovedný
Národnej rade Slovenskej republiky.
- (2)
- Ustanovenie
čl. 89 ods. 3 platí aj pre
podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 91
Činnosť Národnej
rady Slovenskej republiky riadi a organizuje predseda a podpredsedovia.
Čl. 92
- (1)
- Národná
rada Slovenskej republiky zriaďuje z poslancov výbory ako
svoje iniciatívne a kontrolné orgány; ich predsedov volí tajným hlasovaním.
- (2)
- Rokovanie
Národnej rady Slovenskej republiky a jej výborov ustanoví zákon.
D r uh ý od
di e l
Referendum
Čl. 93
- (1)
- Referendom sa
potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o
vystúpení z tohto zväzku.
- (2)
- Referendom sa môže
rozhodnúť
aj o iných
dôležitých otázkach verejného záujmu.
- (3)
- Predmetom
referenda nemôžu byť
základné práva a
slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.
Čl. 94
Každý občan Slovenskej republiky, ktorý
má právo voliť
do Národnej rady
Slovenskej republiky, má právo sa zúčastniť
na referende.
Čl. 95
- (1)
- Referendum vyhlasuje
prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350
000 občanov
alebo ak sa na tom uznesie Národná rada Slovenskej republiky, a to do 30 dní
od prijatia petície občanov alebo uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky.
- (2)
- Prezident
Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať
na Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa
má vyhlásiť
na základe
petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky
podľa odseku 1, je v súlade s
ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na
Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má
vyhlásiť
na základe petície
občanov alebo uznesenia Národnej
rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od
podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.
Čl. 96
- (1)
- Návrh na prijatie
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu
podávať
poslanci Národnej
rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky.
- (2)
- Referendum
sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky.
Čl.
97
- (1)
- Referendum sa nemôže
konať
v období kratšom
ako 90 dní pred voľbami
do Národnej rady Slovenskej republiky.
- (2)
- Referendum
sa môže konať
v
deň
volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 98
- (1)
- Výsledky referenda
sú platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná
väčšina oprávnených
voličov a ak bolo rozhodnutie
prijaté nadpolovičnou
väčšinou účastníkov referenda.
- (2)
- Návrhy
prijaté v referende vyhlási Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako
zákon.
Čl.
99
- (1)
- Výsledok referenda môže
Národná rada Slovenskej republiky zmeniť
alebo
zrušiť
svojím ústavným
zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti.
- (2)
- Referendum
v tej istej veci možno opakovať
najskôr po
uplynutí troch rokov od jeho vykonania.
Čl. 100
Spôsob vykonania referenda
ustanoví zákon.
Š
IESTA HLA V A
VÝKONNÁ
MOC
Pr
vý od d i e l
Prezident
Slovenskej republiky
Čl. 101
- (1)
- Hlavou Slovenskej
republiky je prezident. Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i
dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných
orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a
presvedčenia
a nie je viazaný príkazmi.
- (2)
- Prezidenta volia
občania Slovenskej republiky v
priamych voľbách
tajným hlasovaním na päť
rokov. Právo
voliť
prezidenta majú
občania, ktorí majú právo
voliť
do Národnej rady
Slovenskej republiky.
- (3)
- Kandidátov
na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky alebo občania, ktorí majú právo
voliť
do Národnej
rady Slovenskej republiky, a to na základe petície podpísanej najmenej 15
000 občanmi.
Návrhy na voľbu
sa odo
vzdávajú predsedovi Národnej
rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.
- (4)
- Za prezidenta je
zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
oprávnených voličov.
Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov,
koná sa do 14 dní druhé kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja
kandidáti, ktorí získali najväčší počet platných hlasov. V druhom
kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal
najväčší
počet platných hlasov
zúčastnených voličov.
- (5)
- Ak jeden z dvoch
kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov,
prestane byť
voliteľný za prezidenta pred druhým
kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať
vzdá, postupuje
do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší
najvyšší počet
platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo
volieb sa neuskutoční
a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní nové
voľby tak, aby sa
uskutočnili
do 60 dní od ich vyhlásenia.
- (6)
- Ak sa o funkciu
prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom
hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
zúčastnených voličov.
- (7)
- Zvolený kandidát sa
ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou radou
Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky
napoludnie v deň,
v ktorom sa má skončiť
volebné obdobie
predchádzajúceho prezidenta.
