Unión Europea

20.6.2013

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 175/1

---

DOHODA

o jednotnom patentovom súde

2013/C 175/01

ZMLUVNÉ ČLENSKÉ ŠTÁTY,

BERÚC DO ÚVAHY, že spolupráca medzi členskými štátmi Európskej únie v oblasti patentov významne prispieva k procesu integrácie v Európe, najmä k vytváraniu vnútorného trhu v rámci Európskej únie, pre ktorý je typický voľný pohyb tovaru a služieb, a k budovaniu systému, ktorý zabezpečuje, že na vnútornom trhu nedochádza k narúšaniu hospodárskej súťaže;

BERÚC DO ÚVAHY, že rozdrobený trh s patentmi a významné rozdiely medzi vnútroštátnymi súdnymi systémami neprospievajú inovácii, a to najmä vo vzťahu k malým a stredným podnikom, ktoré majú ťažkosti s uplatňovaním svojich patentov a svojou obranou voči neodôvodneným nárokom a nárokom súvisiacim s patentmi, ktoré by sa mali zrušiť;

BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že v Európskom patentovom dohovore (ďalej len „EPD“), ktorý ratifikovali všetky členské štáty Európskej únie, sa ustanovuje jednotné konanie, ktorým Európsky patentový úrad udeľuje európske patenty;

BERÚC DO ÚVAHY, že na základe nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 (1), môžu majitelia patentov požadovať, aby ich európske patenty mali jednotný účinok, s cieľom dosiahnuť v členských štátoch Európskej únie zúčastňujúcich sa na posilnenej spolupráci jednotnú patentovú ochranu;

ŽELAJÚC SI zlepšiť uplatňovanie patentu a prehĺbiť ochranu proti nepodloženým nárokom a patentom, ktoré by sa mali zrušiť, a tiež posilniť právnu istotu zriadením Jednotného patentového súdu na riešenie sporov súvisiacich s porušeniami a platnosťou patentov;

BERÚC DO ÚVAHY, že Jednotný patentový súd by mal pracovať tak, aby sa zabezpečilo prijímanie rýchlych a vysokokvalitných rozhodnutí v záujme spravodlivej rovnováhy medzi záujmami majiteľov práv a ostatných účastníkov konania pri zohľadnení potreby proporcionality a flexibility;

BERÚC DO ÚVAHY, že Jednotný patentový súd by mal byť spoločným súdom zmluvných členských štátov, a teda by mal byť súčasťou ich súdneho systému a mal by mať výlučnú právomoc vo veciach európskych patentov s jednotným účinkom a európskych patentov udelených podľa ustanovení EPD;

BERÚC DO ÚVAHY skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie má zabezpečiť jednotnosť právneho poriadku Únie a prednosť práva Európskej únie;

PRIPOMÍNAJÚC záväzky, ktoré zmluvným členským štátom vyplývajú zo Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) vrátane záväzku lojálnej spolupráce, ako sa uvádza v článku 4 ods. 3 ZEÚ, a povinnosti zabezpečiť prostredníctvom Jednotného patentového súdu plné uplatňovanie a dodržiavanie práva Únie na svojich príslušných územiach a súdnu ochranu práv jednotlivca podľa tohto práva;

BERÚC DO ÚVAHY, že Jednotný patentový súd musí rovnako ako ktorýkoľvek vnútroštátny súd dodržiavať a uplatňovať právo Únie a v spolupráci so Súdnym dvorom Európskej únie ako strážcom práva Únie musí zabezpečovať jeho správne uplatňovanie a jednotný výklad; Jednotný patentový súd musí predovšetkým spolupracovať so Súdnym dvorom Európskej únie pri správnom výklade práva Únie opierajúc sa o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a podávaním návrhov na začatie prejudiciálneho konania v súlade s článkom 267 ZFEÚ;

BERÚC DO ÚVAHY, že by zmluvné členské štáty mali v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie v otázke mimozmluvnej zodpovednosti niesť zodpovednosť za škody spôsobené porušeniami práva Únie zo strany Jednotného patentového súdu, a to vrátane situácií, keď súd nepodal na Súdny dvor Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania;

BERÚC DO ÚVAHY, že porušenia práva Únie zo strany Jednotného patentového súdu vrátane situácií, keď súd nepodal na Súdny dvor Európskej únie návrh na začatie prejudiciálneho konania, sa priamo pripisujú zmluvným členským štátom a voči ktorémukoľvek zmluvnému členskému štátu je možné začať konanie pre nesplnenie povinnosti podľa článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ s cieľom zabezpečiť prednosť a riadne uplatňovanie práva Únie;

PRIPOMÍNAJÚC prednosť práva Únie, ktoré zahŕňa ZEÚ, ZFEÚ, Chartu základných práv Európskej únie, všeobecné zásady práva Únie, ako ich vypracoval Súdny dvor Európskej únie, a to najmä právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom a na spravodlivé a verejné prejednanie nezávislým a nestranným súdom v primeranej lehote, judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a sekundárne právo Únie;

BERÚC DO ÚVAHY, že táto dohoda by mala byť otvorená na pristúpenie ktorémukoľvek členskému štátu Európskej únie; členské štáty, ktoré sa rozhodli nezúčastňovať na posilnenej spolupráci v oblasti vytvárania jednotnej patentovej ochrany, sa na tejto dohode môžu zúčastňovať v súvislosti s európskymi patentmi udelenými na ich príslušných územiach;

BERÚC DO ÚVAHY, že táto dohoda by mala nadobudnúť platnosť 1. januára 2014 alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po tom, ako svoju listinu o ratifikácii alebo pristúpení uloží 13. zmluvný členský štát, a pod podmienkou, že medzi zmluvnými členskými štátmi, ktoré svoju listinu o ratifikácii alebo pristúpení uložili, sú tie tri štáty, v ktorých bol v roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa dohoda podpísala, platný najvyšší počet európskych patentov, alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po nadobudnutí účinnosti zmien a doplnení nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (2), ktoré sa týkajú jeho vzťahu k tejto dohode, podľa toho, čo nastane najneskôr,

SA DOHODLI TAKTO:

ČASŤ I

VŠEOBECNÉ A INŠTITUCIONÁLNE USTANOVENIA

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 1

Jednotný patentový súd

Týmto sa zriaďuje Jednotný patentový súd na riešenie sporov týkajúcich sa európskych patentov a európskych patentov s jednotným účinkom.

Jednotný patentový súd je spoločným súdom zmluvných členských štátov, a preto sa naň vzťahujú rovnaké povinnosti podľa práva Únie ako na ktorýkoľvek vnútroštátny súd zmluvných členských štátov.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto dohody:

a)	„súd“ je Jednotný patentový súd zriadený touto dohodou;

b)	„členský štát“ je členský štát Európskej únie;

c)	„zmluvný členský štát“ je členský štát, ktorý je zmluvnou stranou tejto dohody;

d)	„EPD“ je Dohovor o udeľovaní európskych patentov z 5. októbra 1973 v znení neskorších zmien a doplnení;

e)	„európsky patent“ je patent udelený podľa ustanovení EPD, na ktorý sa nevzťahuje jednotný účinok na základe nariadenia (EÚ) č. 1257/2012;

f)	„európsky patent s jednotným účinkom“ je patent udelený podľa ustanovení EPD, na ktorý sa vzťahuje jednotný účinok na základe nariadenia (EÚ) č. 1257/2012;

g)	„patent“ je európsky patent a/alebo európsky patent s jednotným účinkom;

h)	„dodatkové ochranné osvedčenie“ je dodatkové ochranné osvedčenie udelené podľa nariadenia (ES) č. 469/2009 (3) alebo podľa nariadenia (ES) č. 1610/96 (4);

i)	„štatút“ je štatút súdu, ako sa uvádza v prílohe I, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody;

j)	„rokovací poriadok“ je rokovací poriadok súdu vypracovaný v súlade s článkom 41.

Článok 3

Rozsah pôsobnosti

Táto dohoda sa vzťahuje na:

a)	európsky patent s jednotným účinkom;

b)	dodatkové ochranné osvedčenie udelené na výrobok chránený patentom;

c)	európsky patent, ktorý k dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody ešte nezanikol, alebo ktorý bol udelený po tomto dátume, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 83, a

d)	európsku patentovú prihlášku, o ktorej k dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody prebieha konanie, alebo ktorá bola podaná po tomto dátume, a to bez toho, aby bol dotknutý článok 83.

Článok 4

Právne postavenie

1.   Súd má v každom zmluvnom členskom štáte právnu subjektivitu a požíva najrozsiahlejšiu právnu spôsobilosť, aká sa podľa vnútroštátneho práva daného štátu priznáva právnickým osobám.

2.   Súd zastupuje predseda odvolacieho súdu, ktorý je volený v súlade so štatútom.

Článok 5

Zodpovednosť

1.   Zmluvná zodpovednosť súdu sa riadi právom rozhodným pre predmetnú zmluvu, prípadne v súlade s nariadením (ES) č. 593/2008 (5) (Rím I), alebo právom členského štátu súdu, ktorý začal konanie.

2.   Mimozmluvná zodpovednosť súdu v súvislosti s akoukoľvek škodou spôsobenou súdom alebo jeho personálom pri výkone povinností v prípade, že nejde o občianske a obchodné veci v zmysle nariadenia (ES) č. 864/2007 (6) (Rím II), sa riadi právom zmluvného členského štátu, v ktorom škoda vznikla. Týmto ustanovením nie je dotknuté uplatňovanie článku 22.

3.   Súdom s právomocou na urovnávanie sporov podľa odseku 2 je súd zmluvného členského štátu, v ktorom škoda vznikla.

KAPITOLA II

Inštitucionálne ustanovenia

Článok 6

Súd

1.   Súd sa skladá zo Súdu prvého stupňa, Odvolacieho súdu a kancelárie.

2.   Súd vykonáva funkcie, ktoré mu prideľuje táto dohoda.

Článok 7

Súd prvého stupňa

1.   Súd prvého stupňa sa skladá z ústrednej divízie, ako aj miestnych a regionálnych divízií.

2.   Ústredná divízia má sídlo v Paríži, jej dve sekcie v Londýne a Mníchove. Veci sa ústrednej divízii prideľujú v súlade s prílohou II, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto dohody.

3.   Miestna divízia sa zriaďuje v zmluvnom členskom štáte na jeho žiadosť v súlade so štatútom. Sídlo miestnej divízie určuje zmluvný členský štát, v ktorom sa miestna divízia nachádza.

4.   V zmluvnom členskom štáte sa na jeho žiadosť zriadi dodatočná miestna divízia na každých sto patentových vecí za kalendárny rok, o ktorých sa v danom zmluvnom členskom štáte začalo konanie v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov pred dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo po ňom. Počet miestnych divízií v jednom zmluvnom členskom štáte neprekročí štyri.

5.   Regionálna divízia sa zriaďuje pre dva alebo viaceré zmluvné členské štáty na ich žiadosť v súlade so štatútom. Takéto zmluvné členské štáty určia sídlo dotknutej divízie. Regionálna divízia môže viesť konania na viacerých miestach.

Článok 8

Zloženie senátov Súdu prvého stupňa

1.   Každý senát Súdu prvého stupňa sa skladá zo štátnych príslušníkov viacerých štátov. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 5 tohto článku a článok 33 ods. 3 písm. a), senát zasadá zložený z troch sudcov.

