Ley N° 513/1991 Coll. (Código de Comercio, en su forma enmendada de 1 de enero de 2013), Eslovaquia

513/1991 Zb.

z 5. novembra 1991

Obchodný zákonník

Zmena: 600/1992 Zb. Zmena: 264/1992 Zb. Zmena: 278/1993 Z.z. Zmena: 249/1994 Z.z. Zmena: 106/1995 Z.z. Zmena: 171/1995 Z.z. Zmena: 58/1996 Z.z. Zmena: 317/1996 Z.z. Zmena: 373/1996 Z.z. Zmena: 11/1998 Z.z. Zmena: 127/1999 Z.z. Zmena: 263/1999 Z.z. Zmena: 238/2000 Z.z. Zmena: 147/2001 Z.z. Zmena: 500/2001 Z.z. Zmena: 500/2001 Z.z. Zmena: 426/2002 z.z. Zmena: 510/2002 Z.z. Zmena: 526/2002 Z.z. Zmena: 530/2003 Z.z. Zmena: 500/2001 Z.z. Zmena: 432/2004 Z.z. Zmena: 315/2005 Z.z. Zmena: 19/2007 Z.z. Zmena: 84/2007 Z.z. Zmena: 657/2007 Z.z. Zmena: 659/2007 Z.z. Zmena: 429/2008 Z.z. Zmena: 659/2007 Z.z. Zmena: 454/2008 Z.z. Zmena: 477/2008 Z.z. Zmena: 276/2009 Z.z. Zmena: 487/2009 Z.z. Zmena: 492/2009 Z.z. Zmena: 546/2010 Z.z. Zmena: 193/2011 Z.z. Zmena: 547/2011 Z.z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

HLAVA I

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

DIEL I

Úvodné ustanovenia

§ 1

Rozsah pôsobnosti

(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno rieši ť podľa týchto ustanovení, riešia sa pod ľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa pod ľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, pod ľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

§ 2

Podnikanie

(1) Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastn ú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

(2) Podnikateľom podľa tohto zákona je:

a) osoba zapísaná v obchodnom registri,

b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,

c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,

d) fyzická osoba, ktorá vykonáva po ľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

(3) Sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnoste nskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným z ákonom. Právnická osoba alebo fyzická osoba musí preukázať, že má k nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorej adresa je ako jej sídlo ale bo miesto podnika nia zapísaná v obchodnom registri alebo v živnos tenskom registri, alebo v ine j evidencii ustanovenej osobitným z ákonom, vlastnícke právo alebo užívacie právo, k toré užívanie neh nuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania nevylu čuje, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti so zápisom nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podn ikania do obchodn ého registra, živnostenského registra alebo inej evidencie ustanovenej osobitným zákonom.

(4) Adresou sa r ozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo iného verejného priestranstva

a orientačné číslo, prípadne súpis né číslo, ak sa obec nečlení na ulice.

(5) Bydliskom fyz ickej osoby sa ro zumie adresa jej trvalého pobytu podľa osobitného predpisu.

§ 3

(1) Platnosť právneho úkonu nie je d otknutá tým, že sa ur čitej osobe zakázalo podnika ť alebo že ur čitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

(2) Osoba, ktorá bez oprávnenia na podnikanie vykon áva túto činnosť, a osoby, ktoré túto činnosť uskutočňujú v jej mene a na jej účet, zodpovedajú za škodu, ktorú tým spôsobili. Tým nie je dotknutá ich zodpovednosť podľa osobitných predpisov.

§ 3a

(1) Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písom nej alebo elektr onickej forme (ďalej len "obchodné d okumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifika čné číslo, ak je prid elené. Podnikatelia zapísaní v obch odnom registri alebo v inej evidencii podnikate ľov uvádzajú aj ozna čenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imani a, musí uvies ť aj rozsah jeho splatenia.

(2) Údaje pod ľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj v písomnom úradnom styku.

(3) Údaje pod ľa odseku 1 je podnikateľ povinný uvádzať aj na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

§ 4

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.

DIEL II

Podnik a obchodné imanie

§ 5

Podnikom sa na ú čely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehm otných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

§ 6

(1) Obchodným majetkom na ú čely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, poh ľadávok a iných práv a peniazmi

oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikate ľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

(2) Na ú čely tohto zákona sa s úbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikate ľovi v súvislosti s podnikaním označuje ako obchodné imanie (ďalej len "imanie").

(3) Čistým obchodným imaním je obch odný majetok po o dpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

(4) Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu.

§ 7

Organizačná zložka podniku

(1) Organizačnou zložkou podniku s a rozumie odštepn ý závod alebo iný organiza čný útvar podniku pod ľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Odštepný závod je organiza čná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa p oužíva obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.

(2) Obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

(3) Prevádzkárňou sa rozumie priestor, v ktorom sa us kutočňuje určitá podnikateľská činnosť. Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikate ľa, ku ktorému sa môže pripojiť názov prevádzkárne alebo iné rozlišujúce označenie.

DIEL III

Obchodné meno

§ 8

Obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnika teľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti.

§ 9

(1) Obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno" ). Obchodné meno fyzickej osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania.

(2) Obchodné meno obchodných spoločností a družstva je názov, pod ktorým sú zapísané v obchodnom registri. To platí aj pre právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra na základe osobitného zákona. Sú časťou obchodného mena právnick ých osôb je aj dodatok označujúci ich právnu formu.

(3) Obchodným men om právnickej oso by, ktorá sa neza pisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená.

(4) Podnikateľ je povinný uvádza ť obchodné meno spolu s dodatkom označujúcim jeho sú časný právny stav, najmä s dodatkom "v likvidácii", "v konkurze" alebo "v reštrukturalizácii".

§ 10

(1) Obchodné meno nesmie by ť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbu dzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania.

(2) Obchodné mená viacerých právni ckých osôb môžu v yjadrovať spoločnú majetkovú účasť spoločníkov, ak sú navzájom odlíšiteľné.

(3) Na odlíšenie obchodného mena právnickej osob y nestačí rozdielne označenie právnej formy. A k ide o fyzickú osobu, stačí na odlíšenie uvedenie iného miesta p odnikania. Ak má fyzická osoba rovnaké meno a p riezvisko ako iný podnikateľ v tom istom miest e podnikania, je povinná doplniť svoje obchodné meno uvedením dodatku, ktorý sa týka mena alebo druhu podni kania tak, aby sa obchodné mená dali vzájomne odlíšiť.

(4) Ak podniká s polu viac osôb p od spoločným označením bez založenia právnickej osoby, sú tiet o osoby spolo čne a nerozdielne povinné splniť záväzky vzniknuté pri podnikaní.

§ 11

(1) Kto zdedí podn ik po podnikate ľovi, ktorý bol fyzickou osobou, môže podn ikať pod doterajším obchodným meno m s dodatkom označujúcim nástupníctvo a meno nástupcu; to isté platí pri nadobudnutí podniku na základe zm luvy od podnikate ľa, ktorý je fyzickou osobou, za podmienok ustanovených v § 481 ods. 2.

(2) Ak podnikateľom je fyzická osoba, ktorá zmenila svoje meno, môže používať v obchodnom mene aj svoje prvšie meno s dodatkom obsahujúcim nové meno.

(3) Obchodné meno právnickej osoby prechádza na ná stupnícku právnickú osobu s podnikom, ak zaniká pôvodná právnická osoba bez likvidácie a nástupnícka právnická osoba obchodné meno prevezme. Ak nástupnícka právnická osoba má inú právnu formu, musí sa zmeni ť dodatok v súlade s jej právnou formou.

(4) Prevod obchod ného mena bez sú časného prevodu podniku je neprípustný. Prevod obchodného mena je možný aj pri prevode časti podniku, ak bude podnikateľ zostávajúcu časť prevádzkovať pod iným obchodným menom alebo táto časť zanikne likvidáciou.

(5) Ak sú časťou obchodného mena právnickej osoby je meno spoločníka alebo člena, ktorý pres tal byť jej spoločníkom alebo členom, môže právnická osoba používa ť ďalej jeho meno len s jeho súhlasom. Pri smrti spolo čníka alebo člena sa vyžaduje súhlas dediča.

§ 12

(1) Koho práva boli dotknuté alebo ohroz ené neoprávneným používaním obchodného mena, môže sa proti neoprávnenému užívateľovi domáhať, aby sa takého konania zdržal a odstránil závadný stav; najmä sa môže domáhať

a) zničenia neoprávnene vyhotovených tovarov porušuj úcich právo k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu, alebo

b) zničenia materiálov a nástroj ov použitých pri neoprávnenom porušení práva k obchodnému menu alebo hrozbe porušenia práva k obchodnému menu alebo ich stiahnutia z obehu,

c) poskytnutia informácií o pôvode a distribúcii tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu vrátane 1. údajov o vlas tníkovi, výrobcovi, distributérovi, dodávate ľovi alebo predajcovi tovaru porušujúcom právo k obchodnému menu alebo o poskytovateľovi služby porušujúcej právo k obchodnému menu, 2. údajov o vy robenom, dodanom, poskytnutom, p rijatom alebo objednanom množstve alebo cene tovaru alebo služby porušujúcej právo k obchodnému menu.

(2) Informácie pod ľa odseku 1 písm. c) je povinná poskytnú ť osoba, ktorá

a) má v držbe tovar porušujúci právo k obchodnému menu,

b) využíva služby porušujúce právo k obchodnému menu,

c) poskytuje služ by využívané pri porušovaní práva k obchodnému menu,

d) bola ozna čená osobou uvedenou v písmenách a) až c) ako osoba zúčastnená na výrobe, spracovaní alebo distribúcii tovaru porušujúceho právo k obchodnému men u alebo na poskyt ovaní služieb porušujúcich právo k obchodnému menu.