- (8)
- Ak bolo volebné
obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá
svoj sľub
a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň
po dni, v ktorom
boli vyhlásené výsledky volieb.
- (9)
- O ústavnosti alebo
zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky.
(10) Podrobnosti
o voľbách prezidenta ustanoví zákon.
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku
navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných
zmlúv môže preniesť
na vládu Slovenskej
republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b) môže podať
na Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej
zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s
ústavou alebo s ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva
vedúcich diplomatických misií,
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu
Národnej rady Slovenskej republiky,
e) môže rozpustiť Národnú
radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote
šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej
programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do
troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda Slovenskej republiky
spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie
ako tri mesiace spôsobilá uznášať
sa, hoci jej
zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na
schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na
dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže
uplatniť
počas
posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo
výnimočného stavu. Prezident rozpustí
Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní
prezidenta nebol prezident odvolaný,
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu
a ostatných členov
vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich
demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch
uvedených v čl.
115 a 116,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich
ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch,
ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl,
vymenúva vysokoškolských
profesorov, vymenúva a povyšuje
generálov, i) udeľuje
vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán, j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v
trestnom konaní a za
hládza odsúdenie formou
individuálnej milosti alebo amnestie, k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl, l)
vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Sloven
skej republiky, ak je Slovenská
republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o
spoločnej obrane proti napadnutiu, a
uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády
Slovenskej republiky nariadiť
mobilizáciu
ozbrojených síl, vyhlásiť
vojnový stav alebo
vyhlásiť
výnimočný
stav a ich skončenie,
n) vyhlasuje referendum, o) môže vrátiť
Národnej rade
Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, p)
podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a
o závažných politických otázkach, r) má právo vyžadovať
si od vlády
Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na
plnenie svojich úloh, s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej
republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma
sľub sudcov Ústavného súdu
Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora, t)
vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej
republiky, prijíma sľub
sudcov.
- (2)
- Rozhodnutie
prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a
podľa písmena j), ak ide o
udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho
podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v
týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej
republiky.
- (3)
- Podmienky
vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného
stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase
vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný
zákon.
- (4)
- Podrobnosti
o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže
ustanoviť
zákon.
Čl.
103
- (1)
- Za prezidenta možno
zvoliť
každého
občana Slovenskej republiky,
ktorý je voliteľný
za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deňvoľby dosiahol vek 40 rokov.
- (2)
- Tá istá osoba môže
byť zvolená za prezidenta najviac
v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
- (3)
- Voľbu
prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa
prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred
uplynutím funkčného
obdobia úradujúceho prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím
funkčného obdobia, predseda
Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní
tak, aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo
dňa vyhlásenia voľby
prezidenta.
- (4)
- Ak za prezidenta
bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej
republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru, člen
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia prestane
vykonávať
svoju doterajšiu
funkciu.
- (5)
- Prezident nesmie
vykonávať
inú platenú
funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť
a nesmie
byťčlenom orgánu právnickej
osoby,ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.
- (6)
- Prezident sa môže
kedykoľvek
svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí
dňom doručenia písomného oznámenia tohto
rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej republiky.
- (7)
- Predseda
Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie
prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl.
104
- (1)
- Prezident skladá
pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu
Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem
na svoju česť a
svedomie vernosť Slovenskej
republike. Budem dbať
o blaho
slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v
Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať
v záujme
občanov a zachovávať i
obhajovať
ústavu a
ostatné zákony.“
- (2)
- Odmietnutie
sľubu alebo sľub
s výhradou má za následok neplatnosť
voľby
prezidenta.
Čl. 105
- (1)
- Ak nie je prezident
zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový
prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil
sľub, alebo ak prezident nemôže
svoju funkciu vykonávať
pre závažné
dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b),
c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom
čase poveriť
svojho predsedu
vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom
čase hlavné velenie ozbrojených
síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g),
h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady
Slovenskej republiky.
- (2)
- Ak
prezident nemôže vykonávať
svoju funkciu
dlhšie ako šesť
mesiacov,
Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa
uvoľnila.
Dňom tohto vyhlásenia sa
skončí
funkčné
obdobie doterajšieho prezidenta.
Čl. 106
- (1)
- Prezidenta možno
odvolať
z funkcie pred
skončením volebného obdobia
ľudovým hlasovaním.