2.   Každý senát miestnej divízie v zmluvnom členskom štáte, v ktorom sa počas obdobia troch po sebe nasledujúcich rokov pred dátumom nadobudnutia platnosti tejto dohody alebo po ňom začalo za kalendárny rok v priemere menej ako päťdesiat patentových konaní, zasadá zložený z jedného právnicky kvalifikovaného sudcu, ktorý je štátnym príslušníkom zmluvného členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutá miestna divízia, a dvoch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi dotknutého zmluvného členského štátu a sú pridelení zo zboru sudcov v súlade s článkom 18 ods. 3 pre každý individuálny prípad.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 každý senát miestnej divízie v zmluvnom členskom štáte, v ktorom sa počas troch po sebe nasledujúcich rokov pred nadobudnutím platnosti tejto dohody alebo po ňom začalo konanie v priemere v päťdesiatich alebo viac patentových veciach za kalendárny rok, zasadá zložený z dvoch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi zmluvného členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutá miestna divízia, a jedného právnicky kvalifikovaného sudcu, ktorý nie je štátnym príslušníkom dotknutého zmluvného členského štátu a je pridelený zo zboru sudcov v súlade s článkom 18 ods. 3. Ak je to nevyhnutné na efektívne fungovanie divízií s vysokým nápadom vecí, pracuje takýto tretí sudca pre miestnu divíziu dlhodobo.

4.   Každý senát regionálnej divízie zasadá zložený z dvoch právnicky kvalifikovaných sudcov vybraných z regionálneho zoznamu sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi dotknutých zmluvných členských štátov, a jedného právnicky kvalifikovaného sudcu, ktorý nie je štátnym príslušníkom dotknutého zmluvného členského štátu a je pridelený zo zboru sudcov v súlade s článkom 18 ods. 3.

5.   Na žiadosť účastníka konania ktorýkoľvek senát miestnej alebo regionálnej divízie požiada predsedu Súdu prvého stupňa, aby mu v súlade s článkom 18 ods. 3 zo zboru sudcov pridelil ďalšieho technicky kvalifikovaného sudcu s kvalifikáciou a skúsenosťami v dotknutej oblasti techniky. Každý senát miestnej alebo regionálnej divízie môže okrem toho po vypočutí účastníkov konania predložiť takúto žiadosť z vlastnej iniciatívy, ak to považuje za vhodné.

V prípadoch, keď sa pridelí takýto technicky kvalifikovaný sudca, nesmie sa už prideliť žiadny ďalší technicky kvalifikovaný sudca podľa článku 33 ods. 3 písm. a).

6.   Každý senát ústrednej divízie zasadá zložený z dvoch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych zmluvných členských štátov, a jedného technicky kvalifikovaného sudcu prideleného zo zboru sudcov v súlade s článkom 18 ods. 3 s kvalifikáciou a skúsenosťami v dotknutej oblasti techniky. Každý senát ústrednej divízie, ktorý vedie konania podľa článku 32 ods. 1 písm. i), však zasadá zložený z troch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych zmluvných členských štátov.

7.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 6 a v súlade s rokovacím poriadkom sa účastníci konania môžu dohodnúť, že ich konanie bude viesť právnicky kvalifikovaný samosudca.

8.   Každému senátu Súdu prvého stupňa predsedá právnicky kvalifikovaný sudca.

Článok 9

Odvolací súd

1.   Každý senát odvolacieho súdu zasadá zložený z piatich sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych štátov. Zasadá zložený z troch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych zmluvných členských štátov a dvoch technicky kvalifikovaných sudcov s kvalifikáciou a skúsenosťami v dotknutej oblasti techniky. Týchto technicky kvalifikovaných sudcov prideľuje senátu predseda odvolacieho súdu zo zboru sudcov v súlade s článkom 18.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 senát, ktorý vedie konania podľa článku 32 ods. 1 písm. i), zasadá zložený z troch právnicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi rôznych zmluvných členských štátov.

3.   Každému senátu odvolacieho súdu predsedá právnicky kvalifikovaný sudca.

4.   Senáty odvolacieho súdu sa zriaďujú v súlade so štatútom.

5.   Odvolací súd má svoje sídlo v Luxemburgu.

Článok 10

Kancelária

1.   V sídle odvolacieho súdu sa zriadi kancelária. Riadi ju tajomník a vykonáva funkcie, ktoré sú jej udelené v súlade so štatútom. S výhradou podmienok stanovených v tejto dohode a rokovacom poriadku je register vedený kanceláriou verejný.

2.   Pobočky kancelárie sa zriaďujú na všetkých divíziách Súdu prvého stupňa.

3.   Kancelária vedie záznamy o všetkých konaniach na súde. Príslušná pobočka kancelárie oznamuje každú vec kancelárii po založení spisu.

4.   Súd vymenuje tajomníka v súlade s článkom 22 štatútu a určí pravidlá, ktorými sa riadi jeho činnosť.

Článok 11

Výbory

S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a fungovanie tejto dohody sa zriaďuje správny výbor, rozpočtový výbor a poradný výbor. Vykonávajú najmä úlohy vyplývajúce z tejto dohody a štatútu.

Článok 12

Správny výbor

1.   Správny výbor sa skladá z jedného zástupcu za každý zmluvný členský štát. Na zasadnutiach správneho výboru sa ako pozorovateľ zúčastňuje Európska komisia.

2.   Každý zmluvný členský štát má jeden hlas.

3.   Správny výbor prijíma svoje rozhodnutia trojštvrtinovou väčšinou zastúpených a hlasujúcich zmluvných členských štátov, pokiaľ sa v tejto dohode alebo štatúte nestanovuje inak.

4.   Správny výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

5.   Správny výbor volí spomedzi svojich členov predsedu na obdobie troch rokov. Predseda môže byť zvolený opätovne.

Článok 13

Rozpočtový výbor

1.   Rozpočtový výbor sa skladá z jedného zástupcu za každý zmluvný členský štát.

2.   Každý zmluvný členský štát má jeden hlas.

3.   Rozpočtový výbor prijíma svoje rozhodnutia jednoduchou väčšinou zástupcov zmluvných členských štátov. Na prijatie rozpočtu sa však vyžaduje trojštvrtinová väčšina zástupcov zmluvných členských štátov.

4.   Rozpočtový výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

5.   Rozpočtový výbor volí spomedzi svojich členov predsedu na obdobie troch rokov. Predseda môže byť zvolený opätovne.

Článok 14

Poradný výbor

1.   Poradný výbor:

a)	pomáha správnemu výboru pri príprave vymenovania sudcov súdu;

b)	predsedníctvu uvedenému v článku 15 štatútu predkladá návrhy usmernení pre systém odborného vzdelávania sudcov, ktorý sa uvádza v článku 19, a

c)	pre správny výbor vypracúva stanoviská týkajúce sa požiadaviek na kvalifikácie uvedené v článku 48 ods. 2.

2.   Poradný výbor sa skladá z patentových sudcov a odborníkov z praxe v oblasti patentového práva a patentového sporového konania, ktorí majú najvyššiu uznávanú odbornú spôsobilosť. V súlade s postupom ustanoveným v štatúte sa vymenúvajú na obdobie šiestich rokov. Môžu byť zvolení opätovne.

3.   Zložením poradného výboru sa zabezpečuje široký rozsah príslušných odborností a zastúpenie každého zmluvného členského štátu. Členovia poradného výboru sú pri plnení svojich úloh úplne nezávislí a nie sú viazaní žiadnymi pokynmi.

4.   Poradný výbor prijíma svoj rokovací poriadok.

5.   Poradný výbor volí spomedzi svojich členov predsedu na obdobie troch rokov. Predseda môže byť zvolený opätovne.

KAPITOLA III

Sudcovia súdu

Článok 15

Kvalifikačné kritériá na vymenovanie sudcov

1.   Súd sa skladá z právnicky kvalifikovaných sudcov a technicky kvalifikovaných sudcov. Sudcovia zabezpečujú najvyššiu úroveň odbornej spôsobilosti a preukázaných skúseností v oblasti patentových sporov.

2.   Právnicky kvalifikovaní sudcovia majú kvalifikáciu, ktorá sa vyžaduje na vymenovanie do sudcovských funkcií v zmluvnom členskom štáte.

3.   Technicky kvalifikovaní sudcovia majú vysokoškolské vzdelanie a preukázanú odbornosť v oblasti techniky. Majú tiež preukázané znalosti z občianskeho práva hmotného a procesného, ktoré sa týka patentových sporov.

Článok 16

Postup vymenovania

1.   Poradný výbor zostaví zoznam najvhodnejších kandidátov, ktorí majú byť vymenovaní za sudcov súdu v súlade so štatútom.

2.   Správny výbor na základe tohto zoznamu a konajúc po vzájomnej dohode vymenuje sudcov súdu.

3.   Vykonávacie ustanovenia vzťahujúce sa na vymenovanie sudcov sú uvedené v štatúte.

Článok 17

Nezávislosť a nestrannosť súdu

1.   Súd, jeho sudcovia a tajomník požívajú súdnu nezávislosť. Sudcovia nie sú pri výkone svojich funkcií viazaní žiadnymi pokynmi.

2.   Právnicky kvalifikovaní sudcovia ani technicky kvalifikovaní sudcovia, ktorí pôsobia ako sudcovia súdu na plný úväzok, nesmú vykonávať žiadne iné platené ani neplatené povolanie, ak správny výbor neudelí výnimku.

3.   Bez ohľadu na odsek 2 výkon funkcie sudcu nebráni výkonu iných sudcovských funkcií na vnútroštátnej úrovni.

4.   Výkon funkcie technicky kvalifikovaných sudcov, ktorí sú sudcami súdu na čiastočný úväzok, nebráni výkonu iných funkcií pod podmienkou, že nedochádza ku konfliktu záujmov.

5.   V prípade konfliktu záujmov sa dotknutý sudca konania nezúčastňuje. Pravidlá upravujúce konflikty záujmov sú uvedené v štatúte.

Článok 18

Zbor sudcov

1.   Zbor sudcov sa zostaví v súlade so štatútom.

2.   Zbor sudcov sa skladá zo všetkých právnicky kvalifikovaných sudcov a technicky kvalifikovaných sudcov Súdu prvého stupňa, ktorí sú sudcami tohto súdu na plný alebo čiastočný úväzok. Zbor sudcov obsahuje pre každú oblasť techniky najmenej jedného technicky kvalifikovaného sudcu s príslušnou kvalifikáciou a skúsenosťami. Technicky kvalifikovaní sudcovia zo zboru sudcov sú k dispozícii aj odvolaciemu súdu.

3.   Predseda Súdu prvého stupňa prideľuje sudcov zo zboru sudcov príslušnej divízii v prípadoch ustanovených touto dohodou alebo štatútom. Pri prideľovaní sudcov sa vychádza z ich právnickej a technickej odbornosti, jazykových zručností a príslušných skúseností. Prideľovaním sudcov sa zaručí rovnako vysoká kvalita práce a rovnako vysoká miera právnickej a technickej odbornosti vo všetkých senátoch Súdu prvého stupňa.

Článok 19

Systém odborného vzdelávania

1.   Vytvorí sa systém odborného vzdelávania sudcov, ktorého podrobný opis sa uvádza v štatúte, s cieľom zlepšiť a zvýšiť dostupnú odbornosť v oblasti patentových sporov a zabezpečiť všestranné geografické pokrytie týchto špecifických znalostí a skúseností. Technické zabezpečenie jeho fungovania je v Budapešti.

2.   Systém odborného vzdelávania sa zameriava predovšetkým na:

a)	stáže na vnútroštátnych patentových súdoch alebo v divíziách Súdu prvého stupňa, na ktorých sa vedie značný počet patentových sporov;

b)	zlepšovanie jazykových zručností;

c)	technické aspekty patentového práva;

d)	odovzdávanie znalostí a skúseností v oblasti občianskoprávneho konania technicky kvalifikovaným sudcom;

e)	prípravu kandidátov na funkciu sudcu.