(3) Koho práva boli dotknuté alebo ohrozené neoprávneným používaním obchodného mena, môže požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch. Ak sa neoprávneným používaním obchodného mena spôsobila škoda, možno sa jej náhrady domáha ť podľa tohto zákona. Ak nemožno určiť výšku náhrady inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by bola v čase neoprávneného použitia podľa licenčnej zmluvy zvyčajná.

(4) Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a pod ľa okolností ur čiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.

DIEL IV

Konanie podnikateľa

§ 13

(1) Ak je podnika teľ fyzická osoba, koná osobne aleb o za neho

koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

(2) Ustanovenia tohto zá kona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.

(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj ke ď prekročili svojím k onaním rozsah predmetu jeho pod nikania, okrem pr ípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.

(4) Obmedzenie op rávnenia štatutárneho orgánu kona ť, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.

(5) Vedúci organi začnej zložky pod niku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapís aný do obchodného registra, je splnomocnený za p odnikateľa robiť všetky právne úko ny týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku.

§ 14

Prokúra

(1) Prokúrou spl nomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Prokúru mož no udeliť len fyzickej osobe.

(2) V prokúre nie je zahr nuté oprávnenie scudzova ť nehnuteľnosti a zaťažovať ich, ibaže je toto oprávnen ie výslovne v udelení prokúry uvedené.

(3) Obmedzenie prokúry vnútornými pokynmi nemá právne následky voči tretím osobám.

(4) Viacerým oso bám možno prokúr u udeliť tak, že sú na zastupovanie a po dpisovanie oprávnené každá samostat ne, alebo tak, že je pri tom po trebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň dvoch z nich.

(5) Prokurista po dpisuje tým spôso bom, že k obchodn ému menu podnikateľa, za k torého koná, prip ojí dodatok ozna čujúci prokúru a svoj podpis.

(6) Udelenie pro kúry je ú činné od zápisu do ob chodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokur istu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Ak bola prokúra udelená viacerým osobám, musí návrh obsahovať aj určenie, či každý prokuri sta môže kona ť samostatne, prípadne koľko prokuristov musí konať spoločne.

§ 15

(1) Kto bol pr i prevádzkovaní podniku poverený ur čitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

(2) Ak osoba svoj ím konaním prekro čí rozsah poveren ia podľa odseku 1, toto konanie podnikate ľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekro čení rozsahu poverenia nevedela a s pri hliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

§ 16

Podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedie ť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

DIEL V

Obchodné tajomstvo

§ 17

Predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skuto čnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriál nu hodnotu, nie sú v príslušnýc h obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnika teľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje.

§ 18

Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výl učné právo, ak os obitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom naklada ť, najmä udeli ť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia.

§ 19

Právo k obchodném u tajomstvu trvá, pokiaľ trvajú skutočnosti uvedené v § 17.

§ 20

Proti porušeniu a lebo ohrozeniu pr áva na obchodné tajomstvo prislúcha podnikateľovi právna ochrana ako pri nekalej súťaži.

DIEL II

Nekalá súťaž

§ 44

Základné ustanovenia

(1) Nekalou súťažou je konanie v hos podárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrým i mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným

súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.

(2) Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podnik u, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

§ 45

Klamlivá reklama

(1) Klamlivou reklamou je re klama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do o mylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je ur čená alebo ku ktorý m sa dostane, a ktorá v dôsledk u klamlivosti môž e ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodi ť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

(2) Pri posudzova ní klamlivosti re klamy sa zoh ľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o

a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o vý sledkoch ich skúšok alebo kontrol,

b) cene alebo spôsobe, akým je vypo čítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú,

c) charakteristických znakoch sú ťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chrá nenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.

§ 46

Klamlivé označenie tovaru a služieb

(1) Klamlivým ozn ačením tovaru a s lužieb je každé o značenie, ktoré je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby pochádzajú z určitého štátu, určitej

oblasti alebo miesta alebo od ur čitého výrobcu alebo že vykazujú osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezp rostredne na to vare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia osobitného zákona platia obdobne.

(2) Klamlivým označením je aj také nesprávne označenie tovaru alebo služieb, ku ktorému je pripojený dodatok slúžiaci na odlíšenie od pravého pôvodu, ako výrazy "druh", "typ", "spôsob" a ozna čenie je napriek tomu spôsobilé vyvola ť o pôvode alebo povahe tovaru alebo služieb mylnú domnienku.

(3) Klamlivým označením nie je uv edenie názvu, kto rý sa v hospodárskom styku už všeobecne vžil ako údaj slúžiaci na označovanie druhu alebo akosti tovaru, ibaže by k nemu bol pripojený dodatok spôsobilý klamať o pôvode, ako napríklad "pravý", "pôvodný" a pod.

(4) Týmto ustanovením nie sú dotknuté práva a povinnosti zo zapísaného označenia pôvodu výrobkov, ochranných známok, chránených odrôd rastlín a plemien zvierat ustanovené osobitnými zákonmi.

§ 47

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny

Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného ozna čenia podniku, ktoré používa už právom iný súťažiteľ,

b) použitie osobi tných označení podniku alebo osobi tných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov alebo obchodných materiálov podniku, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre ur čitý podnik alebo závod za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),

c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výko nov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch, kt oré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho možno požadova ť, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil,

pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom, osobitným ozna čením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa.

§ 48

Parazitovanie na povesti

Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného sú ťažiteľa s cie ľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by s úťažiteľ inak nedosiahol.

§ 49

Podplácanie

Podplácaním podľa tohto zákona je konanie, ktorým:

a) súťažiteľ osobe, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu iného súťažiteľa alebo je v pracovnom alebo inom obdobnom pomere k inému súťažiteľovi, priamo alebo nepriamo ponúkne, s ľúbi alebo poskytne akýkoľvek prospech za tým účelom, aby jej ne kalým postupom docielil na úkor iných súťažiteľov pre seba alebo in ého súťažiteľa prednosť alebo inú neoprávnenú výhodu v súťaži, alebo

b) osoba uvedená v písmene a) pria mo alebo nepriamo žiada, dá si sľúbiť alebo prijme za rovnakým účelom akýkoľvek prospech.

§ 50

Zľahčovanie

(1) Zľahčovaním je konanie, ktor ým súťažiteľ uvedie alebo rozširuje o pomeroch, výrobkoch alebo výkonoch iného sú ťažiteľa nepravdivé údaje spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu.

(2) Zľahčovaním je aj uvedenie a rozširovanie pravdivých údajov o pomeroch, výrob koch alebo výkono ch iného sú ťažiteľa, pokiaľ sú spôsobilé tomuto súťažiteľovi privodiť ujmu. Nekalou súťažou však nie je, ak bol sú ťažiteľ k takému konaniu donútený okolnos ťami (oprávnená obrana) alebo ak takét o údaje uviedol v porovnávacej reklame.

§ 51

Porušenie obchodného tajomstva

Porušovaním obchodného tajomstva je konanie, ktorým konajúci inej osobe neoprávnene oznámi, sprístupní, pre seba al ebo pre iného využije obchodné tajomstvo ( § 17), ktoré sa môže využi ť v súťaži a o ktorom sa dozvedel:

a) tým, ž e sa mu tajomstvo zverilo alebo inak stalo prístupným (napr. z technických predlôh, návodov, výkresov, modelov, vzorov) na základe jeho pracovného vzťahu k súťažiteľovi alebo na základe iného vzťahu k nemu, pr ípadne v rámci vý konu funkcie, na ktorú ho súd alebo iný orgán povolal,

b) vlastným alebo cudzím konaním priečiacim sa zákonu.

§ 52

Ohrozovanie zdravia a životného prostredia

Ohrozovaním zdravia a životného pro stredia je konanie, ktorým súťažiteľ skresľuje podmienky hospodárskej súťaže tým, že

prevádzkuje výrobu, uvádza na trh v ýrobky alebo usku točňuje výkony ohrozujúce záujmy ochrany zdravia alebo životného prostredia chránené zákonom, aby tak získal pre seba alebo pre iného prospech na úkor iných súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

DIEL III

Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži

§ 53

Osoby, ktorých práva boli nekalou sú ťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušite ľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstráni l závadný stav. Ďalej môžu požado vať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže pos kytnúť aj v peni azoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

§ 54

(1) Právo, aby sa rušite ľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy súťažiteľov alebo spotrebiteľov.

(2) Len čo sa za čalo konanie v sp ore o zdržanie sa konania alebo o odstránen ie závadného stav u alebo sa právop latne skončilo, nie sú žaloby ďalších oprávnených osôb pre tie isté nároky z tohto istého konania prípustné; to nie je na ujmu práva týchto ďalších osôb pripojiť sa k začatému sporu podľa všeobecných ustanovení ako vedľajší účastníci. Právoplatné rozsudky vydané o týchto nárokoch k žalobe i len j edného oprávneného sú ú činné aj pre ďalších oprávnených.

§ 55

(1) Pri ústnych pojednávaniach v sporoch podľa predchádzajúcich ustanovení môže byť rozhodnutím súdu na návrh alebo z úradnej moci vylúčená verejnosť, ak by verejným prejednávaním došlo k ohrozeniu obchodného tajomstva alebo verejného záujmu.

(2) Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a pod ľa okolností ur čiť aj rozsah, for mu a spôsob uverejnenia.