Ľudové hlasovanie o odvolaní
prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky na základe
uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého najmenej trojpätinovou
väčšinou všetkých poslancov
Národnej rady Slovenskej republiky, a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak,
aby sa ľudové
hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia.
- (2)
- Prezident je
odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala
nadpolovičná
väčšina všetkých oprávnených
voličov.
- (3)
- Ak prezident nebol v
ľudovom hlasovaní odvolaný,
rozpustí prezident Národnú radu Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia
výsledkov ľudového
hlasovania. V takom prípade začína prezidentovi
plynúť
nové volebné
obdobie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľby
do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní od jej rozpustenia.
(4) Podrobnosti
o odvolaní prezidenta ustanoví zákon.
Čl. 107
Prezidenta možno
stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy
alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada
Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov.
Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto
funkciu opätovne získať.
D r uh ý od
di e l
Vláda
Slovenskej republiky
Čl. 108
Vláda Slovenskej republiky je
vrcholným orgánom výkonnej moci.
Čl. 109
(1) Vláda
sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.
- (2)
- Výkon
funkcie člena
vlády je nezlučiteľný
s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej
moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným
pracovným vzťahom,
s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, alebo s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného
majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.
Čl.
110
- (1)
- Predsedu vlády
vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.
- (2)
- Za
predsedu vlády môže byť
vymenovaný každý
občan Slovenskej republiky, ktorý
je voliteľný
do Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 111
Na návrh predsedu vlády
prezident Slovenskej republiky vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich
riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže
vymenovať
občana,
ktorý je voliteľný
za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 112
Členovia
vlády skladajú do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a
svedomie vernosť
Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť
v záujme
občanov. Budem
zachovávať
ústavu a ostatné
zákony a pracovať
tak, aby sa
uvádzali do života.“
Čl. 113
Vláda je povinná do 30 dní po
svojom vymenovaní predstúpiť
pred Národnú radu
Slovenskej republiky, predložiť
jej svoj program a
požiadať
ju o vyslovenie
dôvery.
Čl. 114
- (1)
- Vláda je za výkon
svojej funkcie zodpovedná Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada
Slovenskej republiky jej môže kedykoľvek vysloviť
nedôveru.
- (2)
- Vláda môže
kedykoľvek
požiadať
Národnú radu
Slovenskej republiky o vyslovenie dôvery.
- (3)
- Vláda
môže spojiť
hlasovanie o
prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde.
Čl.
115
- (1)
- Ak Národná rada
Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na
vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
- (2)
- Ak
prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním
jej funkcie až do vymenovania novej vlády.
Čl. 116
- (1)
- Člen
vlády je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnej rade Slovenskej
republiky.
- (2)
- Člen
vlády môže podať
demisiu
prezidentovi Slovenskej republiky.
- (3)
- Národná rada
Slovenskej republiky môže vysloviť
nedôveru aj
jednotlivému členovi
vlády; v tomto prípade prezident Slovenskej republiky člena vlády odvolá.
- (4)
- Návrh na odvolanie
člena vlády môže
podať
prezidentovi
Slovenskej republiky aj predseda vlády.
(5)
Ak demisiu podá
predseda vlády, demisiu podá celá vláda.
- (6)
- Ak Národná rada
Slovenskej republiky vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident Slovenskej
republiky ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády.
- (7)
- Ak
prijme prezident Slovenskej republiky demisiu alebo ak odvolá člena
vlády, určí,
ktorý z členov
vlády bude dočasne
spravovať
veci člena
vlády, ktorého demisiu prijal.
Čl. 117
Vláda podá demisiu vždy po
ustanovujúcej schôdzi novozvolenej Národnej rady Slovenskej republiky; vláda
však vykonáva svoju funkciu až do utvorenia novej vlády.
Čl. 118
- (1)
- Vláda
je schopná uznášať sa,
ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov.
- (2)
- Na prijatie uznesenia vlády je
potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov
vlády.
Čl. 119
Vláda rozhoduje v zbore a) o
návrhoch zákonov, b) o nariadeniach vlády, c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a
sociál
nej politiky Slovenskej
republiky, e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného
účtu, f) o medzinárodných zmluvách
Slovenskej republiky, ktorých do
jednávanie preniesol na vládu
prezident Slovenskej republiky, g) o súhlase s prenesením dojednávania
medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej
jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný
súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy,
na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s
ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach
vnútornej a zahraničnej
politiky, j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na
ve
rejnú diskusiu, k)
o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení
amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní
ďalších štátnych funkcionárov v
prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej
republiky, n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie
mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimoč
ného stavu a o návrhu na ich
skončenie, o vyhlásení a
skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl
mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení
alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s
prítomnosťou
zahraničných
ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci,
vojenských cvičení
alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s
prechodom zahraničných
ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl
mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných
zmlúv o spoločnej
obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie
vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví
zákon.