3.   Systém odborného vzdelávania zabezpečuje ďalšie odborné vzdelávanie. Organizujú sa pravidelné stretnutia všetkých sudcov súdu s cieľom diskutovať o vývoji v oblasti patentového práva a zabezpečovať jednotnosť judikatúry súdu.

KAPITOLA IV

Prednosť práva Únie a zodpovednosť zmluvných členských štátov

Článok 20

Prednosť a dodržiavanie práva Únie

Súd uplatňuje právo Únie v celom jeho rozsahu a dodržiava jeho prednosť.

Článok 21

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania

Súd ako spoločný súd pre všetky zmluvné členské štáty a súčasť ich systému súdnictva spolupracuje so Súdnym dvorom Európskej únie s cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie a jednotný výklad práva Únie rovnako ako ktorýkoľvek iný vnútroštátny súd, a to predovšetkým v súlade s článkom 267 ZFEÚ. Rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sú pre súd záväzné.

Článok 22

Zodpovednosť za škody spôsobené porušením práva Únie

1.   V súlade s právom Únie týkajúcim sa mimozmluvnej zodpovednosti členských štátov za škodu spôsobenú porušením práva Únie ich vnútroštátnymi súdmi sú zmluvné členské štáty spoločne a nerozdielne zodpovedné za škody vyplývajúce z porušenia práva Únie odvolacím súdom.

2.   Návrh na začatie konania vo veci takejto škody sa podá proti zmluvnému členskému štátu, v ktorom má navrhovateľ svoje bydlisko alebo hlavné miesto podnikania, alebo – v prípade, že tam nemá ani bydlisko, ani hlavné miesto podnikania – miesto podnikania, a to na príslušnom orgáne tohto zmluvného členského štátu. Ak navrhovateľ nemá svoje bydlisko ani hlavné miesto podnikania, alebo – v prípade, že tam nemá bydlisko ani hlavné miesto podnikania – miesto podnikania v zmluvnom členskom štáte, môže podať takýto návrh na začatie konania proti zmluvnému členskému štátu, v ktorom má sídlo odvolací súd, a to na príslušnom orgáne tohto zmluvného členského štátu.

Príslušný orgán na všetky otázky, ktoré nie sú upravené právom Únie alebo touto dohodou, uplatňuje lex fori s výnimkou jeho medzinárodného práva súkromného. Navrhovateľ má nárok na náhradu škody v plnej výške priznanej príslušným orgánom od zmluvného členského štátu, voči ktorému sa viedlo konanie.

3.   Zmluvný členský štát, ktorý náhradu škody vyplatil, má nárok na úmerný príspevok stanovený v súlade s metódou ustanovenou v článku 37 ods. 3 a 4 od ostatných zmluvných členských štátov. Podrobné pravidlá, ktorými sa upravuje príspevok zmluvných členských štátov podľa tohto odseku, určí správny výbor.

Článok 23

Zodpovednosť zmluvných členských štátov

Konanie súdu je priamo pripísateľné každému zmluvnému členskému štátu jednotlivo, a to aj na účely článkov 258, 259 a 260 ZFEÚ, a všetkým zmluvným členským štátom spoločne.

KAPITOLA V

Pramene práva a hmotné právo

Článok 24

Pramene práva

1.   V plnom súlade s článkom 20 súd pri konaní, ktoré vedie podľa tejto dohody, zakladá svoje rozhodnutia na:

a)	práve Únie vrátane nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 a nariadenia (EÚ) č. 1260/2012 (7);

b)	tejto dohode;

c)

EPD;

d)	ďalších medzinárodných dohodách uplatniteľných na patenty a záväzných pre všetky zmluvné členské štáty, a

e)	na vnútroštátnom práve.

2.   Pokiaľ súd pri svojich rozhodnutiach vychádza z vnútroštátneho práva, podľa potreby aj vrátane práva štátov, ktoré nie sú zmluvnými štátmi, určí sa rozhodné právo:

a)	podľa ustanovení práva Únie, ktoré sú priamo uplatniteľné a obsahujú normy medzinárodného práva súkromného, alebo

b)	v prípade, že neexistujú ustanovenia práva Únie, ktoré by boli priamo uplatniteľné, alebo ak sa tieto ustanovenia neuplatňujú, podľa medzinárodných nástrojov, ktoré obsahujú normy medzinárodného práva súkromného, alebo

c)	v prípade, že neexistujú ustanovenia uvedené v písmenách a) a b), podľa vnútroštátnych ustanovení o medzinárodnom práve súkromnom, ako ich určí súd.

3.   Právo štátov, ktoré nie sú zmluvnými štátmi, sa uplatňuje, ak to vyplynie z uplatňovania noriem uvedených v odseku 2, a to predovšetkým vo vzťahu k článkom 25 až 28, 54, 55, 64, 68 a 72.

Článok 25

Právo zabrániť priamemu využívaniu vynálezu

Patentom sa jeho majiteľovi poskytuje právo zabrániť akejkoľvek tretej osobe, aby bez súhlasu majiteľa:

a)	vyrábala, ponúkala, uvádzala na trh alebo využívala výrobok, ktorý je predmetom patentu, alebo dovážala či skladovala takýto výrobok na tieto účely;

b)	využívala spôsob, ktorý je predmetom patentu, alebo ak tretia osoba vie alebo by mala vedieť o tom, že využívanie tohto spôsobu je bez súhlasu majiteľa patentu zakázané, aby ponúkala tento spôsob na využívanie na území zmluvných členských štátov, v ktorých má tento patent účinok;

c)	ponúkala, uvádzala na trh, využívala alebo na tieto účely dovážala či skladovala výrobok priamo získaný spôsobom, ktorý je predmetom patentu.

Článok 26

Právo zabrániť nepriamemu využívaniu vynálezu

1.   Patentom sa jeho majiteľovi poskytuje právo zabrániť akejkoľvek tretej osobe, aby bez súhlasu majiteľa dodávala alebo ponúkala na dodanie na území zmluvných členských štátov, v ktorých má daný patent účinok, akejkoľvek inej osobe, ako je osoba oprávnená využívať patentovaný vynález, prostriedky súvisiace so základným prvkom tohto vynálezu a slúžiace na jeho fungovanie, ak tretia osoba vie alebo mala vedieť, že tieto prostriedky sú vhodné a určené na fungovanie vynálezu.

2.   Odsek 1 sa nevzťahuje na prostriedky, ktoré sú bežnými komerčnými výrobkami, s výnimkou prípadov, keď tretia osoba navedie osobu, ktorej dodáva, na konanie zakázané článkom 25.

3.   Osoby, ktoré sa dopustia konania uvedeného v článku 27 písm. a) až e), sa nepovažujú za osoby oprávnené využívať vynález v zmysle odseku 1.

Článok 27

Obmedzenie účinkov patentu

Práva poskytnuté patentom sa nevzťahujú na:

a)	činnosti vykonávané súkromne a na neobchodné účely;

b)	činnosti vykonávané na experimentálne účely v súvislosti s predmetom patentovaného vynálezu;

c)	využívanie biologického materiálu na účely šľachtenia alebo objavovania a vývoja iných odrôd rastlín;

d)	činnosti povolené podľa článku 13 ods. 6 smernice 2001/82/ES (8) alebo článku 10 ods. 6 smernice 2001/83/ES (9) vo vzťahu k akémukoľvek patentu, ktorého predmetom je výrobok v zmysle niektorej z týchto smerníc;

e)	individuálnu prípravu lieku podľa lekárskeho predpisu v lekárni alebo činnosti týkajúce sa takto pripraveného lieku;

f)

využívanie patentovaného vynálezu na palube plavidiel iných krajín Medzinárodnej únie na ochranu priemyselného vlastníctva (Parížskej únie) alebo členov Svetovej obchodnej organizácie, ako sú tie zmluvné členské štáty, v ktorých má patent účinok, a to v lodnom telese takéhoto plavidla, v strojoch, v lodnej výstroji, v prístrojoch a inom príslušenstve, ak sa tieto plavidlá dostanú prechodne alebo náhodne do vôd zmluvného členského štátu, v ktorom má patent účinok, a to pod podmienkou, že vynález sa využíva výlučne pre potreby plavidla;

g)

využívanie patentovaného vynálezu pri stavbe alebo prevádzke lietadiel alebo pozemných vozidiel alebo iných dopravných prostriedkov iných krajín Medzinárodnej únie na ochranu priemyselného vlastníctva (Parížskej únie) alebo členov Svetovej obchodnej organizácie, ako sú zmluvné členské štáty, v ktorých má patent účinok, alebo príslušenstva takýchto lietadiel alebo pozemných vozidiel, ak sa tieto prechodne alebo náhodne dostanú na územie zmluvného členského štátu, v ktorom má patent účinok;

h)	činnosti uvedené v článku 27 Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve zo 7. decembra 1944 (10), ak sa tieto činnosti týkajú lietadla krajiny, ktorá je zmluvnou stranou uvedeného dohovoru, ale nie je zmluvným členským štátom, v ktorom má tento patent účinok;

i)

použitie výnosu úrody pestovateľom, ktorý ju dopestoval, na vegetatívne rozmnožovanie alebo množenie v jeho vlastnom podniku pod podmienkou, že reprodukčný rastlinný materiál pestovateľovi predal alebo iným komerčným spôsobom postúpil na poľnohospodárske použitie majiteľ patentu alebo sa tak stalo s jeho súhlasom. Rozsah a podmienky tohto použitia zodpovedajú podmienkam ustanoveným podľa článku 14 nariadenia (ES) č. 2100/94 (11);

j)

použitie chránených hospodárskych zvierat chovateľom na poľnohospodársky účel pod podmienkou, že plemenný dobytok alebo iný živočíšny reprodukčný materiál predal alebo iným komerčným spôsobom chovateľovi postúpil majiteľ patentu alebo sa tak stalo s jeho súhlasom. Takéto použitie zahŕňa využitie zvieraťa alebo iného živočíšneho reprodukčného materiálu na účely poľnohospodárskej činnosti tohto chovateľa, ale nie na predaj v rámci komerčnej reprodukčnej činnosti alebo na jej účel;

k)	činnosti a využívanie získaných informácií povolené podľa článkov 5 a 6 smernice 2009/24/ES (12), najmä jej ustanovenia o spätnom preklade a interoperabilite, a

l)	činnosti povolené podľa článku 10 smernice 98/44/ES (13).

Článok 28

Právo vyplývajúce z predchádzajúceho využívania vynálezu

Každá osoba, ktorá by v prípade, ak by sa v súvislosti s vynálezom udelil národný patent, mala v zmluvnom členskom štáte právo vyplývajúce z predchádzajúceho využívania tohto vynálezu alebo právo osobného vlastníctva tohto vynálezu, požíva v tomto zmluvnom členskom štáte rovnaké práva vo vzťahu k patentu na daný vynález.

Článok 29

Vyčerpanie práv poskytnutých európskym patentom

Práva poskytnuté európskym patentom sa nevzťahujú na konania týkajúce sa výrobku, na ktorý sa vzťahuje patent, potom ako bol tento výrobok majiteľom patentu alebo s jeho súhlasom uvedený na trh v Európskej únii, ak neexistujú oprávnené dôvody, na základe ktorých majiteľ patentu nesúhlasí s uvedením výrobku na trh.

Článok 30

Účinky dodatkových ochranných osvedčení

Dodatkové ochranné osvedčenie poskytuje rovnaké práva ako patent a vzťahujú sa naň rovnaké obmedzenia a povinnosti.

KAPITOLA VI

Medzinárodná právomoc a príslušnosť

Článok 31

Medzinárodná právomoc

Medzinárodná právomoc súdu sa stanovuje v súlade s nariadením (EÚ) č. 1215/2012 alebo prípadne na základe Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Lugánsky dohovor) (14).