TRETIA ČASŤ

OBCHODNÉ ZÁVÄZKOVÉ VZŤAHY

HLAVA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

DIEL I

Predmet právnej úpravy a jej povaha

§ 261

(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vz ťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

(2) Touto časťou zákona sa spravuj ú takisto záväzko vé vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnopráv na inštitúcia, a k sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlast nej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikate ľskej činnosti. Na ten to účel sa za štát považujú aj š tátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsah u vyplýva, že ic h obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

(3) Touto časťou zákona sa sprav ujú bez oh ľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:

a) medzi zakladat eľmi obchodných s poločností, medzi spolo čníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medz i spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vz ťahy týkajúce sa ú časti na spoločnosti, ako aj vz ťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spolo čníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spolo čnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vz ťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,

b) medzi zakladate ľmi družstva a m edzi členom a dru žstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vz ťahy medzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,

c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania ( § 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o ticho m spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom ú čte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),

e) z bankovej zár uky ( § 313), z cestovného šeku ( § 720) a sľubu odškodnenia ( § 725).

(4) Touto časťou zákona sa spravujú aj vz ťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vz ťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsa hu ustanovenom osobitným zákonom.

(5) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

(6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

§ 262

(1) Strany si mô žu dohodnúť, že ich záväzkový vz ťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

(2) Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

(3) Touto časťou zákona sa spravujú aj vz ťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak oso ba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas a lebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.

§ 263

(1) Strany sa môžu odchýli ť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272 , § 273 ods. 1, § 276 až 289, § 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, 324, 341, 365, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477 , 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3 , § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, § 676 ods. 1 a 2711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

(2) Strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú formu právneho úkonu.

§ 264

(1) Pri ur čení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvykl osti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokia ľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

(2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

§ 265

Výkon práva, kto rý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

DIEL II

Niektoré ustanovenia o právnych úkonoch

§ 266

(1) Prejav vôle sa vykladá pod ľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle ur čený, známy alebo jej musel byť známy.

(2) V prípadoch, ke ď prejav vôle nemožno vyloži ť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle pod ľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol preja v vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

(3) Pri výklade v ôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, v čítane rokovania o uzavretí zmluvy a pr axe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správ ania strán, pokia ľ to pripúšťa povaha vecí.

(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúš ťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach v ykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

(5) Pri pochybnostiach o obsahu právnych vz ťahov medzi dodávateľom a spo trebiteľom, ktoré sa spravujú tým to zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(6) Ak pod ľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo , miesto podnikania, miesto závodu alebo pre vádzkárne alebo b ydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena oznámená druhej strane.

§ 267

(1) Ak je neplatnos ť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovoláva ť iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzat vorené podľa druhej časti tohto zákona.

(2) Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka.

(3) Ak je sú časťou inak neplatnej zmluvy dohoda o v oľbe práva alebo tohto zákon a ( § 262) alebo dohoda o riešen í sporu medzi zmluvnými stranami sú tieto dohody neplatné iba v prí pade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Nep latnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.

§ 268

Kto spôsobil nepl atnosť právneho úkonu, je povinný nahradiť škodu osobe, ktorej bol právny úkon ur čený, ibaže táto osoba o neplatnosti právneho úkonu vedela. Pre náhradu tejto škody pl atia obdobne ustanovenia o náhrade škody spôsobenej poruš ením zmluvnej povinnosti ( § 373 a nasl.).

DIEL III

Niektoré ustanovenia o uzavieraní zmluvy

Oddiel 1

Rokovanie o uzavretí zmluvy

§ 269

(1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zah ŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

(2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktor á nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však ú častníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

(3) Dohoda o ur čitej časti zmluvy sa môže nahradi ť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. A k má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo ur čitá osoba, vyžaduje sa, aby dohod a mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.

§ 270

(1) Dohoda pri uz avieraní zmluvy, že určitá nepodstatná časť zmluvy sa medzi stranami dohodne dodato čne po jej uzavretí, sa považuje za podmien ku platnosti dohodnutej časti zmluvy, ibaže strany dali pred jej uzavretím nep ochybne najavo, ž e nedosiahnutie dodatočnej dohody o doplnení obs ahu zmluvy nemá mať vplyv na platnosť uzavretej zmluvy. Pri pochybnostiach má podmienka odkladacie účinky.

(2) Ak sa strany písomne dohodnú v prípadoch uvedených v odseku 1, že chýbajúci obsah zmluvy má určiť súd alebo osoba určená v dohode, platí ust anovenie § 291. Dohodnutá časť zmluvy nenadobudne účinnosť, dokiaľ nie je dohodnut ý alebo ur čený chýbajúci obsah zmluvy, a jej pl atnosť zaniká zánikom záväzku doho dnúť chýbajúci obsah zmluvy ( § 292 ods. 4 a 5), ibaže sa strany dohodli, že dojednaná časť zmluvy má zostať v platnosti.

§ 271

(1) Ak si strany pri rokovaní o uzavretí zmluvy navzájom poskytnú informácie ozna čené ako dô verné, nesmie str ana, ktorej sa tieto informácie poskytli, prezradi ť ich tretej osobe a ani ich použiť v rozpore s ich účelom pre svoje potreby, a to bez ohľadu na to, či dôjde k uzavretiu zmluv y, alebo nie. K to poruší tút o povinnosť, je povinný na náhradu šk ody, obdobne pod ľa ustanovení § 373 a nasl.

(2) Informácie označené ako dôvern é v zmluve, ktor á sa má zverejniť podľa zákona, sa nepovažujú za dôverné podľa odseku 1.

§ 272

(1) Zmluva vyžaduje pre platnos ť písomnú formu iba v p rípadoch ustanovených v zákone, alebo ke ď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vô ľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

(2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

§ 273

(1) Časť obsahu zmluvy možno ur čiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na in é obchodné podmie nky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

(2) Odchylné dojed nania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

(3) Na uzavretie zmluvy možno použi ť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

§ 274

Ak strany použijú v zmluve niektorú z doložiek upravených v používaných vykladacích pravidlách, predpokladá sa, že strany zamýšľali dosiahnuť touto doložkou právne účinky určené vykladacími pravidlami, na ktoré sa strany v zm luve odvolali, inak vykladacími pravidlami, ktoré s prihliadnutím na povahu zmluvy sa obvykle používajú.

§ 275

(1) Ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

(2) Ak však z povahy alebo str anám známeho ú čelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z tých to zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

(3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne, ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

(4) S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou za viedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné pod ľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odos laním tovaru aleb o zaplatením kúpn ej ceny) bez

upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Oddiel 2

Verejný návrh na uzavretie zmluvy a jeho účinky

§ 276

(1) Prejav vôle, ktorým sa navrh ovateľ obracia na neur čité osoby za ú čelom uzavretia zmluvy, je verejným návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "verejný návrh"), ak obsah zodpovedá § 269.

(2) Podnet na uzav retie zmluvy, ktorý nemá náležitosti uvedené v odseku 1, sa považuje iba za výzvu na podávani e návrhov na uzavretie zmluvy.

§ 277

Verejný návrh mož no odvolať, ak na vrhovateľ odvolanie oznámi pred prijatím ver ejného návrhu spô sobom, ktorým sa verejný návrh zverejnil.

§ 278

Na základe verejného návrhu je zmluv a uzavretá s osobou, ktorá v súlade s obsahom verejného návrhu a v lehote v ňom určenej, inak v primeranej lehote, najskôr navrhovat eľovi oznámi, že návrh prijíma, a navrhovateľ jej uzavretie zmluvy potvrdí. Ak verejný návrh prijme súčasne niekoľko osôb, môže navrhovateľ zvoliť, ktorému príjemcovi uzavretie zmluvy potvrdí.

§ 279

(1) Uzavretie zmluvy je navrhovateľ povinný potvrdiť príjemcovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo prijatie návrhu podľa § 278.

(2) Ak navrhovateľ potvrdí príjemcovi uzavretie zmluvy neskôr, než ustanovuje odsek 1, zmluva n evznikne, ak príjemca odmietne uzavretie zmluvy a správu o tom zašle navrhovateľovi bez zbytočného odkladu po tom, čo mu došlo oneskorené potvrdenie navrhovate ľa o uzavretí zmluvy.

§ 280

Ak to výslovne v erejný návrh ur čuje, je zmluva uz avretá so všetkými osobami, ktoré verejný návrh prijali v lehote v ňom určenej.

Oddiel 3

Obchodná verejná súťaž

§ 281

Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len "vyhlasovateľ") o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná sú ťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy ( ďalej len "návrh").

§ 282

(1) Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len "súťaž") sa vyžaduje, aby sa písomne všeobe cným spôsobom vym edzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, ur čila lehota, do ktorej možno návrhy p odávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej len "podmienky súťaže").

(2) Obsah podmienok súťaže sa musí vhodným spôsobom uverejniť.

§ 283

Vyhlasovateľ nemôže uverejnené podmienky sú ťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ibaže si toto právo v uverejnených podmienkach súťaže vyhradil a zmenu alebo zrušenie uverejnil spôsobom, ktorým vyhlásil podmienky súťaže.

§ 284

(1) Návrh možno zahrnúť do súťaže, len keď jeho obsah zodpovedá uverejneným podmienkam súťaže. Od podmienok súťaže sa návrh môže odchýliť len v rozsahu, ktorý podmienky súťaže pripúšťajú.

(2) Do sú ťaže nemožno zahrnúť návrh, ktorý sa pre dložil po lehote určenej v podmienkach súťaže.

(3) Navrhovatelia majú nárok na náhradu nákladov s pojených s účasťou na sú ťaži, len ke ď im toto právo priznávajú podmienky súťaže.

§ 285

(1) Predložený návrh nemožno odvolať po uplynutí lehoty určenej v podmienkach súťaže pre predkladanie návrhov, ibaže podmienky súťaže priznávajú navrhovate ľom právo návrh odvola ť aj po uplynutí tejto lehoty. Podmienky súťaže môžu určiť, že návrh ne možno odvolať už po jeho predložení.