Čl. 120
- (1)
- Na vykonanie zákona
a v jeho medziach môže vláda vydávať
nariadenia.
- (2)
- Ak tak ustanoví
zákon, vláda je oprávnená vydávať
nariadenia aj
na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi
spoločenstvami
a ich členskými
štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na
vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.
(3)
Nariadenie
vlády podpisuje predseda vlády.
- (4)
- Nariadenie
vlády sa musí vyhlásiť
spôsobom, ktorý
ustanoví zákon.
Čl. 121
Vláda má právo udeľovať amnestiu
vo veciach priestupkov. Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 122
Ústredné orgány štátnej správy a
miestne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonom.
Čl. 123
Ministerstvá a iné orgány
štátnej správy na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeobecne
záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom. Tieto všeobecne
záväzné právne predpisy sa vyhlasujú spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
S
IEDMA H LA V A
SÚDNA
MOC
Pr
vý od d i e l
Ústavný súd
Slovenskej republiky
Čl. 124
Ústavný súd Slovenskej republiky
je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Čl. 125
(1) Ústavný
súd rozhoduje o súlade
a) zákonov s ústavou, s
ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom,
b) nariadení vlády, všeobecne
záväzných právnych predpisov
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s
ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,
c) všeobecne záväzných nariadení
podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými
zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych
predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s
ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným
zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi
predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich
nerozhoduje iný súd.
- (2)
- Ak ústavný súd
prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže
pozastaviť
účinnosť napadnutých
právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné
práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný
vážny nenapraviteľný
následok.
- (3)
- Ak ústavný súd
svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1
je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich
ustanovenia účinnosť.
Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od
vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť
ich do súladu s
ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj
s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s
nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy,
ich časti alebo ustanovenia
strácajú platnosť
po šiestich
mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.
- (4)
- Ústavný
súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne
záväzného právneho predpisu s ústavou, s me
dzinárodnou
zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným
zákonom.
- (5)
- Platnosť rozhodnutia
o pozastavení účinnosti
napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich
ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak
rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho
predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré
bolo prijaté.
- (6)
- Rozhodnutie
ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa
vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné
rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.
Čl. 125a
- (1)
- Ústavný súd
rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný
súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.
- (2)
- Návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1 môže
podať
ústavnému súdu
prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú
medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
- (3)
- Ústavný
súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty
ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že
medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú
medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.
Čl. 125b
- (1)
- Ústavný
súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa
má vyhlásiť
na základe
petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s
ústavou alebo s ústavným zákonom.
- (2)
- Návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1 môže
podať
ústavnému súdu
prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti,
či predmet referenda, ktoré sa
má vyhlásiť
na základe
petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s
ústavou alebo s ústavným zákonom.
- (3)
- Ústavný
súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo
dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím
rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na
základe petície občanov
alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade
s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
Čl. 126
Ústavný súd rozhoduje
kompetenčné
spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy, ak zákon neustanovuje, že tieto
spory rozhoduje iný štátny orgán.
Čl. 127
- (1)
- Ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich
základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
- (2)
- Ak
ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd
podľa
odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať,
aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň
vec
vrátiť
na ďalšie
konanie, zakázať
pokračovať v
porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných
slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika
ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to
možné, prikázať,
aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav
pred porušením.
- (3)
- Ústavný súd môže
svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu,
koho práva podľa
odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
- (4)
- Zodpovednosť toho,
kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo
inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.
Čl.
127a
- (1)
- Ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach
orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu
alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy,
ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.
- (2)
- Ak
ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej
samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné
rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy,
aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom
toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak
porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je
rozhodnutie, zakáže pokračovať
v porušovaní
práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.
Čl. 128
Ústavný súd podáva výklad ústavy
alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade
ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie
zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.
Čl. 129
- (1)
- Ústavný súd
rozhoduje o sťažnosti
proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky.