Článok 32

Právomoc súdu

1.   Súd má výlučnú právomoc, pokiaľ ide o:

a)	konania o skutočných alebo hroziacich porušeniach patentov a dodatkových ochranných osvedčení a súvisiacej obhajobe vrátane vzájomných návrhov týkajúcich sa licencií;

b)	konania o vyhláseniach o neporušení patentov a dodatkových ochranných osvedčení;

c)	konania o predbežných a ochranných opatreniach a súdnych príkazoch;

d)	konania o zrušení patentov a o vyhlásení neplatnosti dodatkových ochranných osvedčení;

e)	vzájomné návrhy týkajúce sa zrušenia patentov a vyhlásení neplatnosti dodatkových ochranných osvedčení;

f)	konania o náhradu škody alebo zadosťučinenie vyplývajúce z predbežnej ochrany na základe uverejnenej európskej patentovej prihlášky;

g)	konania súvisiace s využívaním vynálezu pred udelením patentu alebo pred nadobudnutím práva na základe predchádzajúceho využívania vynálezu;

h)	konania o úhradu za licencie na základe článku 8 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012 a

i)	konania súvisiace s rozhodnutiami Európskeho patentového úradu pri plnení úloh uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012.

2.   Vnútroštátne súdy zmluvných členských štátov majú naďalej právomoc pre konania súvisiace s patentmi a dodatkovými ochrannými osvedčeniami, ktoré nepatria do výlučnej právomoci súdu.

Článok 33

Právomoc divízií Súdu prvého stupňa

1.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 7 tohto článku sa konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a), c), f) a g) vedú:

a)	na miestnej divízii nachádzajúcej sa v zmluvnom členskom štáte, v ktorom došlo alebo mohlo dôjsť ku skutočnému alebo hroziacemu porušeniu, alebo na regionálnej divízii, na ktorej sa tento zmluvný štát zúčastňuje, alebo

b)

na miestnej divízii nachádzajúcej sa v zmluvnom členskom štáte, v ktorom má odporca alebo – v prípade viacerých odporcov – niektorý z odporcov bydlisko alebo hlavné miesto podnikania, alebo – v prípade, že tam nemá ani bydlisko, ani hlavné miesto podnikania – svoje miesto podnikania, alebo na regionálnej divízii, na ktorej sa tento zmluvný štát zúčastňuje. Konanie voči viacerým odporcom sa môže viesť len v tom prípade, ak majú títo odporcovia obchodný vzťah a konanie sa týka toho istého údajného porušenia.

Konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. h) sa vedú na miestnej alebo regionálnej divízii v súlade s prvým pododsekom písmena b).

Konania voči odporcom, ktorí majú bydlisko alebo hlavné miesto podnikania, alebo – v prípade, že nemajú ani bydlisko, ani hlavné miesto podnikania – miesto podnikania mimo územia zmluvných členských štátov, sa vedú na miestnej alebo regionálnej divízii v súlade s prvým pododsekom písmena a) alebo na ústrednej divízii.

Ak sa v dotknutom zmluvnom členskom štáte miestna divízia nenachádza a tento zmluvný členský štát sa nezúčastňuje na regionálnej divízii, vedú sa konania na ústrednej divízii.

2.   Ak konanie uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a), c), f), g) alebo h) prebieha na divízii Súdu prvého stupňa, nie je možné začať žiadne z konaní uvedených v článku 32 ods. 1 písm. a), c), f), g) alebo h) o tom istom patente medzi tými istými účastníkmi konania na žiadnej ďalšej divízii.

Ak konanie uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) prebieha na regionálnej divízii a k porušeniu došlo na územiach troch alebo viacerých regionálnych divízii, dotknutá regionálna divízia na žiadosť odporcu postúpi vec ústrednej divízii.

Ak sa návrh na začatie konania medzi tými istými účastníkmi konania o tom istom patente podá na niekoľkých rôznych divíziách, je príslušnou v celej veci tá divízia, ktorá začala konanie ako prvá, a všetky divízie, ktoré konanie začali neskôr, vyhlásia konanie za neprípustné v súlade s rokovacím poriadkom.

3.   Vzájomný návrh týkajúci sa zrušenia uvedený v článku 32 ods. 1 písm. e) sa môže podať v prípade konania o porušení podľa článku 32 ods. 1 písm. a). Dotknutá miestna alebo regionálna divízia po vypočutí účastníkov konania podľa vlastného uváženia:

a)	vedie konanie o porušení aj o vzájomnom návrhu týkajúcom sa zrušenia a požiada predsedu Súdu prvého stupňa, aby v súlade s článkom 18 ods. 3 zo zboru sudcov pridelil technicky kvalifikovaného sudcu s kvalifikáciou a skúsenosťami v dotknutej oblasti techniky;

b)	postúpi vzájomný návrh týkajúci sa zrušenia na rozhodnutie ústrednej divízii a konanie o porušení preruší alebo v ňom pokračuje, alebo

c)	so súhlasom účastníkov konania postúpi vec na rozhodnutie ústrednej divízii.

4.   Konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) a d) sa vedú na ústrednej divízii. Ak však konanie o porušení, ako sa uvádza v článku 32 ods. 1 písm. a), medzi tými istými účastníkmi konania a v súvislosti s tým istým patentom začalo na miestnej alebo regionálnej divízii, môžu sa tieto konania viesť len na tej istej miestnej alebo regionálnej divízii.

5.   Ak konanie o zrušení patentov podľa článku 32 ods. 1 písm. d) prebieha na ústrednej divízii, môže sa konanie o porušení podľa článku 32 ods. 1 písm. a) medzi tými istými účastníkmi konania v súvislosti s tými istým patentom viesť na ktorejkoľvek divízii v súlade s odsekom 1 tohto článku alebo na ústrednej divízii. Dotknutá miestna alebo regionálna divízia postupuje v súlade s odsekom 3 tohto článku podľa vlastného uváženia.

6.   Konanie o vyhlásení o neporušení uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) sa na ústrednej divízii preruší, ak sa na miestnej alebo regionálnej divízii začalo, medzi tými istými účastníkmi konania alebo medzi nadobúdateľom výlučnej licencie a účastníkom konania požadujúcim vyhlásenie o neporušení v súvislosti s tým istým patentom, konanie o porušení uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a), a to do troch mesiacov od dátumu, kedy bol na ústrednej divízii podaný návrh na začatie konania.

7.   Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že návrhy na konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. a) až h) podajú na divízii podľa svojho výberu vrátane ústrednej divízie.

8.   Návrhy na konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. d) a e) možno podať bez toho, aby žiadateľ musel podať námietku na Európskom patentovom úrade.

9.   Konania uvedené v článku 32 ods. 1 písm. i) sa vedú na ústrednej divízii.

10.   Účastník konania informuje súd o akomkoľvek konaní o zrušení, obmedzení alebo námietke, ktoré prebieha na Európskom patentovom úrade, ako aj o každej žiadosti o zrýchlený postup na Európskom patentovom úrade. Súd môže prerušiť konanie, ak možno očakávať rýchle rozhodnutie Európskeho patentového úradu.

Článok 34

Územná pôsobnosť rozhodnutí

Rozhodnutia súdu sa v prípade európskeho patentu vzťahujú na územie tých zmluvných členských štátov, v ktorých má európsky patent účinok.

KAPITOLA VII

Mediácia a rozhodcovské konanie v patentových veciach

Článok 35

Stredisko pre mediáciu a rozhodcovské konanie v patentových veciach

1.   Týmto sa zriaďuje Stredisko pre mediáciu a rozhodcovské konanie v patentových veciach (ďalej len „stredisko“). Jeho sídla sa nachádzajú v Ľubľane a Lisabone.

2.   Stredisko poskytuje nástroje pre mediáciu a rozhodcovské konanie v patentových sporoch, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto dohody. Článok 82 sa primerane uplatňuje na každé urovnanie sporu dosiahnuté prostredníctvom využitia nástrojov strediska vrátane mediácie. Mediačným alebo rozhodcovským konaním však nie je možné patent zrušiť ani obmedziť.

3.   Stredisko stanoví pravidlá mediácie a rozhodcovského konania.

4.   Stredisko vypracuje zoznam mediátorov a rozhodcov, ktorí účastníkom konania pomáhajú urovnávať ich spory.

ČASŤ II

FINANČNÉ USTANOVENIA

Článok 36

Rozpočet súdu

1.   Rozpočet súdu sa tvorí z jeho vlastných finančných príjmov a minimálne počas nevyhnutného prechodného obdobia uvedeného v článku 83 z príspevkov zmluvných členských štátov. Rozpočet je vyrovnaný.

2.   Vlastné finančné príjmy súdu tvoria súdne poplatky a iné príjmy.

3.   Súdne poplatky stanovuje správny výbor. Pozostávajú z pevne stanoveného poplatku a poplatku odvodeného od hodnoty presahujúcej vopred stanovený strop. Súdne poplatky sa stanovujú na takej úrovni, aby sa zabezpečila vhodná vyváženosť medzi zásadou rovnakého prístupu k spravodlivosti, predovšetkým pre malé a stredné podniky, mikrosubjekty, fyzické osoby, neziskové organizácie, univerzity a verejné výskumné organizácie, a primeraným príspevkom účastníkov konania na náklady, ktoré vznikajú súdu, pri zohľadnení ekonomického prínosu pre dotknutých účastníkov konania a cieľa zabezpečiť finančnú samostatnosť súdu s vyrovnaným rozpočtom. Správny výbor úroveň súdnych poplatkov pravidelne prehodnocuje. Môžu sa zvážiť cielené opatrenia na podporu malých a stredných podnikov a mikrosubjektov.

4.   Ak súd nie je schopný zabezpečiť vyrovnaný rozpočet zo svojich vlastných zdrojov, poskytnú mu zmluvné členské štáty osobitné finančné príspevky.

Článok 37

Financovanie súdu

1.   V súlade so štatútom sa prevádzkové náklady súdu hradia z rozpočtu súdu.

Zmluvné členské štáty, ktoré zriaďujú miestnu divíziu, poskytnú na tento účel potrebné priestory. Zmluvné členské štáty, ktoré zriaďujú spoločnú regionálnu divíziu, poskytnú spoločne na tento účel potrebné priestory. Zmluvné členské štáty, v ktorých sa nachádza ústredná divízia, jej sekcie alebo odvolací súd, poskytnú na tento účel potrebné priestory. Počas počiatočného prechodného obdobia siedmich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody dotknuté zmluvné členské štáty tiež zabezpečia personál poskytujúci administratívnu podporu bez toho, aby bol dotknutý štatút tohto personálu.

2.   K dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody zmluvné členské štáty poskytnú počiatočné finančné príspevky nevyhnutné na zriadenie súdu.

3.   Počas počiatočného prechodného obdobia siedmich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody sa príspevok každého zmluvného členského štátu, ktorý dohodu ratifikoval alebo k nej pristúpil pred tým, ako nadobudla platnosť, vypočíta na základe počtu európskych patentov, ktoré majú účinok na území dotknutého štátu k dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody, a na základe počtu európskych patentov, v súvislosti s ktorými sa počas troch rokov predchádzajúcich roku nadobudnutia platnosti tejto dohody začalo na vnútroštátnych súdoch dotknutého štátu konanie o porušení alebo o zrušení.

Počas toho istého počiatočného prechodného obdobia siedmich rokov sa príspevky členských štátov, ktoré túto dohodu ratifikujú alebo k nej pristúpia po tom, ako nadobudne platnosť, vypočítajú na základe počtu európskych patentov, ktoré majú účinok na území ratifikujúceho alebo pristupujúceho členského štátu k dátumu ratifikácie alebo pristúpenia, a na základe počtu európskych patentov, v súvislosti s ktorými sa počas troch rokov predchádzajúcich roku, v ktorom došlo k ratifikácii alebo pristúpeniu, začalo na vnútroštátnych súdoch ratifikujúceho alebo pristupujúceho členského štátu konanie o porušení alebo o zrušení.