(2) Návrh možno meniť alebo dopĺňať len v čase, keď podľa odseku 1 možno návrh odvolať, ibaže ide len o opravu chýb, ktoré vznikli pri vyhot ovovaní návrhu, a podmienky sú ťaže túto opravu nevylučujú. Návrh možno meniť alebo dopĺňať aj v prípadoch určených v podmienkach súťaže.

§ 286

(1) Vyhlasovateľ vyberie najvhodnejší z predložených návrhov a oznámi jeho prijatie spôsobom a v lehote, ktoré ur čujú podmienky súťaže.

(2) Ak v podmie nkach súťaže nie je ur čený spôsob výberu najvhodnejšieho návrhu, je vyhlasov ateľ oprávnený vybrať si návrh, ktorý mu najlepšie vyhovuje.

§ 287

(1) Vyhlasovateľ je povinný prija ť návrh, ktorý sa vybral spôsobom uvedeným v § 286. Ak vyhlasovateľ oznámi prijatie návrhu po lehote určenej v podmienkach súťaže, zmluva nevznikn e, ak vybraný účastník súťaže oznámi vyhlasovate ľovi bez zbyto čného odkladu po dôjdení oznámenia o prijatí návrhu, že odmieta zmluvu uzavrieť.

(2) Vyhlasovateľ je oprávnený o dmietnuť všetky predložené návrhy, ak si toto právo vyhradil v podmienkach súťaže.

§ 288

Vyhlasovateľ je povinný bez zbyto čného odkladu po ukončení súťaže upovedomiť účastníkov súťaže, ktorí v súťaži neuspeli, že ich návrhy sa odmietli.

DIEL IV

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy

§ 289

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

§ 290

(1) Zaviazaná strana je povinná uzav rieť zmluvu bez zbytočného odkladu po tom, čo ju na to vyz vala oprávnená stran a v súlade so zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy.

(2) Ak zaviazaná strana nesplní záväzok uzavrieť zmluvu podľa odseku 1, môže op rávnená strana požadova ť, aby obsah zmluvy ur čil súd alebo osoba ur čená v zmluve, ale bo môže požadovať náhradu škody spôsobenej jej porušením záväzku u zavrieť zmluvu. Nárok na náhradu škody popri určení obsahu zmluvy môže oprávnená strana požadovať iba v prípade, ke ď zaviazaná strana neoprávnene odmietla rokova ť o uzavretí zmluvy.

§ 291

Ustanovenia § 290 a 292 ods. 1 a 2 sa použijú primerane aj na písomnú dohodu st rán o tom, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu určitých otázok, ak chýbajúci obsah zmluvy má pod ľa tejto dohody určiť súd alebo iná osoba ur čená stranami v prípade, keby

nedošlo k jeho dojednaniu stranami. Záväzok doplni ť chýbajúci obsah zmluvy môže prevziať jedna alebo obe strany; pri poc hybnostiach sa predpokladá, že záväzok vznikol obom stranám.

§ 292

(1) Obsah zmluvy sa ur čí podľa účelu zrejme sledovaného uzavretím budúcej zmluvy, pri čom sa prihliadne na okolnosti, z a ktorých sa dojednala zmluva o uzavretí budúcej zmluvy, ako aj na zásadu poctivého obchodného styku.

(2) Právo na ur čenie obsahu budúcej zmluvy súdom alebo osobou určenou v zmluve a nárok na náhrad u škody pod ľa § 290 ods. 2 sa premlčujú uplynutím jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala zaviazanú stranu na uzavretie zmluvy podľa § 290 ods. 1, ak zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neurčuje inú leho tu. Dojednaná lehota však nesmi e byť dlhšia než premlčacia doba v yplývajúca z § 391 a nasl. tohto zákona.

(3) Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splni ť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

(4) Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení obsahu zmluvy ( § 291), inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody.

(5) Záväzok uzavr ieť budúcu zmluvu alebo doplni ť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby zmluvu uzavrela. K zániku však d ochádza, len ke ď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila bez zbytočného odkladu oprávnenej strane.

DIEL V

Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach

§ 293

Ak je na to isté plnenie spolo čne zaviazaných nieko ľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spolo čne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

§ 294

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnen ie zaviazaní spolo čne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu n a záväzku. Pri pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

§ 295

Ak niekoľko osôb prevezme záväzok, z ktorého povahy vyplýva, že ho možno splni ť iba súčinnosťou všetkých spol udlžníkov, sú spoludlžníci povinní plniť záväzok spoločne.

§ 296

Ak je dlžník zaviazaný súčasne viacerým veri teľom na nedeliteľné plnenie, môže plnenie po žadovať ktorýkoľvek z veriteľov, ak zo zákona alebo zmluvy nevyplýva niečo iné.

DIEL VI

Zabezpečenie záväzku

Oddiel 1

Niektoré ustanovenia o záložnom práve

§ 297

Zrušený od 1.3.1996

§ 298

Zrušený od 1.3.1996

§ 299

Zrušený od 1.1.2003

Oddiel 2

Niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute

§ 300

Okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

§ 301

Neprimerane vysokú zmluvnú poku tu môže súd z nížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, kt orá vznikla do dob y súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

§ 302

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nár oku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Oddiel 3

Ručenie

§ 303

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že h o uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

§ 304

(1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ru čenia však n ebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka bra ť na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.

(2) Ručením možno zabezpe čiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

§ 305

Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

§ 306

(1) Veriteľ je oprávnený domáha ť sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to verite ľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

(2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený d lžník, a použi ť na započítanie pohľadávky dlžníka vo či veriteľovi, ak na zapo čítanie by bol oprávnený dlžník, keby verite ľ vymáhal svoju poh ľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje poh ľadávky voči veriteľovi.

(3) Ak ru čiteľ uplatní voči veriteľovi neúspešné n ámietky, ktoré mu oznámil dlžník, je d lžník povinný nahradi ť ručiteľovi náklady, ktoré mu tým vznikli.

§ 307

(1) Ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ru čiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

(2) Ak je ru čením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak zá väzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením.

(3) Pri postúpení zabezpe čenej pohľadávky prechádzajú práva z ručenia na postup níka v čase, keď postúpenie oznámil ručiteľovi postupca alebo preukázal postupník.

§ 308

Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda vo či dlžníkovi práva veriteľa a je opráv nený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má verite ľ a ktoré sú potrebné na upla tnenie nároku voči dlžníkovi.

§ 309

Ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho verite ľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže vo či ručiteľovi uplatniť námietky, na ktor é dlžník ručiteľa neupozornil bez zbyto čného odkladu po doru čení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

§ 310

Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

§ 311

(1) Ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

(2) Ručenie však nezaniká, ak závä zok zanikol pre n emožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splni teľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom.

§ 312

Ustanovenia § 305 až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

Oddiel 4

Banková záruka

§ 313

Základné ustanovenie

Banková záruka vz niká písomným vyh lásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy pod ľa obsahu záručnej listiny, ak ur čitá tretia osoba (d lžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky ur čené v záru čnej listine.

§ 314

Ak je bankovou zárukou zabezpe čená nepeňažná pohľadávka, predpokladá sa, že do výšky sumy ur čenej v záru čnej listine je zabezpečený peňažný nárok, ktorý by mal verite ľ voči dlžníkovi, v prípade, že by dlžník porušil záväzok, ktoré ho plnenie je zabezpečené bankovou zárukou.

§ 315

(1) Ak bankovú záruku potvrdí iná banka, môže veriteľ uplatniť nároky z bankovej záruky voči ktorejkoľvek z týchto bánk.

(2) Ak banka, ktorá potvrdila bankovú záruku, poskytla na jej základe plnenie, má nárok na toto plnenie vo či banke, ktorá ju o potvrdenie bankovej záruky požiadala.

(3) Ak banka oznámi, že iná banka poskytla záruku, nevzniká oznamujúcej banke záväzok zo záruky. Oznamujúca banka však zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnosťou svojho oznámenia.

§ 316

(1) Banka ručí za splnenie zabezpečeného záväzku do výšky sumy a za podmienok určených v z áručnej listine. Ban ka môže vo či veriteľovi uplatniť iba námietky, ktorých uplatnenie záručná listina pripúšťa.

(2) Na bankovú zá ruku nemá ú činok čiastočné plnenie záväzku dlžníkom, ak nesplnený zvyšok záväzku je rovnaký alebo vyšší, než je suma, na ktorú znie záručná listina.

§ 317

Ak zo záru čnej listiny nevyplýva nie čo iné, nemôže banka uplatniť námietky, ktoré by bol opr ávnený voči veriteľovi uplatniť dlžník, a banka je povinná plni ť svoje povinnosti, keď ju o to písomne požiadal veriteľ. Predchádzajúca výzva, aby dlžník splnil svoj záväzok, sa vyžaduje, len keď to určuje záručná listina.

§ 318

Ak podľa záručnej listiny je verit eľ oprávnený uplatniť svoje práva z bankovej záruky, len ke ď dlžník nesplní svoj záväzok, môže veriteľ postúpiť svoje práva z bankovej záruky iba s postúpením pohľadávky zabezpečenej bankovou zárukou.

§ 319

Banka plní svoj z áväzok z bankovej záruky, len ke ď ju na to písomne vyzval verite ľ. Ak je pl nenie banky z ba nkovej záruky podmienené v záručnej listine predložením určitých dokumentov, musia sa tieto dokumenty predloži ť pri tejto výzve alebo bez zbytočného odkladu po nej.

§ 320

Ak je banka povinná pod ľa záručnej listiny plni ť v prospech oprávneného inej banke, je povinná plniť na účet oprávneného v tejto banke.

§ 321

(1) Ak je doba pla tnosti v záručnej listine obmedzená, banková záruka zanikne, ak verite ľ neoznámi banke písomne svoje nároky z

bankovej záruky počas jej platnosti.