- (2)
- Ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky,
volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej
samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
- (3)
- Ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach
proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku
ľudového hlasovania o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky.
- (4)
- Ústavný súd
rozhoduje o tom, či
rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany
alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi.
- (5)
- Ústavný súd
rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi
Slovenskej republiky vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady.
- (6)
- Ústavný súd
rozhoduje o tom, či
rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového
stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané
v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.
- (7)
- Rozhodnutia
ústavného súdu podľa
predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické
osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci
je povinný bez zbytočného odkladu
zabezpečiť ich
vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon.
Čl. 130
(1) Ústavný
súd začne konanie, ak podá návrh a)
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident
Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d) súd, e) generálny
prokurátor, f) každý, o ktorého práve sa má konať
v prípadoch
ustanovených v
čl.
127 a 127a.
- (2)
- Zákon ustanoví, kto má právo
podať
návrh na
začatie konania podľa
čl. 129.
Čl.
131
- (1)
- Ústavný
súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl.
107, čl.
125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl.
125b ods. 1, čl.
128, čl.
129 ods. 2 až 6, čl.
136 ods. 2 a 3, čl.
138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave
svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum
ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa
táto väčšina
nedosiahne, návrh sa zamietne.
- (2)
- O ostatných veciach rozhoduje
ústavný súd v trojčlenných
senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.
Čl. 132
zrušený
Čl. 133
Proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať
opravný
prostriedok.
Čl. 134
(1) Ústavný
súd sa skladá z trinástich sudcov.
- (2)
- Sudcov ústavného
súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na
dvanásť
rokov prezident
Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný
počet kandidátov na sudcov,
ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.
- (3)
- Za sudcu ústavného
súdu môže byť
vymenovaný
občan Slovenskej republiky, ktorý
je voliteľný
do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské
právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Tá
istá osoba nemôže byť
opakovane
vymenovaná za sudcu ústavného súdu.
- (4)
- Sudca ústavného
súdu skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a
svedomie, že budem chrániť
neporušiteľnosť prirodzených
práv človeka
a práv občana,
chrániť
princípy
právneho štátu, spravovať
sa ústavou,
ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a
rozhodovať
podľa
svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a
nestranne.“
- (5)
- Zložením
sľubu sa sudca ústavného súdu
ujíma svojej funkcie.
Čl. 135
Na čele ústavného súdu je jeho
predseda, ktorého zastupuje podpredseda. Predsedu a podpredsedu vymenúva zo
sudcov ústavného súdu prezident Slovenskej republiky.
Čl. 136
- (1)
- Sudcovia ústavného
súdu majú imunitu rovnako ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
- (2)
- Súhlas na trestné
stíhanie sudcu ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby dáva ústavný súd.
- (3)
- Ústavný súd dáva
súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho
prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
generálnemu prokurátorovi.
- (4)
- Ak
ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je
počas trvania funkcie sudcu
ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora
vylúčené.
Čl.
137
- (1)
- Ak je vymenovaný
sudca ústavného súdu členom politickej strany alebo
politického hnutia, je povinný vzdať
sa členstva
v nich ešte pred zložením sľubu.
- (2)
- Sudcovia ústavného
súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je
nezlučiteľný
s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s
pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou
okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo
umeleckej činnosti.
- (3)
- Dňom,
keď
sa sudca ujíma
svojej funkcie, zaniká jeho poslanecký mandát a členstvo vo vláde Slovenskej
republiky.
Čl.
138
- (1)
- Sudca ústavného súdu
sa môže svojej funkcie vzdať
písomným
oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká
uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa
funkcie doručené.
- (2)
- Prezident
Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá
a) na základe právoplatného
odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne
odsúdený za trestný čin
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu
odňatia slobody,
b) na základe disciplinárneho
rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa
nezúčastňuje na konaní
ústavného súdu dlhšie ako jeden
rok alebo d) ak zanikla jeho voliteľnosť
do Národnej rady
Slovenskej republiky.
Čl. 139
Ak sa sudca ústavného súdu vzdá
svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej
republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb
navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.
Čl. 140
Podrobnosti o organizácii
ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví
zákon.
D r uh ý od
di e l
Súdy
Slovenskej republiky
Čl. 141
- (1)
- V Slovenskej
republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
- (2)
- Súdnictvo
sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych
orgánov.