4.   Po ukončení počiatočného prechodného obdobia siedmich rokov, počas ktorých sa očakáva, že sa súd stane finančne samostatným, by sa príspevky zo strany zmluvných členských štátov, v prípade, že sú takéto príspevky potrebné, určia v súlade s podielovým kľúčom pre rozdelenie ročných udržiavacích poplatkov za európske patenty s jednotným účinkom platným v čase, keď potreba poskytnúť takýto príspevok vznikla.

Článok 38

Financovanie systému odborného vzdelávania sudcov

Systém odborného vzdelávania sudcov sa financuje z rozpočtu súdu.

Článok 39

Financovanie strediska

Prevádzkové náklady strediska sa financujú z rozpočtu súdu.

ČASŤ III

ORGANIZAČNÉ A PROCESNÉ USTANOVENIA

KAPITOLA I

Všeobecné ustanovenia

Článok 40

Štatút

1.   V štatúte sa ustanovujú podrobnosti organizácie a fungovania súdu.

2.   Štatút je pripojený k tejto dohode. Štatút sa môže zmeniť a doplniť rozhodnutím správneho výboru na základe návrhu súdu alebo na návrh zmluvného členského štátu po konzultácii so súdom. Takéto zmeny a doplnenia však nesmú byť v rozpore s touto dohodou a ani ju nesmú meniť.

3.   V štatúte sa zaručí, že fungovanie súdu sa organizuje najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom, pričom sa zabezpečuje rovnaký prístup k spravodlivosti.

Článok 41

Rokovací poriadok

1.   V rokovacom poriadku sa ustanovujú podrobnosti konania na súde. Musia byť v súlade s touto dohodou a štatútom.

2.   Správny výbor prijme rokovací poriadok na základe rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami. Vopred sa vyžiada stanovisko Európskej komisie k súladu rokovacieho poriadku s právom Únie.

Rokovací poriadok sa môže meniť a dopĺňať rozhodnutím správneho výboru na základe návrhu súdu a po porade s Európskou komisiou. Takéto zmeny a doplnenia však nesmú byť v rozpore s touto dohodou alebo štatútom a ani ich nesmú meniť.

3.   V rokovacom poriadku sa zaručí, aby rozhodnutia súdu mali najvyššiu kvalitu a aby sa konania organizovali najúčinnejším a nákladovo najefektívnejším spôsobom. Zabezpečí sa v ňom spravodlivá rovnováha medzi oprávnenými záujmami všetkých účastníkov konania. Stanoví sa v ňom potrebná miera voľného uváženia sudcov bez zhoršenia predvídateľnosti konania pre jeho účastníkov.

Článok 42

Primeranosť a spravodlivosť

1.   Súd rieši spory spôsobmi, ktoré sú primerané ich významu a komplexnosti.

2.   Súd zabezpečí, aby sa pravidlá, postupy a opravné prostriedky ustanovené v tejto dohode a v štatúte uplatňovali spravodlivo a nestranne a aby sa nimi nenarušila hospodárska súťaž.

Článok 43

Správa vecí

Súd v súlade s rokovacím poriadkom aktívne spravuje veci, ktoré sú mu predložené, a to bez toho, aby sa zhoršila možnosť účastníkov konania určiť predmet a podporné dôkazy pre ich vec.

Článok 44

Elektronické postupy

Súd v súlade s rokovacím poriadkom čo najlepšie využíva elektronické postupy, ako napríklad elektronickú evidenciu podaní účastníkov konania a uvádzanie dôkazov v elektronickej forme, ako aj videokonferencie.

Článok 45

Verejné konanie

Konanie je prístupné verejnosti, ak súd nerozhodne, aby bolo v nevyhnutnom rozsahu dôverné v záujme niektorého z účastníkov konania alebo iných dotknutých osôb alebo vo všeobecnom záujme spravodlivosti alebo verejného poriadku.

Článok 46

Právna spôsobilosť

Každá fyzická alebo právnická osoba alebo subjekt rovnocenný právnickej osobe, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania v súlade so svojím vnútroštátnym právom, majú spôsobilosť byť účastníkom konania na súde.

Článok 47

Účastníci konania

1.   Majiteľ patentu je oprávnený podať návrh na začatie konania na súde.

2.   Ak v licenčnej zmluve nie je ustanovené inak, nadobúdateľ výlučnej licencie týkajúcej sa patentu je oprávnený podať návrh na začatie konania na súde za rovnakých okolností ako majiteľ patentu za predpokladu, že sa to majiteľovi patentu vopred oznámi.

3.   Nadobúdateľ nevýlučnej licencie nie je oprávnený podať návrh na začatie konania na súde, ak sa to majiteľovi patentu vopred neoznámi a pokiaľ sa to výslovne nepovoľuje v licenčnej zmluve.

4.   V prípade konaní, ktoré sa začali na návrh nadobúdateľa licencie, je majiteľ patentu oprávnený pripojiť sa k návrhu na súde.

5.   Platnosť patentu sa nemôže napadnúť v konaní o porušení, ktoré začal nadobúdateľ licencie, ak sa majiteľ patentu na konaní nezúčastňuje. Účastník konania o porušení, ktorý chce napadnúť platnosť patentu, musí začať konanie proti majiteľovi patentu.

6.   Každá fyzická alebo právnická osoba alebo subjekt, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania v súlade so svojím vnútroštátnym právom a ktorých sa patent dotýka, môžu podať návrh na začatie konania v súlade s rokovacím poriadkom.

7.   Každá fyzická alebo právnická osoba alebo subjekt, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania v súlade so svojím vnútroštátnym právom a ktorých sa dotýka rozhodnutie Európskeho patentového úradu prijaté pri plnení úloh uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012, môžu podať návrh na začatie konania podľa článku 32 ods. 1 písm. i).

Článok 48

Zastupovanie

1.   Účastníkov konania zastupujú advokáti oprávnení na zastupovanie v konaní na súde zmluvného členského štátu.

2.   Účastníkov konania môžu zastupovať aj európski patentoví zástupcovia, ktorí sú oprávnení konať ako oprávnení zástupcovia pred Európskym patentovým úradom podľa článku 134 EPD a ktorí majú náležitú kvalifikáciu, ako napríklad európske osvedčenie pre patentové sporové konanie.

3.   Kvalifikačné požiadavky podľa odseku 2 stanoví správny výbor. Zoznam európskych patentových zástupcov oprávnených na zastupovanie účastníkov konania na súde vedie tajomník.

4.   Zástupcom účastníkov konania môžu pomáhať patentoví zástupcovia, ktorým sa umožní vystupovať na pojednávaní súdu v súlade s rokovacím poriadkom.

5.   Zástupcovia účastníkov konania požívajú práva a imunity nevyhnutné na nezávislé vykonávanie ich povinností vrátane výsady nezverejňovania komunikácie medzi zástupcom a účastníkom konania alebo akoukoľvek inou osobou v rámci konania na súde, a to pri splnení podmienok stanovených v rokovacom poriadku, ak sa dotknutý účastník konania tejto výsady výslovne nevzdá.

6.   Zástupcovia účastníkov konania nesmú pred súdom skresľovať veci alebo skutočnosti, či už vedome, alebo ak si mali byť vedomí toho, že ich skresľujú.

7.   Zastupovanie v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku sa nepožaduje v konaniach podľa článku 32 ods. 1 písm. i).

KAPITOLA II

Jazyky konania

Článok 49

Jazyk konania na Súde prvého stupňa

1.   Jazykom konania na ktorejkoľvek miestnej alebo regionálnej divízii je úradný jazyk Európskej únie, ktorý je úradným jazykom alebo jedným z úradných jazykov zmluvného členského štátu, v ktorom sa nachádza príslušná divízia, alebo úradný jazyk (úradné jazyky), ktorý určia zmluvné členské štáty so spoločnou regionálnou divíziou.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 môžu zmluvné členské štáty za jazyk konania svojej miestnej alebo regionálnej divízie určiť jeden alebo viaceré úradné jazyky Európskeho patentového úradu.

3.   Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že ako jazyk konania sa bude používať jazyk, v ktorom bol patent udelený, ak to schváli príslušný senát. Ak senát ich voľbu neschváli, môžu účastníci konania požiadať, aby sa vec postúpila ústrednej divízii.

4.   So súhlasom účastníkov konania môže príslušný senát z dôvodu uľahčenia a spravodlivosti rozhodnúť, že sa ako jazyk konania použije jazyk, v ktorom bol patent udelený.

5.   Na žiadosť účastníka konania a po vypočutí ďalších účastníkov konania a príslušného senátu môže predseda Súdu prvého stupňa z dôvodu spravodlivosti a zohľadňujúc všetky relevantné okolnosti vrátane vyjadrení účastníkov konania, a predovšetkým vyjadrenia odporcu, rozhodnúť, že sa ako jazyk konania použije jazyk, v ktorom bol patent udelený. V tomto prípade predseda Súdu prvého stupňa posúdi, či je potrebný osobitný režim prekladov a tlmočenia.

6.   Jazykom konania na ústrednej divízii je jazyk, v ktorom bol príslušný patent udelený.

Článok 50

Jazyk konania na odvolacom súde

1.   Jazykom konania na odvolacom súde je jazyk konania na Súde prvého stupňa.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 sa účastníci konania môžu dohodnúť, že jazykom konania bude jazyk, v ktorom bol patent udelený.

3.   So súhlasom účastníkov konania môže odvolací súd vo výnimočných prípadoch a v rozsahu, ktorý považuje za primeraný, rozhodnúť, že jazykom celého konania alebo jeho časti bude iný úradný jazyk zmluvného členského štátu.

Článok 51

Iné dojednania o jazyku

1.   Ktorýkoľvek senát súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu môže v rozsahu, ktorý považuje za primeraný, upustiť od požiadaviek na preklad.

2.   Ktorákoľvek divízia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu na žiadosť účastníka konania a v rozsahu, ktorý považuje za primeraný, poskytne pomoc dotknutým účastníkom konania počas ústnej časti konania formou tlmočníckych služieb.

3.   V prípade, keď sa na ústrednej divízii začalo konanie o porušení, má odporca, ktorý má bydlisko, hlavné miesto podnikania alebo miesto podnikania v členskom štáte, bez ohľadu na článok 49 ods. 6 právo, aby mu na požiadanie boli poskytnuté preklady relevantných dokumentov v jazyku členského štátu pobytu alebo hlavného miesta podnikania, alebo – v prípade, že tam nemá bydlisko ani hlavné miesto podnikania – v jazyku členského štátu miesta podnikania, a to za týchto okolností:

a)	právomoc konať vo veci má podľa článku 33 ods. 1 tretieho alebo štvrtého pododseku ústredná divízia, a

b)	jazykom konania na ústrednej divízii je jazyk, ktorý nie je úradným jazykom členského štátu, v ktorom má odporca svoje bydlisko, hlavné miesto podnikania alebo – v prípade, že tam nemá bydlisko ani hlavné miesto podnikania – miesto podnikania, a

c)	odporca nemá dostatočnú znalosť jazyka konania.

KAPITOLA III

Konanie na súde

Článok 52

Písomná, predbežná a ústna časť konania

1.   V súlade s rokovacím poriadkom konanie na súde pozostáva z písomnej, predbežnej a ústnej časti. Všetky časti konania sa organizujú flexibilne a vyvážene.