(2) Dlžník je povinný zaplati ť banke to, čo banka plnila podľa svojej povinnosti zo záručnej listiny vystavenej v súlade so zmluvou uzavretou s dlžníkom.

(3) Dlžník nemôže voči banke uplatniť námietky, ktoré by mohol uplatniť voči veriteľovi, ak zmluva medzi bankou a dlžníkom neobsahovala povinnosť banky zahrnúť do záručnej listiny uplatnenie týchto námietok voči veriteľovi.

(4) Veriteľ, ktorý dosiahol na základe bankovej záruky plnenie, na ktoré nemal vo či dlžníkovi nárok, vráti dlžníkovi t oto plnenie a nahradí mu škodu tým spôsobenú.

§ 322

(1) Na bankovú záruku sa inak použijú primerane ustanovenia o ručení.

(2) Vzťah medzi bankou a dlžníkom sa spravuje podľa ustanovení o mandátnej zmluve.

Oddiel 5

Uznanie záväzku

§ 323

(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prí pade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

(2) Za uznanie n epremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

(3) Uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.

DIEL VII

Zánik záväzku jeho splnením

Oddiel 1

Spôsob plnenia

§ 324

(1) Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

(2) Záväzok zanik á tiež neskorým p lnením dlžníka, i baže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.

(3) Ak dlžník po skytne vadné plne nie a verite ľ nemá právo odstúpiť od zmluvy alebo toto právo nevyužije, mení sa obsah záväzku

spôsobom, ktorý zodpovedá nárokom verite ľa vzniknutým z vadného plnenia, a záväzok zaniká ich uspokojením.

(4) Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody a na zmluvnú pokutu.

§ 325

Ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväz ok už splnila alebo je priprave ná a schopná ho splniť súčasne s d ruhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

§ 326

(1) Ak je strana povinná plni ť záväzok pred plnením záväzku druhej strany, mô že svoje plnenie odoprieť až do do by, keď sa jej poskytne alebo do statočne zabezpečí plnenie druhej strany, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní svoj záväzok vzhľadom na nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo vzhľadom na svoje správanie pri príprave plnenia záväzku.

(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 môže oprávnená strana určiť druhej strane primeranú lehotu na dodato čné zabezpečenie plnenia a po upl ynutí tejto lehot y môže od zmluvy odstúpiť. Bez poskytnutia tejto lehoty môže strana od zmluvy odstúpi ť, ak na majetok druhej strany je vyhlásený konkurz.

(3) Pokiaľ z odsekov 1 a 2 nevyplýva niečo iné, nie je žiadna zo strán oprávnená odoprie ť plnenie alebo odstúpi ť od zmluvy z dôvodu, že záväzo k druhej strany z inej zmluvy sa nesplnil riadne alebo včas.

§ 327

(1) Ak záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, má právo určiť spôsob plnenia d lžník, ak zo zm luvy nevyplýva, že toto právo prislúcha veriteľovi. Ak však verite ľ neurčí tento spôsob v čase určenom v zmluve, inak do doby určenej na plnenie, môže dlžník určiť spôsob plnenia.

(2) Ak na základe svojho práva dlž ník alebo veriteľ, ktorý je na to oprávnený, zvolí spôsob plnenia a oznámi ho druhej strane, nemôže bez súhlasu druhej strany tento spôsob zmeniť.

§ 328

Ak je predmetom plnenia záväzku vec ur čená podľa druhu, je dlžník povinný poskytnúť veriteľovi vec, ktorá sa hodí na účely, na ktoré sa vec to ho istého druhu spravidla použí va na základe obdobných zmlúv.

§ 329

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ

čiastočné plnenie neodporuje pova he záväzku ale bo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak te nto účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.

§ 330

(1) Ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

(2) Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

(3) Ak má dlžník v oči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpe čené alebo je najmen ej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

(4) Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, ke ď bol splnený peňažný záväzok, z ktorého porušen ia vznikla povinn osť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel platenia.

§ 331

Ak dlžník plní svoj záväzok pomocou inej osoby, zodpovedá tak, akoby záväzok plnil sám, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 332

(1) Ak plnenie z áväzku nie je vi azané na osobné vlastnosti dlžníka, je verit eľ povinný prijať plnenie jeho záv äzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ru čí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil.

(2) Ak z právne ho vzťahu medzi dlžníkom a tre ťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dl žníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý j e povinný jej vy dať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

§ 333

(1) Ak plnenie p reberá priamo verite ľ, je dlžník oprávnený požadovať od neho potvrdenie o predmete a rozsahu plnenia a odoprie ť ho, dokiaľ sa mu potvrdenie súčasne nevydá.

(2) Ak dlžník poskytne plnenie osobe, ktorá predloží potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia, má plnenie ú činky, ako keby dlžník plnil veriteľovi.

§ 334

Otvorenie akreditívu, ako aj vyst avenie zmenky ale bo šeku, prostredníctvom ktorých sa má pod ľa zmluvy splni ť peňažný záväzok,

nemajú vplyv na trvanie tohto záväzku. Verite ľ je však oprávnený požadovať splnenie peňažného záväzku od dlžníka pod ľa zmluvy, len keď nemôže dosiahnuť jeho splnenie z akreditívu, zmenky alebo šeku.

Oddiel 2

Miesto plnenia

§ 335

Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

§ 336

Ak miesto plnenia nie je ur čené v zmluve a ak nevyp lýva niečo iné z povahy záväz ku, je dlžník povi nný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Ak však záväzok vznikol v súvislosti s prevádzkou závodu alebo prevádzkárne dlžníka, je dlžník povinný splni ť záväzok v mieste tohto závodu alebo tejto prevádzkárne.

§ 337

(1) Peňažný záväzok plní dlžník na svoje nebezpe čenstvo a náklady v sídle alebo mieste podnikania, prípadne bydlisku verite ľa, ak zmluva alebo tento zákon neustanovujú inak.

(2) Ak verite ľ zmení po uzavretí zmluvy sí dlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko, znáša zvýšené náklady a zvýšené nebezpečenstvo spojené s platením pe ňažného záväzku, ktoré tým dlžníkovi vzniknú.

§ 338

Ak peňažný záväzok vznikol v súvis losti s prevádzko u závodu alebo prevádzkárne ve riteľa, je d lžník povinný záv äzok splniť v mieste tohto závodu alebo prevádzkárne, ak plnenie pe ňažného záväzku sa má uskuto čniť súčasne s plnen ím druhej strany v mieste toht o závodu alebo tejto prevádzkárne.

§ 339

(1) Peňažný záväzok možno tiež p latiť v banke ve riteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

(2) Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na ú čet veriteľa v jeho banke al ebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.

Oddiel 3

Čas plnenia

§ 340

(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihne ď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

§ 341

Ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený, aby určil čas plnenia, a ak ho neur čí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo dlžníkovi.

§ 342

(1) Ak zo zmluvy alebo z ustanov ení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je ur čený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

(2) Ak je čas plnenia určený v pr ospech dlžníka, p red týmto časom nie je verite ľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

(3) Ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.

(4) Ak je čas plnenia určený v pro spech oboch strán , nie je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.

§ 343

Ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu verite ľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

DIEL VIII

Niektoré ustanovenia o zániku nesplneného záväzku

Oddiel 1

Odstúpenie od zmluvy

§ 344

Od zmluvy mož no odstúpiť iba v p rípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

§ 345

(1) Ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo verite ľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

(2) Na ú čely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo r ozumné predvídať s prihliadnutím na ú čel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá stran a nebude ma ť záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri poc hybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

(3) Ak strana opr ávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobo m ustanoveným p re nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodato čné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

§ 346

(1) Ak omeškanie dlžníka alebo v eriteľa znamená n epodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpi ť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnos ť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

(2) Ak však stra na, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá st rana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

§ 347

(1) Ak sa omeška nie dlžníka alebo veriteľa týka i ba časti splatného záväzku, je druhá strana oprávnená odstúpiť od zmluvy len ohľadne plnenia, ktoré sa týka tejto časti záväzku.

(2) Pri zmluvách s postupným čiastkovým plnením možno odstúpiť od zmluvy iba oh ľadne čiastkového plnenia, s ktor ým je dlžník v omeškaní.

(3) Ohľadne časti plnenia, pri kt orom nenastalo om eškanie, alebo ohľadne čiastkového plnenia, ktoré už bolo prijaté alebo sa má uskutočniť až v budúcnosti, možno odstúpi ť od zmluvy, ak táto časť plnenia alebo toto čiastkové plnenie nemá zrejme vzh ľadom na svoju povahu pre oprávn enú stranu hospod ársky význam bez zvyšku plnenia, pri ktorom nastal o omeškanie, aleb o neplnenie záväz ku ako celku znamená podstatné porušenie zmluvy.

§ 348

(1) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plni ť v budúcnosti, možno od zmluvy odstúpiť, keď zo správania povinnej strany alebo z iných okolností nepochybne vyplýva ešte pred časom určeným na plnenie

zmluvnej povinnosti, že táto povinnos ť bude porušená podstatným spôsobom, a povin ná strana neposky tne po vyzvaní op rávnenej strany bez zbytočného odkladu dostatočnú zábezpeku.

(2) Ohľadne povinnosti, ktorá sa má plni ť v budúcnosti, možno odstúpiť od zmluvy aj v prípade, keď povinná strana vyhlási, že svoju povinnosť nesplní.

§ 349

(1) Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, ke ď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno ú činky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

(2) Oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

(3) Ak z obsahu zmluvy vyplýva, ž e veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe ur čenej pre jeho plnenie, nastanú ú činky odstúpenia od zm luvy začiatkom omeškania dlžníka, ak verite ľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

§ 350

(1) Ak je dodatočná lehota poskytnutá na plnenie nepri meraná a oprávnená strana odstúpi od zmluvy p o jej uplynutí, al ebo oprávnená strana odstúpi od zmluvy bez pos kytnutia dodatočnej lehoty pre plnenie, nastávajú ú činky odstúpenia až po már nom uplynutí primeranej dodatočnej lehoty, ktorá sa mala poskytn úť na plnenie povinností.