Čl. 141a
Súdna
rada Slovenskej republiky
- (1)
- Predsedom Súdnej rady
Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej
ďalšími členmi sú a) ôsmi sudcovia,
ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky, b) traja
členovia, ktorých volí a
odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, c) traja členovia, ktorých vymenúva a
odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d)
traja členovia,
ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
- (2)
- Za člena
Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d)
možno ustanoviť
osobu, ktorá je
bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej
praxe.
- (3)
- Funkčné
obdobie členov
Súdnej rady Slovenskej republiky je päť
rokov. Tú istú
osobu možno zvoliť alebo
vymenovať
za člena
Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach.
- (4)
- Do
pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí a) predkladať prezidentovi
Slovenskej republiky návrhy kandidátov
na vymenovanie sudcov a návrhy
na odvolanie sudcov,
b) rozhodovať
o pridelení a
preložení sudcov,
c) predkladať
prezidentovi
Slovenskej republiky návrhy na vyme
novanie predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
návrhy na ich odvolanie,
d) predkladať
vláde Slovenskej
republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť
za Slovenskú
republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť
a
odvolávať
členov
disciplinárnych senátov a voliť
a
odvolávať
predsedov
disciplinárnych senátov, f) vyjadrovať
sa o návrhu
rozpočtu súdov Slovenskej republiky
pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu, g) ďalšia pôsobnosť,
ak tak ustanoví zákon.
- (5)
- Na prijatie
uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas
nadpolovičnej
väčšiny všetkých jej členov.
- (6)
- Podrobnosti
o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej
republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy
súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.
Čl.
142
- (1)
- Súdy rozhodujú v
občianskoprávnych a
trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť
rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť
rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
- (2)
- Súdy
rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca.
Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z
radov občanov
a v ktorých veciach môže rozhodnúť
aj zamestnanec
súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je
prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
- (3)
- Rozsudky
sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.
Čl.
143
- (1)
- Sústavu súdov tvoria
Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.
- (2)
- Podrobnejšiu úpravu
sústavy súdov, ich pôsobnosť, organizáciu a konanie pred
nimi ustanoví zákon.
- (3)
- V
rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú
aj orgány sudcovskej samosprávy.
Čl. 144
- (1)
- Sudcovia sú pri
výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.
- (2)
- Ak
sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo
jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje
ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu,
konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe
čl. 125 ods. 1. Právny názor
ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Čl.
145
- (1)
- Sudcov vymenúva a
odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej
republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
- (2)
- Za
sudcu môže byť
vymenovaný
občan Slovenskej republiky,
ktorý je voliteľný
do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má
vysokoškolské právnické vzdelanie. Ďalšie
predpoklady na vymenovanie
za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah
imunity sudcov ustanoví zákon.
- (3)
- Predsedu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť
rokov. Tá istá
osoba môže byť
vymenovaná za
predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident
Slovenskej republiky odvolať
predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.
- (4)
- Sudca skladá do rúk
prezidenta Slovenskej republiky tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a
svedomie, že sa budem spravovať
ústavou, ústavnými
zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony
a rozhodovať
podľa
svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
(5) Zložením
sľubu sa sudca ujíma svojej
funkcie.
Čl. 145a
- (1)
- Ak je vymenovaný
sudca členom
politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať
sa členstva
v nich ešte pred zložením sľubu.
- (2)
- Sudca
vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný
s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s
pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou
činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo
kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú
činnosť, ani s inou hospodárskou
alebo zárobkovou činnosťou
okrem správy vlastného majetku, vedeckej, peda
gogickej, literárnej alebo
umeleckej činnosti
a členstva v Súdnej rade Slovenskej
republiky.
Čl. 146
Sudca sa môže svojej funkcie
vzdať písomným oznámením prezidentovi
Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho
mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.
Čl. 147
- (1)
- Prezident Slovenskej republiky
na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe
právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne
odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho
prípade
- o
podmienečnom
odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe
rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť
do Národnej rady
Slovenskej republiky.
- (2)
- Prezident Slovenskej republiky
na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, a) ak mu zdravotný stav
dlhodobo nedovoľuje,
najmenej počas
jedného roka, riadne
vykonávať
sudcovské
povinnosti,
b) ak dosiahol vek
65 rokov.
Čl. 148
- (1)
- Sudcu možno
preložiť
na iný súd len s
jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
- (2)
- Dôvody
prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu
funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví
zákon.