2.   V rámci predbežného konania po ukončení písomnej časti, a ak je to vhodné, sudca konajúci ako spravodajca, s výhradou mandátu udeleného senátom zasadajúcim v pléne, zodpovedá za nariadenie predbežného pojednávania. Tento sudca predovšetkým spoločne s účastníkmi konania preskúma možnosť urovnania sporu, a to aj prostredníctvom mediácie a/alebo rozhodcovského konania s využitím nástrojov strediska, ako sa uvádza v článku 35.

3.   Ústna časť konania umožňuje účastníkom konania náležite vysvetliť svoje tvrdenia. Súd môže so súhlasom účastníkov konania upustiť od ústnej časti konania.

Článok 53

Dôkazné prostriedky

1.   V konaní na súde sú prípustné najmä tieto dôkazné prostriedky:

a)	výsluch účastníkov konania;

b)	vyžiadanie informácií;

c)	predloženie listín;

d)	výsluch svedkov;

e)	znalecké posudky;

f)	obhliadka;

g)	porovnávacie skúšky alebo pokusy;

h)	písomné miestoprísažné vyhlásenia.

2.   Postup takéhoto dokazovania sa spravuje rokovacím poriadkom. Výsluch svedkov a znalcov sa vykonáva pod dohľadom súdu a obmedzuje sa na to, čo je nevyhnutné.

Článok 54

Dôkazné bremeno

Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 2 a 3, nesie dôkazné bremeno preukázania skutočností účastník konania, ktorý dané skutočnosti tvrdí.

Článok 55

Presun dôkazného bremena

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 2 a 3, ak je predmetom patentu spôsob získania nového výrobku, zhodný výrobok sa pri výrobe bez súhlasu majiteľa patentu a pri absencii dôkazu o opaku považuje za výrobok získaný patentovaným spôsobom.

2.   Zásada stanovená v odseku 1 sa uplatňuje aj vtedy, ak existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa zhodný výrobok vyrobil patentovaným spôsobom a majiteľ patentu napriek primeranému úsiliu nie je schopný určiť, aký spôsob sa na výrobu takéhoto zhodného výrobku v skutočnosti použil.

3.   Pri predložení dôkazu o opaku sa zohľadnia oprávnené záujmy odporcu na ochranu jeho výrobných a obchodných tajomstiev.

KAPITOLA IV

Právomoci súdu

Článok 56

Všeobecné právomoci súdu

1.   Súd môže nariadiť opatrenia, postupy a opatrenia nápravy stanovené v tejto dohode a vo svojich uzneseniach môže tiež stanoviť podmienky, a to v súlade s rokovacím poriadkom.

2.   Súd náležite zváži záujem účastníkov konania a pred vydaním uznesenia poskytne každému účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa, ak to nie je nezlučiteľné s účinným výkonom takéhoto uznesenia.

Článok 57

Súdni znalci

1.   Bez toho, aby bola dotknutá možnosť účastníkov konania predložiť znalecké posudky, môže súd kedykoľvek určiť súdnych znalcov, aby poskytli odborné stanovisko ku konkrétnym aspektom veci. Takýmto znalcom súd poskytne všetky informácie potrebné na vypracovanie znaleckého posudku.

2.   V súlade s rokovacím poriadkom súd na tento účel vypracuje orientačný zoznam znalcov. Tento zoznam vedie tajomník.

3.   Súdni znalci zaručujú nezávislosť a nestrannosť. Pravidlá upravujúce konflikty záujmov, ktoré sa vzťahujú na sudcov, uvedené v článku 7 štatútu, sa obdobne vzťahujú aj na súdnych znalcov.

4.   Znalecké posudky poskytnuté súdu súdnymi znalcami sa sprístupnia účastníkom konania, ktorí sa k nim môžu vyjadriť.

Článok 58

Ochrana dôverných informácií

V záujme ochrany obchodného tajomstva, osobných údajov alebo iných dôverných informácií účastníka konania alebo tretej osoby alebo s cieľom zabrániť zneužitiu dôkazov môže súd nariadiť, aby sa získavanie a výkon dôkazov v konaní na súde obmedzili alebo zakázali alebo aby sa prístup k takýmto dôkazom obmedzil na určité osoby.

Článok 59

Nariadenie predložiť dôkazy

1.   Na žiadosť účastníka konania, ktorý predložil primerane dostupný dôkaz postačujúci na podporu svojich tvrdení a na ich preukázanie označil konkrétny dôkaz, ktorým disponuje protistrana alebo tretia osoba, súd môže tejto protistrane alebo tretej osobe nariadiť predloženie takéhoto dôkazu, ak to nie je v rozpore s ochranou dôverných informácií. Takéto nariadenie nevedie k povinnosti sebaobvinenia.

2.   Na žiadosť účastníka konania môže súd za podmienok uvedených v odseku 1 nariadiť predloženie bankových, finančných alebo obchodných dokumentov, ktorými disponuje protistrana, ak to nie je v rozpore s ochranou dôverných informácií.

Článok 60

Nariadenie zabezpečenia dôkazov a obhliadky na mieste

1.   Na žiadosť účastníka konania, ktorý predložil primerane dostupný dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že došlo alebo možno dôjde k porušeniu patentu, môže súd aj pred začatím konania vo veci samej nariadiť rýchle a účinné predbežné opatrenia na zabezpečenie príslušného dôkazu súvisiaceho s údajným porušením, ak to nie je v rozpore s ochranou dôverných informácií.

2.   Súčasťou takýchto opatrení môže byť podrobný opis s odobratím alebo bez odobratia vzorky alebo fyzické zaistenie výrobkov, ktorými sa porušuje právo, a prípadne materiálov a nástrojov, ktoré sa použili na výrobu a/alebo rozširovanie takýchto výrobkov, a súvisiacich dokumentov.

3.   Na žiadosť účastníka konania, ktorý predložil dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že došlo alebo možno dôjde k porušeniu patentu, môže súd aj pred začatím konania vo veci samej nariadiť obhliadku na mieste. Takúto obhliadku na mieste vykonáva osoba, ktorú vymenuje súd v súlade s rokovacím poriadkom.

4.   Sám navrhovateľ sa obhliadky na mieste nezúčastňuje, ale môže ho zastupovať nezávislý kvalifikovaný odborník z praxe, ktorého meno sa musí uviesť v uznesení súdu.

5.   Opatrenia sa v prípade potreby aj bez vypočutia druhého účastníka konania nariadia najmä vtedy, ak by akékoľvek omeškanie mohlo spôsobiť majiteľovi patentu nenapraviteľnú ujmu alebo ak existuje preukázateľné riziko, že dôjde k zničeniu dôkazov.

6.   Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov alebo obhliadka na mieste nariadili bez vypočutia druhého účastníka konania v danej veci, oznámi sa to neodkladne a najneskôr hneď po vykonaní opatrení dotknutým účastníkom konania. Preskúmanie vrátane práva byť vypočutý sa uskutoční na žiadosť dotknutých účastníkov konania s cieľom rozhodnúť v primeranej lehote po oznámení opatrení, či sa tieto opatrenia majú pozmeniť, zrušiť alebo potvrdiť.

7.   Opatrenia na zabezpečenie dôkazov môžu podliehať povinnosti poskytnúť primeranú zábezpeku alebo rovnocennú záruku zo strany navrhovateľa s cieľom zabezpečiť náhradu akejkoľvek ujmy spôsobenej odporcovi, ako sa ustanovuje v odseku 9.

8.   Súd zabezpečí, aby sa na žiadosť odporcu opatrenia na zachovanie dôkazov zrušili alebo aby sa inak skončila ich platnosť – bez toho, aby bola dotknutá náhrada ujmy, ktorú si možno uplatniť – ak navrhovateľ v lehote nepresahujúcej 31 kalendárnych alebo 20 pracovných dní, podľa toho, ktorá je dlhšia, nepodá na súde návrh na začatie konania vo veci samej.

9.   Ak sa opatrenia na zabezpečenie dôkazov zrušili alebo ak zanikla ich platnosť v dôsledku akéhokoľvek úkonu alebo opomenutia zo strany navrhovateľa, alebo ak sa následne zistí, že nedošlo k žiadnemu porušeniu alebo k hrozbe porušenia patentu, môže súd na žiadosť odporcu nariadiť navrhovateľovi, aby odporcovi poskytol primeranú náhradu akejkoľvek ujmy spôsobenej týmito opatreniami.

Článok 61

Nariadenia na zmrazenie majetku

1.   Na žiadosť účastníka konania, ktorý predložil primerane dostupný dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že došlo alebo môže dôjsť k porušeniu patentu, môže súd aj pred začatím konania vo veci samej účastníkovi konania nariadiť, aby sa zdržal vyňatia akýchkoľvek aktív nachádzajúcich sa v jeho pôsobnosti z tejto pôsobnosti, alebo nakladania s akýmikoľvek aktívami, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v jeho pôsobnosti.

2.   Na opatrenia uvedené v tomto článku sa obdobne vzťahuje článok 60 ods. 5 až 9.

Článok 62

Predbežné a ochranné opatrenia

1.   Súd môže uznesením nariadiť opatrenia voči údajnému porušovateľovi alebo voči sprostredkovateľovi, ktorého služby údajný porušovateľ využíva, ktorých účelom je zabrániť akémukoľvek hroziacemu porušeniu, dočasne zakázať pokračovanie v údajnom porušovaní, a to prípadne s uložením opakovaných platieb penále, alebo podmieniť takéto pokračovanie poskytnutím zábezpeky na uspokojenie náhrady ujmy v prospech majiteľa práv.

2.   Súd podľa vlastného uváženia zhodnotí záujmy účastníkov konania, a najmä zohľadní možnú ujmu na strane každého z účastníkov konania vyplývajúcu z nariadenia opatrenia alebo jeho zamietnutia.

3.   Súd môže tiež nariadiť zaistenie alebo vydanie výrobkov, v súvislosti s ktorými existuje podozrenie z porušenia patentu, aby sa zabránilo ich vstupu do obchodnej siete alebo pohybu v nej. Ak navrhovateľ preukáže okolnosti, ktoré by pravdepodobne ohrozili vymáhanie náhrady ujmy, môže súd nariadiť predbežné zaistenie hnuteľného a nehnuteľného majetku údajného porušovateľa vrátane zablokovania bankových účtov a iných aktív údajného porušovateľa.

4.   V súvislosti s opatreniami uvedenými v odsekoch 1 a 3 môže súd od navrhovateľa požadovať, aby predložil všetky primerané dôkazy na to, aby samotný súd dosiahol dostatočný stupeň istoty, že navrhovateľ je majiteľom práva a že jeho právo sa porušuje, alebo že takéto porušenie hrozí.

5.   Na opatrenia uvedené v tomto článku sa obdobne vzťahuje článok 60 ods. 5 až 9.

Článok 63

Trvalé súdne príkazy

1.   Ak sa prijme rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje porušenie patentu, môže súd vydať príkaz voči porušovateľovi s cieľom zabrániť ďalšiemu porušovaniu. Súd môže vydať takýto príkaz aj voči sprostredkovateľovi, ktorého služby tretia osoba využíva na porušovanie patentu.

2.   Za nesplnenie povinnosti uloženej v príkaze uvedenom v odseku 1 možno uložiť opakované platby penále splatné v prospech súdu.

Článok 64

Prostriedky ochrany v konaní o porušení patentu

1.   Bez toho, aby bola dotknutá akákoľvek náhrada ujmy splatná poškodenému z dôvodu porušenia, a bez náhrady akéhokoľvek druhu môže súd na žiadosť navrhovateľa nariadiť, aby sa v súvislosti s výrobkami považovanými za výrobky porušujúce patent, a v príslušných prípadoch v súvislosti s materiálmi a nástrojmi, ktoré sa hlavne využívajú pri vytváraní alebo výrobe týchto výrobkov, prijali príslušné opatrenia.