(2) Pri poskytnut í dodatočnej lehoty môže oprávnená strana druhej strane vyhlási ť, že odstupuje od zmluvy, ak druhá strana nesplní svoju povinnos ť v tejto le hote. V tomto prí pade nastávajú účinky odstúpenia márnym uplynutím tejto lehoty, ak je primeraná, alebo uplynutím primeranej leh oty, ak ur čená lehota nebola primeraná.

§ 351

(1) Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a po vinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluv y sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa vo ľby práva alebo v oľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov m edzi zmluvnými st ranami a iných us tanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzh ľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

(2) Strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri pe ňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v z mluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

Oddiel 2

Niektoré ustanovenia o dodatočnej nemožnosti plnenia

§ 352

(1) Záväzok sa považuje za splniteľný aj v prípade, ak ho možno splniť pomocou inej osoby.

(2) Záväzok sa stáva nesplnite ľným tiež v prípade, ke ď právne predpisy, ktoré boli vydané po uza vretí zmluvy a kt orých účinnosť nie je časovo ohraničená, dlžníkovi zakazujú správanie, na ktoré j e zaviazaný, alebo vyžadujú úradné p ovolenie, ktoré n ebolo dlžníkovi udelené, hoci sa oň riadne usiloval.

(3) Veriteľ môže odstúpiť od zmluvy ohľadne časti plnenia, ktoré sa nestalo nemožným, ak táto časť stráca pre veriteľa vzhľadom na svoju povahu al ebo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo bol druhej strane známy v čase uzavretia zmluvy, hospodársky význam bez poskytnutia plnenia, ktoré sa stalo nemožným. To isté platí ohľadne čiastkového plnenia.

(4) Nemožnosť plnenia je povinný preukázať dlžník.

§ 353

Dlžník, ktorého záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia, je povinný uhradiť škodu tým spôsobenú verite ľovi, ibaže nemožnos ť plnenia bola spôsobená okolnos ťami vylučujúcimi zodpovednosť ( § 374). Pre náhradu škody sa použije obdobne ustanovenie § 373 a nasl.

§ 354

Pri zániku záväzku pre nemožnos ť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

Oddiel 3

Odstupné

§ 355

(1) Ak strany zahrnú do zmluvy dojednanie, že jedna zo strán alebo ktorákoľvek zo strán je oprávnená zmluvu zru šiť zaplatením určitej sumy ako odstupného, zrušuje sa zmluva o d doby svojho uzavretia, keď oprávnená osoba oznámi druhej strane, ž e svoje právo využíva a ur čené odstupné zaplatí. Ustanovenie § 351 ods. 1 platí primerane pre účinky zrušenia zmluvy.

(2) Oprávnenie pod ľa odseku 1 nemá strana, ktorá už prijala plnenie záväzku druhej strany alebo jeho časti, alebo ktorá splnila svoj záväzok alebo jeho časť.

Oddiel 4

Zmarenie účelu zmluvy

§ 356

(1) Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyj adrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá z marením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

(2) Za zmenu oko lností podľa odseku 1 sa nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

§ 357

Strana, ktorá ods túpila od zmluvy podľa § 356, je povinná nahradiť druhej strane škodu, ktorá jej vznikne odstúpením od zmluvy. Pre účinky odstúpenia od zmluvy platí primerane § 351.

DIEL IX

Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok

§ 358

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, a k je poh ľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, ke ď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

§ 359

Proti splatnej poh ľadávke nemožno zapo čítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o poh ľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

§ 360

Započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná le n preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

§ 361

Strana, ktorá vedie na základe zmluvy pre druhú stranu bežný alebo vkladový ú čet, môže použi ť peňažné prostriedky na týcht o účtoch iba na započítanie svojej vzájomnej pohľadávky, ktorú má voči majiteľovi účtu podľa zmluvy o vedení týchto účtov.

§ 362

Peňažné pohľadávky znejúce na rôzne meny sú zapo čítateľné, len keď tieto meny sú voľne zameniteľné. Pre započítateľnú výšku týchto pohľadávok je rozhodujúci stredný devízový kurz platný v de ň, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na za počítanie. Rozhodný je devízový kurz platný v mieste sídla alebo v mieste podnikania, prípadne

bydliska strany, ktorá prejavila vôľu pohľadávky započítať.

§ 363

Ak pohľadávka bola postupne preved ená na nieko ľko osôb, môže dlžník použiť na započítanie iba poh ľadávku, ktorú mal v čase prevodu voči prvému verite ľovi, a poh ľadávku, ktorú má vo či poslednému veriteľovi.

§ 364

Na základe dohody strán možno zap očítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

DIEL X

Porušenie zmluvných povinností a jeho následky

Oddiel 1

Omeškanie dlžníka

§ 365

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, ke ď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokia ľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

§ 366

Pokiaľ zákon neustanovuje pre jednotlivé druhy zmlúv niečo iné, môže veriteľ pri omeškaní dlžníka trvať na riadnom plnení záväzku.

§ 367

Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.

§ 368

(1) Ak je dlžník v omeškaní s odovzdaním alebo vrátením veci veriteľovi alebo ak nakladá s vecou, ktorú má odovzda ť alebo vrátiť veriteľovi, v roz pore s povinnos ťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu, prechádza na neho po dobu, po ktorú je v omeškaní alebo porušuje tieto po vinnosti, nebezpečenstvo škody na veci, ak toto nebezpečenstvo neznášal už predtým.

(2) Škodou na ve ci podľa tohto z ákona je strata, zni čenie, poškodenie alebo znehodnotenie veci bez ohľadu na to, z akých príčin k nim došlo.

(3) Dlžník nahradí veriteľovi škodu na veci, ak k nej došlo v čase, keď znášal nebezpečenstvo škody na veci, ibaže túto škodu spôsobil veriteľ alebo vlastník ve ci alebo by k nej došlo aj pri

splnení povinnosti dlžníka. Pre náhradu je rozhodujúce zníženie hodnoty veci s prihliadnutím na cenové pomery v čase vzniku škody na veci. Nárok na náhradu inej škody pod ľa § 373 a nasl. tým nie je dotknutý.

§ 369

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania pod ľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vzni kol zo spotrebi teľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnú ť úroky z omeškania naj viac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí d ňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve ur čené na splnenie pe ňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie pe ňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je de ň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanovi ť, či tovar alebo slu žba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

(3) Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Oddiel 2

Omeškanie veriteľa

§ 370

Veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinn osťami vyplývajúcimi zo záväzkového vz ťahu neprevezme r iadne ponúknuté plnenie alebo nep oskytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok.

§ 371

(1) Od verite ľa, ktorý je v omeškaní, môže dlžník požadova ť splnenie jeho povinnosti, pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné.

(2) Dlžník je op rávnený požadovať od veriteľa, ktorý je v

omeškaní, náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy môže dlžník v prípadoch ustanovených zákonom alebo zmluvou.

§ 372

(1) Ak je predmetom plnenia vec, ktor ú veriteľ neprevezme v rozpore so svojimi povinnosťami, prechádza na veriteľa po dobu jeho omeškania nebezpečenstvo škody na v eci ( § 368 ods. 2), ak predtým toto nebezpečenstvo znášal dlžník.

(2) Ak škoda na veci vznikla v čase, keď ju znášal veriteľ, nie je dlžník povinný na jej náhradu alebo na jej odstránenie, ibaže škoda bola spôsobená porušením povinností dlžníka.

Oddiel 3

Náhrada škody

§ 373

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preuk áže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnos ťami vylučujúcimi zodpovednosť.

§ 374

(1) Za okolnosti vylu čujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nez ávisle od vôle p ovinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že b y povinná strana tú to prekážku alebo jej následky od vrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

§ 375

Ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba, ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany v ylúčená zodpovednosť len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprá vnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej strany.

§ 376

Poškodená strana nemá nárok na náh radu škody, ak ne splnenie povinností povinnej strany bolo spô sobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom sú činnosti, na ktorú bola po škodená strana povinná.

§ 377

(1) Strana, ktorá porušuje svoju povinnos ť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedie ť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámi ť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej brán i alebo bud e brániť v plnení povinnosti, a o je j dôsledkoch. Správa sa musí poda ť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozved ela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.

(2) Ak povinná st rana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa v čas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.

§ 378

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

§ 379

Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skuto čná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala a lebo ktorú bolo možn é predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

§ 380

Za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela v ynaložiť náklady v dôsledku poruše nia povinnosti druhej strany.

§ 381

Namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dos ahovaného spravidla v poctivom obch odnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

§ 382

Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za ú čelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.

§ 383

Ak je na náhradu škody zaviazaných nieko ľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi sebou sa vyporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti.

§ 384

(1) Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutí m na okolnosti prípadu urobi ť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradi ť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

(2) Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinnosti podľa odseku 1.

§ 385

Ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany od z mluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

§ 386

(1) Nároku na náhradu škody sa nemožno vzda ť pred porušením povinnosti, z ktorého môže škoda vzniknúť.

(2) Náhradu škody nemôže súd znížiť.

DIEL XI

Premlčanie

Oddiel 1

Predmet premlčania

§ 387

(1) Právo sa pre mlčí uplynutím pr emlčacej doby ust anovenej zákonom.

(2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Oddiel 2

Účinky premlčania

§ 388

(1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však prizna ť alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

(2) Aj po uplynutí preml čacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak

a) obe práva sa vz ťahujú na tú istú zmluvu alebo na nieko ľké zmluvy uzavreté na zákla de jedného rokova nia alebo nieko ľkých súvisiacich

rokovaní, alebo

b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred u plynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.