(3)
Spôsob ustanovenia
prísediacich sudcov ustanoví zákon.
Ô
S MA H LA V A
PROKURATÚRA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY A
VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV
Prvý
oddiel
Prokuratúra
Slovenskej republiky
Čl. 149
Prokuratúra Slovenskej republiky
chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a
štátu.
Čl. 150
Na čele prokuratúry je generálny
prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh
Národnej rady Slovenskej republiky.
Čl. 151
Podrobnosti o vymenúvaní a
odvolávaní, právach a povinnostiach prokurátorov a organizácii prokuratúry
ustanoví zákon.
Druhý
oddiel
Verejný
ochranca práv
Čl. 151a
- (1)
- Verejný ochranca
práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom
podieľa
na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri
konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej
správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť
v rozpore s
právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu.
- (2)
- Verejného ochrancu
práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z
kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť
občana
Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky a v deň
voľby
dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť
členom politickej
strany ani politického hnutia.
- (3)
- Funkcia verejného
ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný
čin alebo ktorým bol odsúdený
za trestný čin,
a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu
odňatia slobody, alebo stratou
voliteľnosti.
- (4)
- Národná rada
Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav
dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov,
nedovoľuje
riadne vykonávať
povinnosti
vyplývajúce z jeho funkcie.
- (5)
- Podrobnosti
o voľbe a odvolávaní verejného
ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe
právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a
právnických osôb ustanoví zákon.
D
EV IA TA H LA V A
PRECHODNÉ
A ZÁVEREČNÉ
USTANOVENIA
Čl. 152
- (1)
- Ústavné zákony,
zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy zostávajú v Slovenskej
republike v platnosti, ak neodporujú tejto ústave. Meniť
a
zrušovať
ich môžu
príslušné orgány Slovenskej republiky.
- (2)
- Neplatnosť
zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike vzniká deväťdesiatym dňom po uverejnení rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na
vyhlasovanie zákonov.
- (3)
- O neplatnosti
právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky podľa
návrhu osôb uvedených v čl. 130.
- (4)
- Výklad
a uplatňovanie
ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť
v súlade s touto
ústavou.
Čl. 153
Na Slovenskú republiku
prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká
a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným
zákonom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou
republikou a Českou
republikou.
Čl. 154
- (1)
- Slovenská
národná rada zvolená podľa čl. 103 ústavného zákona
č. 143/1968 Zb. o
česko-slovenskej federácii v
znení neskorších predpisov vykonáva svoju pôsobnosť
ako Národná
rada
Slovenskej republiky
podľa
tejto ústavy. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa
počíta odo dňa volieb do Slovenskej
národnej rady.
- (2)
- Vláda Slovenskej
republiky vymenovaná podľa čl. 122 ods. 1 písm. a)
ústavného zákona č.
143/1968 Zb. o česko-slovenskej
federácii v znení neskorších predpisov sa považuje za vládu vymenovanú
podľa tejto ústavy.
- (3)
- Predseda Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky
ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych
predpisov zostávajú vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa
tejto ústavy.
- (4)
- Sudcovia
súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych
predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia
podľa tejto ústavy.
Čl. 154a
Voľbu prezidenta Slovenskej
republiky podľa
tohto ústavného zákona vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky do 30
dní od nadobudnutia účinnosti zákona vydaného
podľa čl. 101 ods.
10.
Čl. 154b
- (1)
- Sudcu zvoleného na
štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona
vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na
návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy,
ak v deňvymenovania
nedosiahol vek 30 rokov.
- (2)
- Sudcovia
zvolení podľa
doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa
pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
- (3)
- Na
sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a
odsek 3 druhej vety nevzťahuje.
Čl.
154c
- (1)
- Medzinárodné zmluvy
oľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona, sú súčasťou
jej právneho poriadku a majú prednosť
pred zákonom, ak
zabezpečujú
väčší rozsah ústavných práv a
slobôd.
- (2)
- Iné
medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného
zákona, sú súčasťou
jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.
Čl. 155
Zrušujú sa:
- ústavný zákon Slovenskej
národnej rady č.
50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati
a o štátnej hymne Slovenskej republiky,
- ústavný zákon Slovenskej
národnej rady č.
79/1990 Zb. o počte
poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej
národnej rady, členov
vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období
Slovenskej národnej rady,
- ústavný zákon Slovenskej
národnej rady č.