2.   Takéto opatrenia zahŕňajú:

a)	vyhlásenie o porušení patentu;

b)	stiahnutie výrobkov z obchodnej siete;

c)	zbavenie výrobku jeho vlastnosti, ktorá spôsobuje porušenie;

d)	definitívne odstránenie výrobkov z obchodnej siete alebo

e)	zničenie výrobkov a/alebo dotknutých materiálov a nástrojov.

3.   Súd nariadi, aby sa tieto opatrenia vykonali na náklady porušovateľa, ak tomu nebránia osobitné dôvody.

4.   Pri posudzovaní žiadosti o nápravné opatrenia podľa tohto článku súd zohľadní potrebu proporcionality medzi závažnosťou porušenia a opatreniami nápravy, ktoré sa majú nariadiť, ochotu porušovateľa uviesť materiály do stavu, v ktorom nebudú spôsobovať porušenie, ako aj záujmy tretích osôb.

Článok 65

Rozhodnutie o platnosti patentu

1.   Súd rozhodne o platnosti patentu na základe žaloby o zrušenie alebo vzájomného návrhu týkajúceho sa zrušenia.

2.   Súd môže patent zrušiť ako celok alebo čiastočne len z dôvodov uvedených v článku 138 ods. 1 a článku 139 ods. 2 EPD.

3.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 138 ods. 3 EPD, ak sa dôvody zrušenia dotýkajú patentu len čiastočne, obmedzí sa patent zodpovedajúcou zmenou nárokov a čiastočne sa zruší.

4.   Ak sa patent zrušil, má sa za to, že od samého začiatku nemal účinky uvedené v článkoch 64 a 67 EPD.

5.   Ak súd konečným rozhodnutím patent zruší ako celok alebo čiastočne, zašle kópiu tohto rozhodnutia Európskemu patentovému úradu a v prípade európskeho patentu aj národnému patentovému úradu každého dotknutého zmluvného členského štátu.

Článok 66

Právomoci súdu týkajúce sa rozhodnutí Európskeho patentového úradu

1.   V konaniach podľa článku 32 ods. 1 písm. i) môže súd uplatniť akúkoľvek právomoc zverenú Európskemu patentovému úradu v súlade s článkom 9 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012, vrátane opravy v registri pre jednotnú patentovú ochranu.

2.   Odchylne od článku 69 v konaniach podľa článku 32 ods. 1 písm. i) znášajú účastníci konania svoje vlastné trovy.

Článok 67

Právomoc nariadiť oznámenie informácií

1.   Súd môže v reakcii na oprávnenú a primeranú žiadosť navrhovateľa a v súlade s rokovacím poriadkom nariadiť porušovateľovi, aby navrhovateľa informoval o:

a)	pôvode a distribučných kanáloch výrobkov alebo spôsobov, ktorými dochádza k porušovaniu;

b)	vyprodukovaných, vyrobených, dodaných, prijatých alebo objednaných množstvách, ako aj o cene zaplatenej za výrobky, ktorými dochádza k porušovaniu, a

c)	totožnosti každej tretej osoby zapojenej do výroby alebo distribúcie výrobkov, alebo do využívania spôsobov, ktorými dochádza k porušovaniu.

2.   V súlade s rokovacím poriadkom môže súd tiež nariadiť akejkoľvek tretej osobe:

a)	o ktorej sa zistilo, že má v komerčnom rozsahu v držbe výrobky alebo využíva spôsob, ktorými dochádza k porušovaniu;

b)	o ktorej sa zistilo, že v komerčnom rozsahu poskytuje služby využívané pri činnostiach, ktorými dochádza k porušovaniu, alebo

c)	ktorú označila osoba uvedená v písmenách a) alebo b), že je zapojená do produkcie, výroby alebo distribúcie výrobkov alebo spôsobov, alebo poskytovania služieb, ktorými dochádza k porušovaniu,

aby navrhovateľovi poskytla informácie uvedené v odseku 1.

Článok 68

Priznanie nároku na náhradu škody

1.   Súd na žiadosť poškodeného nariadi porušovateľovi, ktorý sa vedome zapojil do činnosti súvisiacej s porušením patentu, alebo ak existuje dôvodné podozrenie, že sa do takejto činnosti vedome zapojil, aby poškodenému poskytol náhradu primeranú ujme, ktorú skutočne utrpel v dôsledku porušenia.

2.   V možnom rozsahu sa poškodenému poskytne postavenie, v ktorom by bol, ak by nebolo došlo k porušeniu. Porušovateľ nesmie mať z porušovania prospech. Náhrada škody však nemá represívnu funkciu.

3.   Súd pri stanovení náhrady škody:

a)

zohľadňuje všetky príslušné aspekty, ako sú nepriaznivé ekonomické dôsledky vrátane ušlého zisku, ktoré utrpel poškodený, akékoľvek neoprávnené zisky, ktoré dosiahol porušovateľ, a vo vhodných prípadoch aj iné ako ekonomické faktory, ako je nemajetková ujma, ktorú poškodený utrpel v dôsledku porušenia, alebo

b)	ako alternatívu k písmenu a) môže vo vhodných prípadoch stanoviť náhradu škody ako paušálnu sumu na základe takých prvkov, ako je minimálne výška úhrady alebo poplatkov, ktoré by bol porušovateľ povinný zaplatiť, keby bol požiadal o povolenie využívať predmetný patent.

4.   Ak sa porušovateľ do činnosti súvisiacej s porušením nezapojil vedome alebo ak si toho nemusel byť vedomý, môže súd nariadiť vrátanie zisku alebo zaplatenie náhrady.

Článok 69

Trovy konania

1.   Opodstatnené a primerané trovy konania a iné výdavky, ktoré vzniknú úspešnému účastníkovi konania, spravidla znáša neúspešný účastník konania, ak sa v záujme spravodlivosti nevyžaduje inak, a to až do výšky stropu stanoveného v súlade s rokovacím poriadkom.

2.   Ak účastník konania uspeje iba čiastočne alebo len za výnimočných okolností, môže súd nariadiť, aby sa trovy spravodlivo rozdelili alebo aby účastníci konania znášali svoje vlastné trovy.

3.   Účastník konania by mal znášať všetky zbytočné náklady, ktoré spôsobil súdu alebo inému účastníkovi konania.

4.   Na žiadosť odporcu môže súd navrhovateľovi nariadiť poskytnutie primeranej zábezpeky súdnych trov a iných výdavkov, ktoré vznikli odporcovi a ktoré možno bude povinný znášať navrhovateľ, a to najmä v prípadoch uvedených v článkoch 59 až 62.

Článok 70

Súdne poplatky

1.   Účastníci konania na súde platia súdne poplatky.

2.   Súdne poplatky sa platia vopred, ak sa v rokovacom poriadku neustanovuje inak. Každého účastníka konania, ktorý nezaplatil predpísané súdne poplatky, možno vylúčiť z ďalšej účasti na konaní.

Článok 71

Právna pomoc

1.   Účastník konania, ktorý je fyzickou osobou a ktorý nie je schopný znášať trovy konania v celom rozsahu alebo čiastočne, môže kedykoľvek požiadať o právnu pomoc. Podmienky poskytnutia právnej pomoci stanovuje rokovací poriadok.

2.   Súd v súlade s rokovacím poriadkom rozhodne, či by sa právna pomoc mala poskytnúť v celom rozsahu alebo čiastočne, alebo či by sa mala zamietnuť.

3.   Správny výbor na návrh súdu stanoví úroveň právnej pomoci a pravidlá znášania nákladov, ktoré s ňou súvisia.

Článok 72

Premlčacia lehota

Bez toho, aby bol dotknutý článok 24 ods. 2 a 3, návrhy na začatie konania súvisiace so všetkými formami finančného odškodnenia nie je možné podať viac ako päť rokov po dátume, kedy sa navrhovateľ dozvedel alebo pri náležitej starostlivosti mal dozvedieť o poslednej skutočnosti odôvodňujúcej začatie konania.

KAPITOLA V

Odvolania

Článok 73

Odvolanie

1.   Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa môže podať na odvolacom súde každý účastník konania, ktorý bol so svojimi podaniami v celom rozsahu alebo čiastočne neúspešný, a to do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutia.

2.   Odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa môže podať na odvolacom súde každý účastník konania, ktorý bol so svojimi podaniami v celom rozsahu alebo čiastočne neúspešný, a to:

a)	v prípade uznesení uvedených v článku 49 ods. 5, článkoch 59 až 62 a článku 67 v lehote 15 kalendárnych dní od oznámenia uznesenia navrhovateľovi;

b)	v prípade iných uznesení, ako sú uznesenia uvedené v písmene a): i) spoločne s odvolaním proti rozhodnutiu alebo ii) ak súd určí, že sa proti uzneseniu možno odvolať, v lehote 15 dní od oznámenia rozhodnutia súdu v tomto zmysle.

3.   Odvolanie proti rozhodnutiu alebo uzneseniu súdu prvého stupňa sa môže zakladať na právnych alebo skutkových aspektoch.

4.   Nové skutočnosti a nové dôkazy sa môžu predkladať len v súlade s rokovacím poriadkom a len v prípade, že ich predloženie dotknutým účastníkom konania sa odôvodnene nemohlo očakávať počas konania na súde prvého stupňa.

Článok 74

Účinky odvolania

1.   Odvolanie nemá odkladný účinok, ak odvolací súd nerozhodne inak na základe odôvodnenej žiadosti účastníka konania. V rokovacom poriadku sa zaručí, že takéto rozhodnutie sa prijme bezodkladne.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 má odvolanie voči rozhodnutiu o žalobách alebo vzájomných návrhoch týkajúcich sa zrušenia patentov alebo v konaniach založených na článku 32 ods. 1 písm. i) vždy odkladný účinok.

3.   Odvolanie proti uzneseniu uvedenému v článku 49 ods. 5, článkoch 59 až 62 alebo článku 67 nebráni pokračovaniu hlavného konania. Súd prvého stupňa však neprijme rozhodnutie v hlavnom konaní skôr, ako odvolací súd rozhodne vo veci uznesenia, proti ktorému sa podalo odvolanie.

Článok 75

Rozhodnutie o odvolaní a vrátení veci

1.   Ak je odvolanie podľa článku 73 dôvodné, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a prijme konečné rozhodnutie. Odvolací súd môže vo výnimočných prípadoch a v súlade s rokovacím poriadkom vrátiť vec súdu prvého stupňa na prijatie rozhodnutia.

2.   Ak sa vec vráti späť súdu prvého stupňa podľa odseku 1, súd prvého stupňa je v právnych otázkach viazaný rozhodnutím odvolacieho súdu.

KAPITOLA VI

Rozhodnutia

Článok 76

Základ pre rozhodnutia a právo na vypočutie

1.   Súd rozhoduje v súlade so žiadosťami, ktoré predložili účastníci konania, a neprizná viac, než sa požaduje.

2.   Rozhodnutia vo veci samej sa môžu zakladať iba na dôvodoch, skutočnostiach a dôkazoch, ktoré predložili účastníci konania alebo ktoré sa dostali do konania na základe nariadenia súdu a ku ktorým účastníci konania mali možnosť sa vyjadriť.

3.   Súd posudzuje dôkazy slobodne a nezávisle.

Článok 77

Formálne náležitosti

1.   Rozhodnutia a uznesenia súdu sa odôvodňujú a prijímajú sa písomne v súlade s rokovacím poriadkom.

2.   Rozhodnutia a uznesenia súdu sa vydávajú v jazyku konania.

Článok 78

Rozhodnutia súdu a odlišné stanoviská

1.   Rozhodnutia a uznesenia súdu sa prijímajú väčšinou členov senátu v súlade so štatútom. V prípade rovnakého počtu hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho sudcu.