§ 389

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadova ť vrátenie toho, čo plnil, aj ke ď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

§ 390

Ak sa preml čí právo uskuto čniť právny úkon, ú činky tohto právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

Oddiel 3

Začiatok a trvanie premlčacej doby

§ 391

(1) Pri právach vy máhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo d ňa, keď sa právo mohlo uplatni ť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

(2) Pri právach u skutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobi ť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 392

(1) Pri práve na plnenie záväzku plynie preml čacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splni ť alebo sa malo za čať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spo číva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo nie čo strpieť, začína premlčacia doba plynú ť od porušenia tejto povinnosti.

(2) Pri práve na čiastkové plnenie plynie preml čacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plyn ie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

§ 393

(1) Pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti za čína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie j e pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

(2) Pri právach z vád vecí plynie premlčacia doba odo dňa ich odovzdania oprávnenému alebo osobe ním určenej alebo odo d ňa, keď bola porušená povinnos ť vec prevziať. Pri nárokoch zo záruky za akosť plynie premlčacia doba vždy odo dňa včasného oznámenia vady počas záručnej doby a pri nárokoc h z právnych vád od uplatneni a práva treťou osobou.

§ 394

(1) Pri právach, ktoré vznikajú od stúpením od zmluv y, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

(2) Pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

(3) Pri práve na náhradu škody pod ľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným.

§ 395

Pri práve požadovať vydanie uloženej alebo skladovanej veci a vydanie predmetov pod ľa zmluvy o uložení cenných papierov a iných hodnôt začína premlčacia doba plynúť odo dňa zániku zmluvy o uložení veci, zmluvy o sk ladovaní alebo zmluvy o uložení ce nných papierov alebo iných hodnôt. Tým nie je dotknuté právo požadova ť vydanie veci na základe vlastníckeho práva.

§ 396

Pri práve na pe ňažné prostriedky uložené na bežnom alebo vkladovom účte plynie premlčacia doba odo dňa zániku zmluvy o vedení týchto účtov.

§ 397

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je p remlčacia doba štyri roky.

§ 398

Pri práve na náhradu škody plynie preml čacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedie ť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; kon čí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

§ 399

Práva vzniknuté zo škody na dopravovaných veciach a z oneskoreného doručenia zásielky voči zasielateľovi a voči dopravcovi sa premlčujú uplynutím jedného roka. Pr i právach vzniknutých z celkového zničenia alebo straty zásielky plynie preml čacia doba odo dňa, keď zásielka mala by ť doručená príjemcovi, pri ostatných právach odo d ňa, keď zásielka bola doručená. Pre škodu vedome spôsobenú platí všeobecná premlčacia doba ustanovená v § 397.

§ 400

Zmena v osobe dlžníka alebo verite ľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

§ 401

Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane pred ĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

Oddiel 4

Spočívanie a pretrhnutie premlčacej doby

§ 402

Premlčacia doba prestáva plynú ť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýko ľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

§ 403

(1) Premlčacia doba prestáva p lynúť, ak verite ľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v roz hodcovskej zmluve alebo v pravidlá ch, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

(2) Ak nemožno u rčiť začiatok rozhodcovského konania pod ľa odseku 1, považuje sa rozhodcovské konanie za za čaté dňom, keď návrh, aby sa roz hodlo v rozhodcovskom konaní, je d oručený druhej strane do jej sídla alebo miesta podnikania, prípadne bydliska.

§ 404

(1) Ak bolo právo, ktoré podlieha preml čaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba d ňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie oh ľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa ta k nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na nieko ľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

(2) V prípadoch, na ktoré sa nevz ťahuje odsek 1, považuje sa protinárok za uplatnený v deň, keď bol v súdnom alebo rozhodcovskom konaní podaný návrh na jeho prejednanie.

§ 405

(1) Ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

(2) Ak v čase skončenia súdneho a lebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, pr edlžuje sa preml čacia doba tak, že sa neskon čí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

§ 406

(1) Súdne alebo rozhodcovské ko nanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že presta la plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním oh ľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.

(2) Ak proti veri teľovi, ktorého p rávo sa preml čuje, začala súdne alebo rozho dcovské konanie t retia osoba oh ľadne záväzku, na ktorého splnenie použil verite ľ plnenie poskytnuté dlžníkom, prestane plynúť premlčacia doba oh ľadne práva verit eľa, ak oznámi písomne dlžníkovi pred uplynutím premlčacej doby, že sa proti nemu začalo uvedené konanie.

(3) Ak sa konanie uvedené v odsekoch 1 a 2 skončí, platí, že premlčacia doba ohľadne práva veriteľa neprestala plynúť, neuplynie však skôr ako jeden rok po skončení tohto konania.

§ 407

(1) Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

(2) Platenie úrokov sa považuje z a uznanie záväzku oh ľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

(3) Ak dlžník pl ní čiastočne svoj záväzok, má tot o plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak mož no usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

(4) Účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, ke ď jemu zodpovedajúce právo bol o v čase uznania už premlčané.

Oddiel 5

Všeobecné obmedzenie premlčacej doby

§ 408

(1) Bez oh ľadu na iné ustanoveni a tohto zákona s a skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo d ňa, keď začala po prvý raz plynú ť. Námietku preml čania však nemožno uplatni ť v súdnom alebo rozh odcovskom konaní, ktoré sa za čalo pred uplynutím tejto lehoty.

(2) Ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace p red uplynutím premlčacej doby alebo po jej u plynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa ko nanie o jeho výko ne začalo do troc h mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

DIEL XII

Záväzok podriadenosti

§ 408a

(1) Zmluvné stra ny sa môžu dohod núť, že v prípad e úpadku dlžníka alebo jeh o zrušenia s lik vidáciou sa poh ľadávky veriteľa uspokoja až po uspokojení poh ľadávok ostatných verite ľov dlžníka (ďalej len "záväzok podriadenosti").

(2) Zmluva, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, m usí byť vyhotovená v písomnej forme.

(3) Zmluvu pod ľa odseku 1 možno uzavrieť na určitý čas, najmenej však na tri roky, alebo na neurčitý čas.

(4) V zmluve, kt orá obsahuje závä zok podriadenosti, nemožno dohodnúť podmienky, ktoré vedú k jej zániku pred uplynutím času dohodnutého podľa odseku 3.

(5) Zmluvu, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno, ak ide o záväzok podriadenosti, meniť ani dopĺňať, odstúpiť od nej pred uplynutím lehoty na plnenie, men iť čas jej platn osti, ak bola uzavretá na určitý čas, ani meniť čas jej platnosti z určitého času na čas neurčitý.

(6) Pohľadávky veriteľa zo zmluv y, ktorá obsahuj e záväzok podriadenosti, nemožno započítať so záväzkami dlžníka alebo záväzky dlžníka z takejto zmluvy s pohľadávkami veriteľa.

(7) Plnenie pohľadávok podľa odseku 1 nemožno nijakým spôsobom zabezpečiť.

(8) K záväzku dlžníka zo zmluvy, ktorá obsahuje záväzok podriadenosti, nemožno pristúpiť ani ho prev ziať. Záväzok podriadenosti však v celom rozsah u prechádza na p ostupníka pri postúpení pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti; rovnako záväzok podriadenosti v celom rozsahu prechádza na nadobúdateľa pohľadávky pri inom odplatnom alebo bezodplatnom prevode alebo prechode poh ľadávky, s ktorou je s pojený záväzok podriadenosti.

(9) Zmluva podľa odseku 1 zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá; ak je v šak pred jeho uplynutím na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknú ť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skon čením likvidácie,

b) uplynutím troch rokov od doru čenia výpovede, ak bol a uzavretá na neurčitý čas; ak je však pred uplynutím lehoty t roch rokov na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo dlžník vstúpi do likvidácie, zmluva nemôže zaniknú ť pred zrušením konkurzu, splnením vyrovnania alebo pred skončením likvidácie,

c) zrušením dlžníka bez likvidácie, ak je ním banka.

DIEL III

Zmluva o predaji podniku

§ 476

Základné ustanovenia

(1) Zmluvou o pred aji podniku sa pre dávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplati ť kúpnu cenu.

(2) Zmluva vyža duje písomnú fo rmu a osved čené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

§ 477

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

(2) Prechod poh ľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

(3) Na prechod záväzku sa ne vyžaduje súhlas verite ľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

(4) Kupujúci je povinný bez z bytočného odkladu oznámi ť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

§ 478

(1) Ak sa predaj om podniku nepoch ybne zhorší vymož iteľnosť pohľadávky veriteľa, môže sa verite ľ domáhať podaním odporu na súde do 60 dní odo dňa, keď sa dozvedel o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa, keď bol predaj zapísaný do obchodného registra ( § 488 ods. 1) , aby sú d určil, že vo či nemu je prevod záväzku predávajúceho na kupujúceho neúčinný.

(2) Ak predávajúci nie je zapísaný v obchodnom registri, môže byť podaný odpor na súde do 60 dní odo dňa, keď sa veriteľ dozvie o predaji podniku, najneskôr však do šiestich mesiacov odo d ňa uzavretia zmluvy.

(3) Ak veriteľ úspešne uplatní právo podľa odseku 1 alebo 2, je predávajúci povinný voči nemu splniť záväzok v dobe splatnosti a je oprávnený požadovať od kupujúceho poskytnuté plnenie s príslušenstvom.

§ 479

(1) Na kupujúceho prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, kto ré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pr e nadobudnutie

alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskuto čňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti nadobúdateľa uskutočnenej po predaji podniku aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom.

(2) K prechodu pr áva podľa odseku 1 však nedochádza, ak by to odporovalo zmluve o poskytnutí vý konu práv z prie myselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv.