7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.
Čl. 156
Ústava Slovenskej republiky
č. 460/1992 Zb. nadobudla
účinnosť
1. októbra 1992
okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o
vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl.
53, čl. 84 ods. 3, ak ide o
vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l),
čl. 102 písm. g), ak ide o
vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie
generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa
týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktoré nadobudli účinnosť
súčasne
s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky v súlade s touto ústavou.
Ústavný zákon č.
244/1998 Z. z. nadobudol účinnosť
5. augusta 1998.
Ústavný zákon č.
9/1999 Z. z. nadobudol účinnosť
27. januára 1999.
Ústavný zákon č.
90/2001 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júla 2001 okrem
čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl.
151a, ktoré nadobudli účinnosť
1. januára 2002.
Ústavný zákon č.
140/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
18. marca 2004.
Ústavný zákon č.
323/2004 Z. z. nadobudol účinnosť
1. júna 2004 okrem
čl. I prvého bodu, ktorý
nadobudol účinnosť 20.
júla 2004.
ÚSTAVNÝ ZÁKON
č. 397/2004 Z.
z. o spolupráci
Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach
Európskej únie
Ú
stavn ý zákon č.397/2004Z.z.
o spolupráci
Národnej rady Slovenskej republiky
a vlády
Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie
Národná rada Slovenskej
republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:
Čl. 1
- (1)
- Vláda Slovenskej
republiky (ďalej
len „vláda“) alebo poverený člen vlády predkladá Národnej
rade Slovenskej republiky návrhy právne záväzných aktov a iných aktov
Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, o ktorých budú rokovať
zástupcovia vlád
členských štátov Európskej
únie, a informuje ju o ostatných záležitostiach súvisiacich s členstvom
Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a Európskej únii.
- (2)
- Vláda
alebo poverený člen
vlády predkladá Národnej rade Slovenskej republiky v dostatočnom
časovom predstihu návrh
stanoviska Slovenskej republiky k návrhom aktov podľa odseku 1, ktorého
súčasťou je najmä odhad ich vplyvu
a dosahu na Slovenskú republiku.
Čl. 2
- (1)
- Národná rada
Slovenskej republiky môže schvaľovať
stanoviská
Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych
spoločenstiev
a Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských
štátov Európskej únie.
- (2)
- Národná rada
Slovenskej republiky môže zákonom poveriť
výkonom
pôsobnosti podľa
odseku 1 jej výbor.
- (3)
- Národná
rada Slovenskej republiky môže schvaľovať
stanoviská
Slovenskej republiky aj k ďalším záležitostiam Európskej
únie,
79
ak ju o to požiada vláda alebo
najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
- (4)
- Ak Národná rada
Slovenskej republiky schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky,
člen vlády je týmto stanoviskom
viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne Európskych
spoločenstiev
a Európskej únie. Ak sa Národná rada Slovenskej republiky nevyjadrí k návrhu
stanoviska Slovenskej republiky do dvoch týždňov od jeho predloženia alebo
ak Národná rada Slovenskej republiky neschváli návrh stanoviska Slovenskej
republiky a zároveňneschváli
v danej veci iné stanovisko, člen vlády je viazaný návrhom
stanoviska Slovenskej republiky.
- (5)
- Člen
vlády sa môže od stanoviska Slovenskej republiky alebo od návrhu stanoviska
podľa odseku 4 odchýliť len
v nevyhnutnom prípade a so zreteľom na záujmy Slovenskej
republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informovať Národnú
radu Slovenskej republiky a takýto postup odôvodniť. Člen vlády môže
požiadať
Národnú radu
Slovenskej republiky o zmenu stanoviska Slovenskej republiky.
- (6)
- Národná
rada Slovenskej republiky najmenej raz za rok, na základe správy podanej
vládou, rokuje o záležitostiach súvisiacich sčlenstvom Slovenskej republiky
v Európskych spoločenstvách
a Európskej únii a schvaľuje odporúčania pre vládu v nasledujúcom
období.
Čl. 3
Pravidlá spolupráce Národnej
rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie ustanoví
zákon.
Čl. 4
Tento
ústavný zákon nadobúda účinnosť
1. augusta 2004.
80
ÚSTAVA
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Vydala
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
organizačný odbor, v náklade 300
výtlačkov.
Tretie vydanie.
Interná publikácia.
Bratislava august
2004
ISBN
80-89052-20-7
81