2.   Za výnimočných okolností môže ktorýkoľvek sudca senátu vyjadriť svoje odlišné stanovisko oddelene od rozhodnutia súdu.

Článok 79

Zmier

Účastníci konania môžu kedykoľvek v priebehu konania skončiť konanie zmierom, ktoré sa potvrdí rozhodnutím súdu. Zmierom však nie je možné patent zrušiť ani obmedziť.

Článok 80

Zverejňovanie rozhodnutí

Súd môže na žiadosť navrhovateľa a na náklady porušovateľa nariadiť primerané opatrenia zamerané na šírenie informácií týkajúcich sa rozhodnutia súdu vrátane vyvesením rozhodnutia na úradnej tabuli a jeho úplného alebo čiastočného uverejnenia v médiách.

Článok 81

Obnova konania

1.   Odvolací súd môže výnimočne vyhovieť návrhu na obnovu konania po konečnom rozhodnutí súdu za týchto okolností:

a)

ak účastník, ktorý podal návrh na obnovu konania, zistí skutočnosť, ktorá svojou povahou predstavuje rozhodujúci faktor a ktorá pri prijímaní rozhodnutia nebola účastníkovi, ktorý podal návrh na obnovu konania, známa; obnovu konania možno povoliť iba z dôvodu konania, ktoré sa podľa konečného rozhodnutia vnútroštátneho súdu považuje za trestný čin, alebo

b)	v prípade, že dôjde k podstatnej vade konania, predovšetkým ak sa odporcovi, ktorý sa nedostavil na súd, nedoručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť, a to v dostatočnom predstihu tak, aby mohol pripraviť svoju obhajobu.

2.   Návrh na obnovu konania možno podať do 10 rokov od dátumu rozhodnutia, najneskôr však do dvoch mesiacov od dátumu zistenia novej skutočnosti alebo vady konania. Ak odvolací súd nerozhodne inak, takýto návrh nemá odkladný účinok.

3.   Ak je návrh na obnovu konania opodstatnený, odvolací súd v súlade s rokovacím poriadkom úplne alebo čiastočne zruší rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania, a povolí obnovu konania s cieľom vec opätovne prejednať a prijať nové rozhodnutie.

4.   Osobám využívajúcim patenty, ktoré sú predmetom preskúmavaného rozhodnutia, a konajúcim v dobrej viere, by sa malo umožniť takéto patenty naďalej využívať.

Článok 82

Výkon rozhodnutí a uznesení

1.   Rozhodnutia a uznesenia súdu sú vykonateľné vo všetkých zmluvných členských štátoch. K rozhodnutiu súdu sa pripojí uznesenie o nariadení jeho výkonu.

2.   Ak je to vhodné, výkon rozhodnutia možno podmieniť zložením zábezpeky alebo rovnocenného zabezpečenia s cieľom zabezpečiť náhradu akejkoľvek spôsobenej ujmy, najmä v prípade súdnych príkazov.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá táto dohoda a štatút, riadia sa postupy výkonu rozhodnutí právom toho zmluvného členského štátu, v ktorom sa výkon uskutočňuje. Každé rozhodnutie súdu sa vykoná za rovnakých podmienok ako rozhodnutie prijaté v tom zmluvnom členskom štáte, kde sa výkon uskutočňuje.

4.   Ak účastník konania nesplní povinnosti uložené v súdnom príkaze, môže mu byť uložená sankcia vo forme opakovaných platieb penále splatného v prospech súdu. Jednotlivé penále je primerané dôležitosti vykonávaného príkazu a nie je ním dotknuté právo účastníka konania žiadať o náhradu škody alebo zábezpeku.

ČASŤ IV

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 83

Prechodný režim

1.   Počas prechodného obdobia siedmich rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto dohody sa stále môže začať konanie o porušení alebo zrušení európskeho patentu alebo konanie o porušení alebo o vyhlásení neplatnosti dodatkového ochranného osvedčenia udeleného na výrobok chránený európskym patentom na vnútroštátnych súdoch alebo iných príslušných vnútroštátnych orgánoch.

2.   Uplynutím prechodného obdobia nie je dotknuté konanie, ktoré prebieha na vnútroštátnom súde ku koncu tohto obdobia.

3.   Okrem prípadu, keď sa už na súde začalo konanie, má majiteľ európskeho patentu, ktorý bol udelený, alebo prihlasovateľ európskeho patentu, ktorý už podal prihlášku pred ukončením prechodného obdobia podľa odseku 1 a prípadne podľa odseku 5, ako aj držiteľ dodatkového ochranného osvedčenia udeleného na výrobok chránený európskym patentom možnosť zvoliť si vyňatie z výlučnej právomoci súdu. Na tento účel oznámia kancelárii svoje rozhodnutie o vyňatí najneskôr jeden mesiac pred uplynutím prechodného obdobia. Vyňatie nadobúda účinnosť jeho zaevidovaním v registri.

4.   Okrem prípadu, keď sa už na vnútroštátnom súde začalo konanie, majitelia alebo prihlasovatelia európskych patentov alebo držitelia dodatkových ochranných osvedčení udelených na výrobok chránený európskym patentom, ktorí využili možnosť vyňatia v súlade s odsekom 3, sú oprávnení vziať svoje rozhodnutie o vyňatí kedykoľvek späť. V takomto prípade to oznámia kancelárii. Späťvzatie rozhodnutia o vyňatí nadobúda účinnosť jeho zaevidovaním v registri.

5.   Správny výbor päť rokov po nadobudnutí platnosti tejto dohody vykoná rozsiahlu konzultáciu s užívateľmi patentového systému a prieskum týkajúci sa vzťahu medzi počtom európskych patentov a dodatkových ochranných osvedčení udelených na výrobky chránené európskymi patentmi, v súvislosti s ktorými ešte prebiehajú konania o porušení alebo zrušení patentu alebo o vyhlásení neplatnosti na vnútroštátnych súdoch podľa odseku 1, o súvisiacich dôvodoch a dôsledkoch. Na základe tejto konzultácie a stanoviska súdu môže správny výbor rozhodnúť o predĺžení prechodného obdobia až o sedem rokov.

ČASŤ V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 84

Podpis, ratifikácia a pristúpenie

1.   Táto dohoda sa otvára na podpis každému členskému štátu 19. februára 2013.

2.   Táto dohoda podlieha ratifikácii v súlade s príslušnými ústavnými požiadavkami členských štátov. Ratifikačné listiny sa uložia na Generálnom sekretariáte Rady Európskej únie (ďalej len „depozitár“).

3.   Každý členský štát, ktorý dohodu podpísal, oznámi svoju ratifikáciu dohody Európskej komisii v čase uloženia ratifikačnej listiny podľa článku 18 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1257/2012.

4.   Táto dohoda je otvorená na pristúpenie každému členskému štátu. Listiny o pristúpení sa uložia u depozitára.

Článok 85

Úlohy depozitára

1.   Depozitár vyhotoví overené pravé kópie tejto dohody a zašle ich vládam všetkých signatárskych alebo pristupujúcich členských štátov.

2.   Depozitár oznámi vládam signatárskych alebo pristupujúcich členských štátov:

a)	každé podpísanie;

b)	uloženie každej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení;

c)	dátum nadobudnutia platnosti tejto dohody.

3.   Depozitár túto dohodu zaregistruje na sekretariáte Organizácie Spojených národov.

Článok 86

Doba platnosti dohody

Táto dohoda sa uzatvára na dobu neurčitú.

ČLÁNOK 87

Revízia

1.   Buď sedem rokov po nadobudnutí platnosti dohody, alebo potom, ako sa dosiahne počet 2 000 vecí týkajúcich sa porušenia, o ktorých súd rozhodol, podľa toho, čo nastane neskôr, a ďalej podľa potreby v pravidelných intervaloch správny výbor uskutoční rozsiahlu konzultáciu s užívateľmi patentového systému, ktoré sa budú týkať fungovania, účinnosti, nákladovej efektívnosti súdu a dôvery užívateľov patentového systému v kvalitu rozhodnutí súdu. Správny výbor môže na základe tejto konzultácie a stanoviska súdu rozhodnúť o revízii tejto dohody s cieľom zlepšiť fungovanie súdu.

2.   Správny výbor môže túto dohodu zmeniť a doplniť s cieľom zosúladiť ju s medzinárodnou zmluvou týkajúcou sa patentov alebo s právom Únie.

3.   Rozhodnutie, ktoré správny výbor prijme na základe odsekov 1 a 2, nenadobudne účinnosť, ak zmluvný členský štát v lehote dvanásť mesiacov od dátumu prijatia rozhodnutia a na základe svojich príslušných vnútorných rozhodovacích postupov vyhlási, že si neželá byť predmetným rozhodnutím viazaný. V takom prípade sa zvolá konferencia zmluvných členských štátov o revízii.

Článok 88

Jazyky dohody

1.   Táto dohoda je vyhotovená v jedinom pôvodnom vyhotovení v anglickom, francúzskom a nemeckom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

2.   Znenia tejto dohody v iných úradných jazykoch zmluvných členských štátov, ako sú uvedené v odseku 1, sa po schválení správnym výborom považujú za oficiálne znenia. V prípade rozdielov medzi jednotlivými zneniami, majú prednosť znenia uvedené v odseku 1.

Článok 89

Nadobudnutie platnosti

1.   Táto dohoda nadobúda platnosť 1. januára 2014 alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po tom, ako sa uloží trinásta listina o ratifikácii alebo pristúpení v súlade s článkom 84 vrátane listín troch členských štátov, na ktorých území mal v roku predchádzajúcom roku, v ktorom sa dohoda podpísala, účinky najvyšší počet európskych patentov, alebo v prvý deň štvrtého mesiaca po tom, ako nadobudli účinnosť zmeny a doplnenia nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 týkajúce sa vzťahu s touto dohodou, podľa toho, ktorý dátum je najneskorší.

2.   Akákoľvek ratifikácia alebo pristúpenie po nadobudnutí platnosti tejto dohody nadobudne účinnosť v prvý deň štvrtého mesiaca po uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení.

---

(1)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti vytvorenia jednotnej patentovej ochrany (Ú. v. EÚ L 361, 31.12.2012, s. 1) v znení neskorších zmien a doplnení.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1) v znení neskorších zmien a doplnení.

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá (Ú. v. EÚ L 152, 16.6.2009, s.1) v znení neskorších zmien a doplnení.

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1610/96 z 23. júla 1996 o vytvorení doplnkového ochranného certifikátu pre výrobky na ochranu rastlín (Ú. v. ES L 198, 8.8.1996, s. 30) v znení neskorších zmien a doplnení.

(5)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6) v znení neskorších zmien a doplnení.

(6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40) v znení neskorších zmien a doplnení.

(7)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1260/2012 zo 17. decembra 2012, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely vytvorenia jednotnej patentovej ochrany so zreteľom na platný režim prekladov (Ú. v. EÚ L 361, 31.12.2012, s. 89) v znení neskorších zmien a doplnení.

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1) v znení neskorších zmien a doplnení.

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67) v znení neskorších zmien a doplnení.

(10)  Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), „Chicagský dohovor“, dokument 7300/9 (9. vydanie, 2006).

(11)  Nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín (Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1) v znení neskorších zmien a doplnení.

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (Ú. v. EÚ L 111, 5.5.2009, s. 16) v znení neskorších zmien a doplnení.

(13)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov (Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s.13) v znení neskorších zmien a doplnení.

(14)  Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podpísaný 30. októbra 2007 v Lugane v znení neskorších zmien a doplnení.

---

---

---