§ 480

Práva a povinnost i vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho.

§ 481

(1) Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho aj oprávnenie používať obchodné meno spojené s predávaným podnikom, ibaže by to bolo v rozpore so záko nom alebo s právo m tretej osoby. Tomuto prevodu nebráni zmena o značenia právnej formy osoby oprávnenej podnikať.

(2) Ak sa podnik predáva medzi fyzickými osobami, môže kupujúci používať obchodné meno predávajúceho, ak to zmluva určuje, a to len s dodatkom označujúcim nástupníctvo v podnikaní.

§ 482

Predpokladá sa, ž e kúpna cena je určená na základe údajov o súhrne vecí, práv a záväzkov uvedených v ú čtovnej evidencii predávaného podniku ku d ňu uzavretia zmluvy a na zá klade ďalších hodnôt uvedených v zmluve, pokia ľ nie sú zahrnut é do ú čtovnej evidencie. Ak má zmluva nadobudnúť účinnosť k neskoršiemu dátumu, mení sa výška kúpnej ceny s prihliadnutím na zvýšenie alebo zníženie imania, ku ktorému došlo v medziobdobí.

§ 483

(1) Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzda ť a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja. O prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.

(2) Prevzatím vec í prechádza nebez pečenstvo škody n a týchto veciach z predávajúceho na kupujúceho.

(3) Vlastnícke právo k veciam, ktoré sú zahrnuté do predaja, prechádza z pre dávajúceho na k upujúceho účinnosťou zmluvy. Vlastnícke právo k nehnute ľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností. Ustanovenia § 444 až 446 platia obdobne.

§ 484

Predávajúci je povinný najneskôr v zápisnici spísanej podľa § 483 ods. 1 upozorniť kupujúceho na všetky vady prev ádzaných vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, o ktorých v ie alebo musí vedieť, inak zodpovedá za škody, ktorým bolo možné týmto upozornením

zabrániť.

§ 485

V zápisnici o pre vzatí vecí spísan ej podľa § 483 o ds. 1 sa uvedú chýbajúce a vadné veci. Za chýbajúce veci sa považujú veci, ktoré predávajúci neodovzdal kupujúcemu, hoci tieto veci pod ľa účtovnej evidencie a zmluvy majú byť súčasťou imania predávaného podniku. Pri posudzovaní vadnos ti vecí sa prihliadne na ich schopnosť slúžiť prevádzke podniku a na dobu ich p oužívania podľa účtovných záznamov.

§ 486

(1) Kupujúci má právo na prime ranú zľavu z kú pnej ceny zodpovedajúcu chýbajúcim alebo vadným veciam. Ak chýbajúce veci alebo zistiteľné vady veci neboli za chytené v zápisnici podľa § 483 ods. 1, nemôže sa právo na z ľavu priznať v súdnom konaní, ibaže predávajúci o ni ch vedel v čase odovzdania veci . Pri vadách zistiteľných až p ri prevádzke podn iku nastávajú tie to účinky, ak tieto vady kupujúci neoznámi predávajúcemu bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil alebo pri odbor nej starostlivosti mohol zisti ť, najneskôr však po uplynutí šiestich mesiacov odo d ňa účinnosti zmluvy ( § 482). Ustanovenia § 428 ods. 2 a § 439 platia obdobne.

(2) Kupujúci je oprávnený odstúpi ť od zmluvy, ak podnik nie je spôsobilý na prevádz ku určenú v zmluve a vady v čas oznámené sú neodstrániteľné alebo ich predávajúci neodstráni v dodato čnej primeranej lehote, ktorú mu kupujúci určí. Ustanovenia § 441 platia primerane.

(3) Kupujúci môže uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny ohľadne záväzkov, ktoré na neho pre šli a neboli zachyte né v ú čtovnej evidencii v dobe účinnosti zmluvy ( § 482), ibaže o nich kupujúci v čase uzavretia zmluvy vedel.

(4) Pre právne vady predávaného podniku platia obdobne § 433 až 435. Ak vlastníck e právo k nehnute ľnosti tvoriacej súčasť podniku neprejde na kupujúceho a predá vajúci neodstráni túto vadu v primeranej dodatočnej lehote, ktorú mu kupujúci ur čí, môže kupujúci od zmluvy odstúpiť.

(5) Práva podľa predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú nárokov na náhradu škody. Ustanovenia § 440 platia obdobne.

§ 487

Ustanovenia § 477 až 486 platia aj pre zmluvy , ktorými sa predáva časť podniku tvoriaca samostatnú organizačnú zložku.

§ 488

(1) Ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji p odniku alebo jeho časti v tomto registri.

(2) Právnická osoba, ktorá predala podnik tvoriaci jej imanie, môže ukončiť svoju likvidáciu a by ť vymazaná z obchodného registra až po uplynutí je dného roka po tom to predaji, ak sa v tejto dobe nezačalo súdne konanie podľa § 478, alebo neskôr, keď sa zabezpečili alebo uspokojili nároky, ktoré boli v tomto konaní úspešne uplatnené.

DIEL VI

Licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva

§ 508

Základné ustanovenia

(1) Licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednanom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva ( ďalej len "právo") a n adobúdateľ sa zaväzuje na poskytovanie ur čitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty.

(2) Zmluva vyžaduje písomnú formu.

§ 509

(1) Ak t ak ustanovuje osobitný predpis, vyžaduje sa na výkon práva poskytnutého na základe zmluv y zápis do príslu šného registra týchto práv.

(2) Ak trvanie pr áva závisí od jeh o výkonu, je nado búdateľ na tento výkon povinný.

§ 510

Poskytovateľ je povinný po dobu trvania zmluvy udržiavať právo, pokiaľ to povaha tohto práva vyžaduje.

§ 511

(1) Poskytovateľ je naďalej oprávnený na výkon práva, ktoré je predmetom zmluvy, a na poskytnutie jeho výkonu iným osobám.

(2) Nadobúdateľ nie je oprávnený p renechať výkon práva iným osobám.

§ 512

Poskytovateľ je povinný bez zbyto čného odkladu po uzavretí zmluvy poskytnúť nadobúdateľovi všetky podklady a inf ormácie, ktoré sú potrebné na výkon práva podľa zmluvy.

§ 513

Nadobúdateľ je povinný utajovať poskytnuté podklady a informácie pred tretími osobami, ibaže zo zmluvy alebo z povahy

poskytnutých podkladov a informácií vyplýva, že posk ytovateľ nemá záujem na ich utaj ovaní. Za tretie o soby sa nepovažujú osoby, ktoré sa zúčastňujú na podnikaní podnikateľa a ktoré podni kateľ zaviazal mlčanlivosťou. Po zániku zmluvy je nadobúdateľ povinný poskytnuté podklady vrátiť a ďalej utajovať poskytnuté informácie do doby, ke ď sa stanú všeobecne známymi.

§ 514

(1) Ak nadobúdateľa obmedzujú vo výkone práva in é osoby alebo ak zistí, že iné osoby toto právo porušujú, je povinný bez zbytočného odkladu podať o tom správu poskytovateľovi.

(2) Poskytovateľ je povinný bez zbytočného odkladu urobiť potrebné právne opatrenia na ochranu výkonu práva nadobúdate ľom. Pri týchto opatreniach je nadobúdate ľ povinný poskytnúť poskytovateľovi potrebné spolupôsobenie.

§ 515

Ak sa zmluva nedojednala na dobu určitú, možno ju vypovedať. Ak zmluva neurčuje inú výpovednú lehotu, nadobúda výpove ď účinnosť uplynutím jedného roka od konca kale ndárneho mesiaca, v ktorom bola výpoveď doručená druhej strane.

§ 775

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1992.

Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.

Zákon č. 600/1992 Zb. nadobudol účinnosť 28. decembrom 1992.

Zákon č. 278/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.

Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.

Zákon č. 106/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 2. júnom 1995.

Zákon č. 171/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 15. augustom 1995.

Zákon č. 58/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 1996.

Zákon č. 317/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 15. novembrom 1996.

Zákon č. 373/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 28. decembrom 1996.

Zákon č. 11/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 1998.

Zákon č. 127/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 1999.

Zákon č. 263/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2000.

Zákon č. 238/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2000.

Zákon č. 147/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2001.

Zákon č. 500/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2002 okrem § 30 ods. 3 poslednej vety a § 68, ktoré nadobudli účinnosť 5. decembrom 2001, a okrem § 21 ods. 5, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pri stúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.

Zákon č. 426/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2002.

Zákony č. 510/2002 Z.z. a č. 526/2002 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2003.

Zákon č. 530/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2004.

Zákon č. 432/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2004.

Zákon č. 315/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2005.

Zákon č. 19/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2007.

Zákon č. 84/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2007.

Zákony č. 657/2007 Z.z. a č. 659/2007 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2008 okrem ustanovení čl. IV zákona č. 659/2007 Z.z. bodu 2. [ § 93 ods. 3], bodov 4. a 5. [ § 108 ods. 1, § 109 ods. 1], bodu 13. [ § 157 ods. 1 štvrtej vety], bodu 14. [ § 162 ods. 3 ], bodu 17. [ § 223 ods. 3] a bodu 21. [ § 369 ods. 1], ktoré nadobudli účinnosť dňom zavedenia eura v Slovenskej republike.

Zákon č. 429/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 8. novembrom 2008.

Zákon č. 477/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.

Zákon č. 454/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 15. januárom 2009.

Zákon č. 276/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 10. júlom 2009.

Zákony č. 487/2009 Z.z. a č. 492/2009 Z.z. nadobudli účinnosť 1. decembrom 2009.

Zákon č. 546/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.

Zákon č. 193/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 30. júnom 2011.

Zákon č. 547/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013.

Havel v.r.

Dubček v.r.

Čalfa v.r.